Funkčné poruchy tráviaceho traktu

Stres, strava bohatá na rafinované potraviny, pribúdajúci vek a užívanie antibiotík môžu spôsobovať alebo zhoršovať výskyt tráviacich ťažkostí, ako je napríklad nafukovanie, pocit ťažoby v žalúdku, syndróm dráždivého čreva, hnačka či zápcha. Funkčné poruchy tráviaceho traktu patria medzi najčastejšie diagnózy v gastroenterológii. V zvládaní takýchto stavov okrem nefarmakologických a farmakologických terapeutických postupov zohráva významnú rolu úprava stravy a životného štýlu.

Funkčné poruchy tráviaceho traktu nemajú pôvod v závažných organických ochoreniach, akými sú zápaly alebo nádory, ani v infekčných, metabolických či endokrinne podmienených chorobách, ako je napríklad cukrovka alebo ochorenie štítnej žľazy. Ide o poruchu funkcie tráviaceho traktu. „Považujú sa za skupinu porúch interakcie medzi tráviacim traktom a centrálnym nervovým systémom, mozgom, v dôsledku čoho dochádza k poruchám motility, teda pohyblivosti čriev, precitlivenosti tráviaceho traktu, k zmenám slizničných a imunitných funkcií, ako aj k zmenám črevnej mikrobioty. Navyše môže dôjsť aj k poruchám spracovania signálov z tráviaceho traktu v mozgu,“ vysvetľuje gastroenterológ doc. MUDr. Peter Minárik, PhD.

Správne fungujúci trávenie sa odjakživa považovalo za podmienku dobrého zdravia a osobnej pohody. Naopak, so „zlým trávením“ sa spájali nielen rozpaky. Podobné poruchy sa pripisovali na vrub stresu alebo nezvládnutých emócií. Pravdou je, že črevo má „svoj“ mozog a interakcie medzi gastrointestinálnym traktom (GIT) a centrálnym nervovým systémom (CNS) okrem iného vysvetľujú fakt, ako môžu byť stres a iné psychologické faktory úzko späté nielen so správnymi, ale aj narušenými funkciami GIT a s rozličnými tráviacimi príznakmi a chorobami. Podľa štatistík až 30 % pacientov gastroenterologických ambulancií tvoria pacienti s funkčnými poruchami tráviaceho traktu. Lekára navštívia po tom, čo sa aj napriek obmedzeniam v stravovaní a vylúčení podozrivých potravín nedokážu nič zjesť bez problémov. Ľudia s takýmito poruchami nemajú dobrý pocit ani z kvalitného jedla. Nepríjemné ťažkosti, neraz spoločensky neprípustné, nastupujú krátko po najedení. Tráviaci dyskomfort sa prejaví v podobe zväčšenia objemu brucha, nadmernej plynatosti a grgania.

Funkčné poruchy čreva

Pri diagnostike zohrávajú rolu anatomická lokalizácia a typické príznaky, ktoré pacienta obťažujú. Funkčnou poruchou môžu byť zasiahnuté rôzne oblasti tráviaceho traktu. Takouto poruchou je aj reflux (pálenie záhy), poruchy funkcie žalúdka, žlčníka, poruchy spojené s nevoľnosťou a vracaním, črevné poruchy, ale aj poruchy anorekta. „K častým poruchám trávenia patria funkčné črevné poruchy anatomicky lokalizované v intestinálnej oblasti. Najčastejšou je syndróm dráždivého čreva, ďalej funkčná hnačka a zápcha a funkčný meteorizmus – nadúvanie, nafukovanie, pocit plnosti brucha,“ vymenúva docent Minárik.

Peter Minarik
doc. MUDr. Peter Minárik, PhD.

„Syndróm dráždivého čreva (SDČ) je najčastejšou funkčnou črevnou poruchou a veľmi častou príčinou návštev gastroenterologickej ambulancie. SDČ sa podľa novších, tzv. Rímskych kritérií definuje ako opakujúca sa bolesť brucha alebo dyskomfort, čo je nepríjemný pocit, ktorý sa nevníma ako bolesť, a to najmenej tri dni v mesiaci počas posledných troch mesiacov, ktoré sa musia združovať s viacerými prejavmi – zlepšením po defekácii, ťažkosťami spojenými so zmenou frekvencie a konzistencie stolice. V minulosti sa ako syndróm dráždivého čreva označovala funkčná črevná porucha, ktorá sa prejavuje bolesťami brucha, črevnou dyspepsiou a nutkavými defekáciami.“

Diagnostika funkčných črevných porúch

Na začiatku diagnostického procesu stojí kvalitná a podrobná anamnéza. Snáď najdôležitejšou úlohou pri anamnéze starších pacientov je podchytenie tzv. varovných príznakov, ako je pozitívna rodinná anamnéza onkologického ochorenia predovšetkým prvostupňových príbuzných (kolorektálny karcinóm, celiakia), nechcené chudnutie, zjavná krv v stolici, trvalá a neustupujúca bolesť brucha, nočné epizódy hnačiek, zvýšené teploty alebo horúčky. „Už z anamnézy by malo vyplývať, či je pravdepodobnejšia funkčná črevná porucha alebo organické postihnutie GIT. Pri dlhotrvajúcich ťažkostiach, ktoré sa začali v období mladosti, navyše bez prítomných varovných signálov, možno očakávať skôr funkčné črevné problémy. Toto podozrenie narastá pri prítomnosti zjavných vegetatívnych príznakov. Pri progresívnom zhoršovaní ťažkostí, najmä ak sa začali v staršom veku a za prítomnosti varovných príznakov, treba vždy myslieť na možnosť organickej choroby tráviaceho traktu a pacienta treba podrobne vyšetriť s cieľom vylúčenia závažného, neraz onkologického ochorenia,“ zamýšľa sa gastroenterológ Peter Minárik. V diagnostike sa podľa anatomického umiestnenia uplatňuje vyšetrenie tráviacej trubice gastroskopom alebo kolonoskopiou, sonografia brucha a aj CT alebo magnetická rezonancia brucha. Niekedy sú potrebné aj ďalšie, napríklad neurologické, gynekologické či psychologické vyšetrenia.

Liečba funkčných črevných porúch

Najmä v prípade SDČ spočíva v nefarmakologickom a farmakologickom terapeutickom prístupe. „Liečba je symptomatická a od pacienta k pacientovi individuálna podľa toho, ktoré príznaky dominujú,“ hovorí docent Minárik. Uplatňujú lieky proti kŕčom – spazmolytiká, proti plynatosti, v liečbe zápchy napríklad laxatíva, v liečbe hnačky zasa protihnačkové lieky a aj aktívne uhlie a pri všetkých takýchto ťažkostiach aj probiotické nepatogénne kmene E. coli, Lactobacillus, Saccharomyces boulardi a iné živé mikroorganizmy, ktoré majú dokázateľne pozitívne účinky na zdravie hostiteľa.

Nefarmakologická liečba

Diétna liečba

Diétna liečba (diétoterapia) je integrálnou súčasťou komplexného manažmentu všetkých funkčných porúch tráviaceho traktu, a teda aj funkčných črevných porúch vrátane SDČ. . „Konkrétne diétne odporúčania sa preto líšia podľa dominantných príznakov tráviacej poruchy. Prvým krokom je vytipovať a vylúčiť jedlá, ktoré fungujú ako spúšťače pacientových problémov. Denný príjem energie a živín by sa mal rozdeliť najlepšie do troch porcií, maximálne do piatich menších porcií. Vhodné je naplánovať a pripraviť si jedlo vopred, vyhradiť si dostatok času a tento čas využiť súčasne ako relaxáciu,“ hovorí docent Minárik.

Zásady pri diétnej liečbe problémov tráviaceho traktu

• Vyhýbajte sa potravinám, ktoré provokujú vznik dyspeptických ťažkostí, tzv. spúšťačom príznakov. Nie všetkým jedincom, ktorí trpia takýmito problémami musia ich ťažkosti vyprovokovať tie isté potraviny. „Častými spúšťačmi sú napríklad káva a iné nápoje s obsahom kofeínu, mlieko a mliečne potraviny, alkohol, kakao a čokoláda, náhradné sladidlá a potraviny i nápoje s obsahom sorbitolu. Potraviny a nápoje, pri ktorých sa predpokladá, že fungujú ako spúšťače dyspeptických ťažkostí pacienta, sa môžu prechodne vyradiť z konzumácie a následne postupne opäť zaviesť do stravy pri pozornom sledovaní klinického stavu. Takýmto spôsobom sa dá často zistiť, ktoré konkrétne potraviny fungujú ako spúšťače dyspeptických ťažkostí. Identifikovať spúšťače pomôže aj vedenie stravovacieho denníka,“ odporúča gastroenterológ.

• Vyhýbajte sa potravinám, ktoré obvykle nadúvajú a spôsobujú meteorizmus: ide o všeobecne známe potraviny a nápoje, predovšetkým kapusta a ďalšie druhy kapustovej zeleniny, strukoviny, niektoré druhy ovocia a ovocných štiav, perlivé (sýtené) nápoje.

• Vyhýbajte sa potravinám s vysokým obsahom fermentovateľných sacharidov, tzv. FODMAP. Skratkou FODMAP sa označujú fermentovateľné oligosacharidy, disacharidy, monosacharidy a polyoly. Tieto druhy sacharidov sa môžu jedincom, ktorí ich nedokážu dokonale stráviť v tenkom čreve, dostať do hrubého čreva, v ktorom sú fermentované črevnou mikroflórou za vzniku väčšieho množstva črevných plynov. Môžu tak byť v prípade citlivých jedincov častým spúšťačom črevných dyspeptických ťažkostí (meteorizmus, flatulencia, hnačky, kŕčové bolesti brucha). Znalosť potravín bohatých na FODMAP a individuálne rozoznanie, ktoré z nich a v akých dávkach provokujú dyspeptické ťažkosti, môže konkrétnym pacientom silne prispieť k uspokojivej liečbe SDČ alebo iných foriem funkčnej črevnej dyspepsie.

• Nepite veľké množstvo tekutín naraz, hlavne nie sýtených nápojov. Nepoužívajte príliš horúce alebo mrazené jedlá alebo nápoje. Dôležitý je psychický pokoj, zákaz fajčenia a pitia alkoholických nápojov či režimové opatrenia spojené s dostatkom spánku.

• Upravte celkovú životosprávu a snažte sa hýbať. Pohyb totiž stimuluje sťahy čriev a činnosť tráviaceho systému.

Probiotiká, prebiotiká a symbiotiká

Medzi priaznivé účinky probiotických mikroorganizmov patrí podpora imunity v tráviacom trakte, ako aj vo vzdialených orgánoch. Probiotiká majú potvrdenú schopnosť zlepšovať procesy trávenia a redukovať prejavy SDČ a ostatných foriem funkčnej črevnej dyspepsie. Prebiotiká sú nestráviteľné diétne substancie (patria medzi sacharidy), ktoré slúžia ako „potrava“ (výživa) pre probiotické baktérie. Zdrojom prírodných prebiotík sú najmä semená a korene niektorých rastlín (napríklad čakanka, cibuľa, špargľa, jačmeň, raž, strukoviny, ale aj bežné druhy ovocia a zeleniny, ako rozpustná vláknina v celozrnných obilninách. Príjem rozpustnej prebiotickej vlákniny je výhodný predovšetkým pri funkčnej zápche a pri SDČ s prevahou zápchy. Spolu s rozpustnou vlákninou je vhodné piť dostatočné množstvo tekutín. Niektoré druhy vlákniny a oligosacharidov však môžu niektorým pacientom spúšťať črevné dyspeptické ťažkosti.

Tráviace enzýmy

Nie všetky pocity dyskomfortu možno pripísať na vrub funkčných porúch trávenia. Stres, strava bohatá na rafinované potraviny, pribúdajúci vek a užívanie antibiotík môžu znížiť produkciu tráviacich enzýmov v tele a tým spôsobovať alebo zhoršovať výskyt tráviacich ťažkostí, ako je napríklad nafukovanie, pocit ťažoby v žalúdku a pálenie záhy (reflux). Úlohou tráviacich enzýmov je pôsobiť ako katalyzátor pri špecifických reakciách v procese trávenia. Trávia potravu za účelom získania aminokyselín, mastných kyselín, cholesterolu, jednoduchých cukrov a nukleových kyselín, ktoré sú nevyhnutné pri fungovaní organizmu. Každý z týchto enzýmov má špecifickú úlohu: jeden rozkladá tuky, druhý sa špecializuje na rozklad sacharidov a proteínov. Každý je však špecifický a nenahraditeľný, a jeho nedostatok môže spôsobovať „len nepatrné poruchy“ vo fungovaní organizmu (napr. bežnú intoleranciu laktózy), ale i patologické stavy (napr. fenylketonúriu). Azda najznámejším a často skloňovaným enzýmom pre ľudí s intoleranciou mliečneho cukru laktózy je laktáza: premieňa laktózu na glukózu. Cholecystokinín napomáha tráveniu tukov a bielkovín, sacharáza premieňa sacharózu na monosacharidy glukózu a fruktózu, maltáza zasa maltózu na glukózu. V procese trávenia sú nenahraditeľné ďalšie enzýmy, ktoré sa tvoria v pankrease. Pankreatické enzýmy rozkladajú najmä tuky a aminokyseliny: lipáza premieňa triglyceridy na mastné kyseliny a glycerol, amyláza štiepi molekuly škrobu na jednoduché cukry – glukózu. Trypsín a chymotripsín premieňajú proteíny na aminokyseliny a fosfolyláza fosfolipidy na mastné kyseliny – a to sme ešte nevymenovali všetky.

Autor: Ivana Baranovičová

Foto na titulke: Shutterstock

 

 

Súvisiace články

Cukrovka je choroba látkovej premeny, porucha premieňať a správne v organizme využiť hlavne cukry, ktoré sa potom hromadia v krvi. Príčinou

obezita-cukrovka

Priberanie na hmotnosti vedie k abnormálnej alebo zníženej citlivosti na inzulín (inzulínovej rezistencie) s počiatočným zvýšením a násled

Srdcovo-cievne ochorenia sú najväčším rizikom pre ľudí s diabetom. Ak máte cukrovku 2. typu, má práve vaše srdce zvýšené riziko ochoren

Diabetes mellitus a COVID-19. Správna výživa a pohyb a ich význam pri redukcii rizika a dôsledkov ochorenia Pacienti s diabetom mellitus ma