Diabetik v škole

PROJEKT DIA ŠLABIKÁR

 

Deti s diabetom mávajú v škole neraz lepšie výsledky ako zdravé deti. V mnohých prípadoch platí, že je to práve choroba, ktorá deti s diabetom naučila disciplíne a niekedy aj zvládať viac povinností ako ich spolužiaci.

Ochorieť môže batoľa, škôlkar, žiak, študent. Zdravé dieťa v priebehu okamihu „sklame“ jeho telo a zrazu je doživotne odkázané na podávanie inzulínu, na diétne stravovanie a dodržiavanie pomerne presných pravidiel. Všetky deti s diabetom majú spoločné to, že po nejakom čase musia ísť do školy. Pri riešení problémov života s diabetom sa odrazu ocitnú bez pomoci rodičov a najbližších, na ktorých sa spoliehali. Vtedy je nevyhnutné:

  • Rodičia musia dieťa presvedčiť a uistiť ho, že diabetes zvládne aj v škole, že pani učiteľka bude poznať jeho liečebný režim, že má kontakt na rodičov a že im v prípade potreby môže kedykoľvek zavolať.
  • Dieťa musí vedieť, že v prípade nízkej hladiny krvného cukru môže aj cez vyučovaciu hodinu túto skutočnosť oznámiť učiteľke a situáciu ihneď riešiť.
  • Dieťa s diabetom musí byť pripravené spolužiakom odpovedať na zvedavé otázky v súvislosti s diabetom, ako napr. na čo sú glukomer, inzulínové pero, alebo prečo si pichá do prsta ihlu.
  • Diabetik-školák si má vedieť zmerať glykémiu sám – bez pomoci rodiča. Dieťa si má samé vedieť aplikovať aj inzulín, len tie menšie potrebujú odkontrolovať či nezabudli, či si pichli správne množstvo, či dodržali stanovený postup a techniku, často iba pre pocit istoty a pochopenia.
  • Naučte dieťa, aby si glukomer a inzulínové perá ukladalo po každom použití do školskej tašky vždy na to isté miesto. Rovnako aj v prípade „hypo výbavy“ (napr. krabicový džús, hroznový cukor, prípadne gél), aby ju v prípade potreby vedelo dieťa rýchlo nájsť. Ku glukomeru je dobré priložiť aj kartičku, na ktorej je uvedené, že dieťa má diabetes. Mal by byť na nej uvedený aj kontakt na rodičov.
  • O ochorení treba vopred informovať pani učiteľku, vychovávateľku, trénera, vedúceho krúžku – vysvetliť im diabetický režim a dohodnúť bezpečné miesto, kde si bude dieťa merať glykémiu a aplikovať inzulín. Niekedy sa rodič rozhodne, že menšiemu dieťaťu bude chodiť do školy aplikovať inzulín on sám, prípadne starší súrodenec, starý rodič. Aj toto treba s učiteľom konkrétne dohodnúť.
  • Hneď na začiatku treba spolužiakom vysvetliť, že ochorenie nie je „chytľavé ani smrteľné“. Je dobré spolužiakom vysvetliť, aké pomôcky dieťa používa, na čo slúžia, aké môžu byť prejavy hypoglykémie a požiadať ich, aby okamžite oznámili pani učiteľke ak také príznaky spozorujú.
  • Spolužiakov treba informovať aj o tom, že dieťaťu nemôžu ponúkať cukríky a sladkosti, ani mu odjesť z jeho desiatej alebo obeda. Treba im tiež vysvetliť, že diabetik musí dodržiavať presné pravidlá stravovania a že sa môže stať, že bude musieť jesť i počas vyučovania. Spolužiaci by mali vedieť, že diabetik môže jesť všetko, len musí vedieť kedy a koľko toho môže zjesť.
  • Je vhodné včas pripraviť dieťa na režim v škole podľa zvonení, prestávok a krúžkov. Podľa hodín telesnej výchovy v rozvrhu je možné upraviť stravovací režim, avšak je dobré pri plánovaní vopred komunikovať s učiteľom o tom, aký priebeh bude mať vyučovacia hodina.
  • Diabetik nesmie pocítiť izolovanosť v škole a medzi kamarátmi. Je veľmi dôležité zapájať ho do primeraných aktivít. Pre deti majú rodičia citlivo vyberať záujmové krúžky. Čas strávený s vrstovníckym kolektívom je veľmi dôležitý pre ich zdravé sebavedomie. Nie každý môže byť skvelý plavec alebo vytrvalec v behu. Niekedy môže radosť priniesť i drobný úspech a práve preto musíme detských diabetikov povzbudzovať. V snahe predchádzať možným úrazom a následným komplikovanejším liečeniam, ktoré vyplývajú z charakteru ochorenia, je nutné deťom pre športovanie zabezpečiť kvalitnú výstroj, oblečenie a obuv.
  • V školskej jedálni musí rodič dohodnúť nielen to, aby dieťa dostalo obed podľa potreby a načas, ale osvedčilo sa i upravovať jedálny lístok cez víkend tak, že v ňom rodičia presne určia gramáž konkrétnych obedov po prerátaní na SJ. Rodič prípadne k jednotlivým obedom, ktoré sú menej vhodné alebo neobľúbené, pribalí dieťaťu zvyšné SJ. U prváčikov je zo začiatku nevyhnutný dozor vychovávateľa, aby dieťa porciu jedla skutočne skonzumovalo. Ak dieťa nie je schopné zjesť v školskej jedálni „sacharidy potrebné k inzulínu“, vychovávateľ by mal zabezpečiť adekvátne „dojedenie“ podľa inštrukcií rodičov.
  • Väčšina učiteľov už má základné informácie o diabete, no iba na ne sa spravidla nedá spoliehať. Najlepšie je učiteľovi všetko jasne a presne napísať v podobe podrobného manuálu, vrátane kontaktov na oboch rodičov.
  • V rámci školskej integrácie majú v zmysle platnej legislatívy žiaci základnej školy so zdravotným znevýhodnením, čiže deti s diabetom po odporučení Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, nárok na individuálny vzdelávací plán, ktorý zohľadňuje špecifiká ochorenia. Taktiež majú nárok na asistenta triedneho učiteľa, prípadne na osobného asistenta.
  • Deti s diabetom vymeškajú v priemere dva týždne zo školského roka z dôvodu liečby ochorenia v snahe predísť neskorším komplikáciám diabetu. Ich liečba vyžaduje sledovanie u viacerých odborníkov. Preto musí o týchto skutočnostiach rodič informovať učiteľov včas, aby nedochádzalo k nepríjemnostiam a podozreniam z vyhýbania sa vyučovaniu.

 

Učiteľ (vychovávateľ, tréner, vedúci krúžku) musí byť pripravený na to, že:

 

  • Na detského diabetika je potrebné klásť primerané nároky, nepripustiť, aby svoje ochorenie zneužíval a zľahčoval si tak štúdium. Bude to potom robiť celý život.
  • Musí zaobchádzať s diabetikom rovnako ako s ostatnými žiakmi či študentmi, okrem rešpektovania jeho zdravotných potrieb a práva na súkromie a dôvernosť.
  • Diabetické dieťa automaticky nemusí a nemá byť oslobodené od telocviku. A to napriek tomu, že detský diabetik je podľa zákona č. 447/2008 Z. z. považovaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %.
  • Diabetik môže cvičiť a športovať ako ostatné deti. Rodičia by mali vopred vedieť, či bude hodina telocviku pohybovo náročná alebo skôr statická. Podľa toho by sa mala upraviť ranná dávka inzulínu alebo plánovaná desiata.
  • O diagnóze diabetes mellitus by mali vedieť všetci, ktorí sú alebo môžu byť s dieťaťom v kontakte (vedenie školy, pedagógovia, vychovávatelia, vedúci krúžkov, spolužiaci). Mali by tiež byť informovaní o postupe v mimoriadnych situáciách (najmä pri hypoglykémii).
  • Podporovať a skontrolovať študenta tak, aby mal zdravotnícke pomôcky vždy ľahko prístupné a k dispozícii pri všetkých činnostiach.
  • Povoliť študentovi zmerať si glykémiu vždy, keď to bude považovať za potrebné a umožniť mu bezpečnú, hygienicky vyhovujúcu aplikáciu inzulínu, keďže sú to pre neho životne dôležité činnosti. Žiaľ aj v 21. storočí sa stretávame so situáciami, keď si dieťa môže aplikovať inzulín iba na toalete, čo je vonkoncom neprípustné.
  • Učiteľ musí byť pripravený rozpoznať príznaky hypoglykémie a hyperglykémie, vedieť na ne reagovať a prijať počiatočné rozhodnutia na zvládnutie možných krízových situácií.
  • Ak má študent hladinu cukru v normálnom rozmedzí, zvyčajne nie je dôvod, aby nešportoval. Avšak počas cvičenia musí mať právo zobrať si oddychový čas na zmeranie glykémie, prípadne na dojedenie a napitie.
  • Akúkoľvek zmenu pravidelného školského režimu sa odporúča konzultovať kvôli liečbe so študentom, v prípade malých detí s rodičom (napríklad namiesto vyučovania ideme peši 5 km do múzea).
  • Jednodňový školský výlet by pre študenta diabetika nemal byť problém. Či sám zvládne riešiť aj dlhšie výlety, treba posúdiť v spolupráci s rodičmi. V závislosti od veku a stupňa nezávislosti dieťaťa treba diabetikovi venovať iba trochu viac pozornosti. V prípade menších detí má zmysel, ak sa týchto akcií zúčastní rodič ako sprievod.
  • Exkurzie mimo školy a obvyklého režimu sa odporúča prekonzultovať medzi učiteľom a rodičom. Neobvyklý fyzický stres (turistika, plávanie, lyžovanie) si vyžaduje zmenu liečebného plánu. Rieši sa to zmenou dávok inzulínu a stravy, ktorá musí byť prispôsobená fyzickej aktivite.
  • Šikanovanie na školách sa objavuje v rôznej miere. Tým, že sa diabetik odlišuje od ostatných, môže byť terčom útokov tyranov. Treba riešiť všetky možné náznaky a informovať rodičov. I tieto skutočnosti môžu mať vplyv na glykémie a zhoršenie zdravotného stavu.
  • V prípade, ak sa akýkoľvek pedagóg správa k dieťaťu nekorektne iba z dôvodu ochorenia, alebo pokiaľ pedagóga v škole diabetik „obťažuje“, musia rodičia túto situáciu neodkladne riešiť s vedením školy. Pokiaľ problém pretrváva, dieťa sa väčšinou dostane do „začarovaného kruhu“ a nemá samo šancu brániť sa. Rodičia by mali svojim deťom dôverovať a počúvať, čo im hovoria. Ak vedenie školy takéto situácie odmietne adekvátne riešiť, rodičia by mali dať školskej inšpekcii podnet na prešetrenie. Poslednou z možností je zmeniť školu. Zbytočné krivdy „vyhorených učiteľov“ napáchané v školských laviciach sprevádzajú dieťa celý život a nedajú sa „vygumovať“.
dia slabikar
Dia šlabikár

 Autor: Peter Herceg

Foto na titulke: Shutterstock

 

 

 

Súvisiace články

doc. Donicova

Diabetologička doc. MUDr. Viera Doničová, PhD., MBA sa v Internej a diabetologickej ambulancii v Košiciach venuje liečbe diabetu a metabolick

Srdcovo-cievne ochorenia sú najväčším rizikom pre ľudí s diabetom. Ak máte cukrovku 2. typu, má práve vaše srdce zvýšené riziko ochoren

dia-strava

Cukrovka je choroba látkovej premeny, porucha premieňať a správne v organizme využiť hlavne cukry, ktoré sa potom hromadia v krvi. Príčinou

obezita-cukrovka

Priberanie na hmotnosti vedie k abnormálnej alebo zníženej citlivosti na inzulín (inzulínovej rezistencie) s počiatočným zvýšením a násled

srdce-titulka

DIABETES MELLITUS  Diabetes mellitus je najrozšírenejším chronickým ochorením, navyše so stúpajúcim trendom. V roku 2018 sme mali na Sloven

diabetes a deti

DIA ŠLABIKÁR Život s diabetom 1. typu je zložitý bez ohľadu na vek, ale najrizikovejší a najproblematickejší je v čase prechodu od detstva