Srdce diabetika v centre záujmu

DIABETES MELLITUS 

Diabetes mellitus je najrozšírenejším chronickým ochorením, navyše so stúpajúcim trendom. V roku 2018 sme mali na Slovensku 355 895 diabetikov, pričom viac ako 21-tisíc bolo novodiagnostikovaných. Napriek tomu bojujeme s marginálnymi problémami, ako sú nedostatočná prístupnosť najmodernejšej liečby, príliš vysoké doplatky za lieky, plánované odobratie časti agendy špecialistom-diabetológom, ako aj negatívny vplyv pandémie COVID-19.

Najmodernejšia liečba diabetu nie je na Slovensku dostatočne sprístupnená 

Najčastejšou príčinou úmrtia pacientov s cukrovkou 2. typu sú kardiovaskulárne ochorenia. „Číslo je pritom skutočne alarmujúce, až 75 % pacientov s diabetom 2. typu zomiera na srdcovo-cievne ochorenia,“ hovorí doc. MUDr. Zbynek Schroner, PhD., podpredseda Slovenskej diabetologickej spoločnosti. Riešenie však prišlo v roku 2015, kedy nastal prelom v liečbe diabetu vyhlásením výsledkov prvej štúdie zameranej na ovplyvnenie srdcovo-cievnych ochorení novou skupinou antidiabetík. Tie výrazne zlepšujú prognózu pacienta, a to zásahom do rozvoja najzávažnejších sprievodných ochorení diabetu, akými sú srdcovo-cievne ochorenia, mozgovocievne ochorenia a ochorenia obličiek. Tieto nové farmaká vedú k redukcii úmrtí zo srdcovo-cievnych príčin až o 38 %, úmrtí z akejkoľvek príčiny o 32 %, k redukcii potreby hospitalizácií pre srdcové zlyhávanie o 35 % a k redukcii progresie ochorenia obličiek o 39 %.

Vo vyspelom svete si tieto lieky vydobyli silnú pozíciu v liečbe diabetu a neustále potvrdzujú svoje kvality. Na Slovensku však diabetológovia nemôžu liečbu adekvátne využívať. Dôvodom sú tzv. indikačné obmedzenia pre hradenú liečbu, ktoré zamedzujú potrebné použitie týchto liekov. Diabetológovia aj pacientske organizácie už niekoľko rokov žiadajú o prehodnotenie tejto skupiny liekov, avšak bezvýsledne. Slovensko, kde žije asi 37 % diabetikov s kardiovaskulárnym ochorením, čo predstavuje viac ako 125 000 ľudí, a ak zrátame pacientov vo zvýšenom riziku, ich počet sa zdvojnásobí, stále zostáva v širokom okolí jedinou európskou krajinou, ktorá sa rozhodla svojim pacientom túto liečbu nedopriať. „Pomoc, ktorú táto skupina antidiabetík ponúka, je naozaj veľká. Zásadný a nevyriešený problém je, že hoci je k dispozícii efektívna skupina liekov, pre indikačné obmedzenia ju nemôžeme používať. Vyspelý svet dávno považuje tieto lieky za dôrazne odporúčané, u nás pretrvávajú nelogické požiadavky odsúvajúce túto liečbu na tretiu pozíciu, s povinnosťou použiť najskôr farmaká, ktoré dokonca kardiovaskulárne riziko zvyšujú. Pre použitie nových liekov hovorí aj fakt, že okrem medicínskych, poskytujú aj ekonomické benefity – menej hospitalizácií pre srdcové zlyhávanie či infarkt myokardu, menej dialýz. Sme preto nútení vysloviť kritický postoj k situácii s dostupnosťou modernej liečby diabetu na Slovensku a vyzývame príslušné kompetentné orgány k diskusii a náprave,“ hovorí doc. MUDr. Emil Martinka, PhD., prezident Slovenskej diabetologickej asociácie. „Nepochybne by sme oveľa radšej prezentovali iné správy. Slovenská diabetologická asociácia je združenie lekárov a pacientov a jej hlavným poslaním je podieľať sa na zlepšovaní úrovne zdravotnej starostlivosti a kvalitnej liečbe zlepšujúcej prognózu pacientov,“ dopĺňa docent Martinka. Podľa odborníkov je na Slovensku na modernej antidiabetickej liečbe len 5 až 7 % pacientov, čo je okolo 14-tisíc diabetikov. Aj napriek tomu, že odporúčania hovoria jasnou rečou – takýmito liekmi by sa mali liečiť pacienti, ktorí už majú kardiovaskulárne ochorenie alebo majú vysoké riziko takýchto ochorení. Ochorenia srdca a ciev má pritom viac ako tretina diabetikov 2. typu a veľmi vysoké riziko viac ako polovica takýchto pacientov.

 

emil-martinka
MUDr. Emil Martinka, PhD., prezident Slovenskej diabetologickej asociácie

 

 Diabetes mellitus v čase pandémie COVID-19

Liečba diabetu sa v tomto roku výrazne skomplikovala. Súvis treba hľadať v práve prebiehajúcej pandémii. „Na jednej strane sú pacienti s diabetom, zvlášť pacienti s diabetom 2. typu, v súvislosti s ochorením COVID-19 vo vyššom riziku, lebo im hrozí ťažší a komplikovanejší priebeh ochorenia. Na druhej strane, COVID-19 priamo zvyšuje riziko ťažkej dekompenzácie diabetu, ako je diabetická ketoacidóza či hyperosmolárny syndróm. A navyše, COVID-19  môže cukrovku aj vyvolať,“ hovorí docent Martinka. Vplyvom reštrikčných protipandemických opatrení však k dekompenzácii diabetu môže prísť aj preto, lebo pacienti majú sťažený prístup k lekárovi.“ Nastáva pokles návštev u lekára, obmedzenie diétnej stravy a horšia kvalita stravovania (finančné následky krízy, negatívne psychické nastavenie a i.), pridružuje sa nedostatok pohybu i stres. To všetko vplýva na zhoršenie metabolickej kontroly a zvýšené riziko akútnych aj chronických komplikácií, ktoré súčasne môžu zvyšovať aj riziko dôsledkov pri eventuálnej následnej infekcii COVID-19. „S týmito problémami sme sa stretávali už aj počas prvej vlny pandémie, kedy sme pozorovali, že pacienti robili závažné diétne chyby, ktoré viedli k zhoršeniu metabolickej kontroly. Išlo najmä o dôsledky nadmerného príjmu sacharidov a tukov z upravovaných trvanlivých potravín, z vyprážaných potravín a nízky príjem ovocia a zeleniny. Dôležitou úlohou diabetológa je preto previesť pacientov obdobím trvania pandémie s čo najnižším rizikom dôsledkov a zodpovedne rozhodnúť, kedy prevláda riziko nákazy a kedy dôsledky samotného diabetu. Dobrá metabolická kontrola znižuje riziko aj závažnosť priebehu COVID-19 a naopak,“ dodáva docent Martinka.

Z tohto dôvodu diabetológovia vyzývajú pacientov, aby napriek náročnému pandemickému obdobiu pravidelne komunikovali so svojím diabetológom a dodržiavali zásady predpísanej liečby. Dôležité je brať predpísanú liečbu, mať pravidelný pohyb, zdravú stravu, podporovať imunitný systém a zdravú črevnú flóru, vyhýbať sa stresu, dopriať si dostatok odpočinku a udržiavať si pozitívne myslenie. Tipy a návody ako sa diabetici v súvislosti s pandémiou majú zabezpečiť, nájdu pacienti na webovej stránke www.sdia.sk.

Vysoké doplatky za lieky a avizované prerozdelenie agendy diabetológov

Diabetes so sebou prináša tzv. pridružené ochorenia, akými sú vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, ochorenia srdca, očí, obličiek, celiakia a iné. Diabetici, najmä seniori, si pri súčasnom nastavení systému nemôžu dovoliť znášať enormné finančné zaťaženie na doplatkoch za lieky. „Najmä v  poslednej dobe je podiel doplatkov taký veľký, že mnohí diabetici už nie sú schopní uniesť takúto finančnú záťaž,“ informuje Ing. Bc. Jozef Borovka, prezident OZ Zväz diabetikov Slovenska. Následkom toho pacienti neraz vynechávajú niektoré liečivá, čo vedie k zhoršovaniu zdravotného stavu a ťažkým komplikáciám, akými sú diabetická noha, zlyhávanie obličiek, zhoršovanie videnia, infarkty a mozgové porážky.

Ďalším problémom je avizovaná snaha Ministerstva zdravotníctva o presun ľahších štádií diabetu pod patronát všeobecných lekárov. „Je pre nás nepochopiteľné, že keď sa onkologickí pacienti môžu liečiť u špecialistu-onkológa, kardiaci u kardiológa, prečo by diabetici mohli navštíviť špecialistu-diabetológa až v prípade závažných komplikácií? Veď aj my máme právo na najlepšiu odbornú starostlivosť,“ sťažuje sa Ing. Jozef Borovka.

Pacientske organizácie pomáhajú nielen otváraním závažných problémov vo verejných diskusiách, ale aj priamou pomocou pacientom. „Mnohí diabetici sa stretli s otázkami, či jedli veľa cukru, keď majú cukrovku, alebo či už nikdy nebudú môcť jesť nič sladké. Tieto mýty o diabete pramenia práve z nedostatku osvety, čo chceme my, pacientske organizácie, napraviť,“  vysvetľuje Petra Ferenčíková, predsedníčka Asociácie diabetikov Slovenska.

schroner
doc. MUDr. Zbynek Schroner, PhD., podpredseda Slovenskej diabetologickej spoločnosti.

 

Čím nás cukrovka ohrozuje?

„Diabetes mellitus je chronická porucha látkovej premeny, a ohrozuje nás zvýšenou hladinou cukru v krvi, čo je spôsobené nedostatkom inzulínu alebo jeho nesprávnym využívaním v tele. Výskyt predovšetkým druhého typu diabetu má výrazne stúpajúci trend. Na svete žije v súčasnosti 469 miliónov ľudí s týmto ochorením a predpokladá sa, že počet chorých sa do roku 2045 zvýši až na 700 miliónov osôb. Treba však rátať aj s relatívne veľkým počtom nediagnostikovaných pacientov predovšetkým v prípade diabetu 2. typu, ktorý často prebieha skryto, najmä v začiatkoch ochorenia. Aj preto sa odhaduje, že na Slovensku žije s cukrovkou viac ako 400-tisíc diabetikov. Neliečená cukrovka môže spôsobiť vážne komplikácie, ktoré majú za následok až život ohrozujúce problémy. Cukrovka je hlavným rizikovým faktorom tzv. mikro- a makrovaskulárnych komplikácií, v prvom prípade ide o postihnutie malých ciev v očiach či obličkách, k čomu sa pridružuje aj postihnutie nervových vlákien, tzv. diabetická neuropatia. V druhom prípade sú postihnuté veľké cievy v mozgu a koronárne cievy (ischemická choroba srdca). Spomenuté chronické komplikácie sú v súčasnosti hlavnou príčinou chorobnosti a úmrtnosti pacientov s cukrovkou. Cievne mozgové príhody postihujú diabetikov až štvornásobne častejšie v porovnaní s nediabetikmi a takmer dve tretiny diabetikov zomierajú na kardiovaskulárne ochorenia, ktoré v súčasnosti predstavujú najväčšieho svetového zabijaka. Ak má pacient cukrovku, skracuje sa mu život v priemere o šesť rokov. Očakávaná dĺžka života 60-ročného diabetika so sprievodným srdcovo-cievnym ochorením je však v porovnaní s nediabetikom kratšia o 12 rokov. S diabetom sa spája aj celý rad viac či menej bizarných mýtov. Jedným je, že len tuční ľudia môžu dostať cukrovku, čo, samozrejme nie je pravda. Aj keď platí, že väčšina diabetikov 2. typu má nadváhu alebo obezitu. Ďalším častým mýtom je, že deti z cukrovky môžu vyrásť. Tiež to nie je pravda, pretože zvyčajne ochorejú na imunologicky podmienenú cukrovku 1. typu, a teda je to celoživotné ochorenie. Deti však už chorejú už aj na cukrovku 2. typu, čo je problémom napríklad na Blízkom východe či v USA, ale u nás to našťastie takým problémom nie je. Hoci platí, že vznik ochorenia sa posúva do čoraz mladších vekových skupín. Rovnako je mýtus aj to, že cukrovka nemá nič spoločné so srdcom. Naopak, je tam výrazný vzťah. Najmä diabetik 2. typu má okrem základného ochorenia veľmi často vysoký krvný tlak, poruchy metabolizmu tukov, zvýšenú tendenciu k tvorbe krvných zrazenín, a často má aj srdcovo-cievne a obličkové ochorenia.“    

Čo robiť pre dobrú kompenzáciu diabetu?

 „Dôležité je, aby pravidelne užíval všetky svoje lieky. Iba tak bude liečba cukrovky a jej komplikácií účinná,“ zdôrazňuje docent Zbynek Schroner. Niekedy môže ochorenie pretrvávať aj niekoľko rokov takmer bez príznakov, takže jedinou šancou na odhalenie je vyšetrenie krvi. V takom prípade hovoríme o prediabete. Diabetici majú hladinu cukru nalačno viac ako 7,0 mmol/l. „O prediabete hovoríme pri tzv. hraničných hodnotách glykémie, v súčasnosti sa pohybujú v rozmedzí medzi 5,6 až 6,9 mmol/l. Druhým parametrom  odkazujúcim na prediabetes, je porušená tolerancia glukózy, kedy v druhej hodine glukózového tolerančného testu je hladina glykémie vyššia ako 7,8 a nižšia ako 11,1 mmol/na l. Práve preto je dôležité odhaľovať takéto stavy, lebo sú už spojené s vyšším rizikom srdcovo-cievnych komplikácií a hlavnou príčinou zvýšenej chorobnosti a úmrtnosti diabetikov. V prediabete sa treba najmä nefarmakologickými opatreniami snažiť tento stav zvrátiť,“ hovorí docent Schroner.

Liečba cukrovky

Liečba cukrovky závisí od typu a štádia ochorenia. Všetkým pacientom sa odporúča najmä zmena životného štýlu, ktorá zahŕňa:

  • Racionálne stravovanie – pacient s diabetom si musí správne vyberať potraviny a tiež správne odhadnúť množstvo sacharidov. Ďalším dôležitým parametrom potravy pre diabetika je glykemický index, teda rýchlosť uvoľňovania glukózy z konkrétnej potraviny. „Diabetik by mal mať pestrú stravu, obmedziť príjem priveľmi sladkých a slaných jedál, vynechať alkohol a fajčenie a dbať na dostatočný pitný režim, kde základom je pitná voda, nie sladené nápoje,“ zdôrazňuje docent Schroner. Diabetikom sa odporúča tiež vegetariánska a vegánska diéta. „Takáto diéta zlepšuje všetky parametre kontroly diabetu od glykémie a glykovaného hemoglobínu po telesnú hmotnosť, krvné tuky a krvný tlak. Aj u nás V Národnom diabetologickom ústave v Ľubochni máme niekoľko pacientov, ktorým sme na základe takejto diéty mohli redukovať lieky. Existujú dôkazy, že rastlinná strava v každom prípade napomáha kontrole ochorenia a spomaľovaniu nástupu chronických komplikácií,“  dopĺňa docent Martinka.
  • Pravidelná fyzická aktivita – na priaznivý efekt, stačí 30 až 45 minút miernej fyzickej aktivity denne. Podľa docenta Schronera je fyzická aktivita jeden z dôležitých spôsobov liečby, pretože „pohyb znižuje hladinu cukru v krvi, zlepšuje citlivosť organizmu na inzulín, má pozitívny vplyv na krvný tlak, zlepšuje spektrum krvných tukov, pomáha znižovať hmotnosť a v neposlednom rade prináša radosť zo života.“
  • Úprava telesnej hmotnosti – obezita a diabetes spolu veľmi úzko súvisia. Už zníženie hmotnosti o 5 % pomôže obéznym ľuďom znížiť riziko vzniku cukrovky, ale aj kardiovaskulárnych ochorení. Zníženie hmotnosti zlepšuje glykemickú kontrolu, upraví krvný tlak i krvné tuky.

 

14-dňová výzva pre diabetika
14-dňová výzva pre diabetika Zdroj: www.sdia.sk

Garantom projektu je doc. MUDr. Viera Doničová, PhD., MBA, vedecká sekretárka Slovenskej diabetologickej spoločnosti. Ide o postupné kroky, ktoré smerujú k životnej zmene a zdravšiemu životnému štýlu. Diabetikovi majú pomôcť zautomatizovať si zdravšie zvyky a vyvarovať sa správania, ktoré neprispieva k dobrej kompenzácii diabetu. Hoci zmena nie je jednoduchá, jednotlivé kroky jednoduché sú a môžu byť inšpiráciou aj pre nediabetikov, ktorým záleží na zdravom životnom štýle.

(iba)

 

Súvisiace články

dia-strava

Cukrovka je choroba látkovej premeny, porucha premieňať a správne v organizme využiť hlavne cukry, ktoré sa potom hromadia v krvi. Príčinou

dia slabikar

DIAŠLABIKÁR Diabetes prvého typu je zdravotné postihnutie, ktoré nepôsobí len na detského pacienta a na jeho rodičov, ale mení i celú š

vyziva-deti

Zdravie nepochybne patrí k hodnotám, ktoré si najviac vážime, ale najmenej chránime. Detský organizmus je veľmi krehký a zraniteľný. Imuni

Zajaci perkelt diabetes

DIABETES MELLITUS Hovorí sa, že diabetik, ktorý vie viac, žije najdlhšie. Aj kniha DIÉTA PRE DIABETIKOV kolektívu autorov doc. MUDr. Peter Min

martinka

Diabetes mellitus a COVID-19. Správna výživa a pohyb a ich význam pri redukcii rizika a dôsledkov ochorenia Pacienti s diabetom mellitus ma

diabetes a deti

DIA ŠLABIKÁR Život s diabetom 1. typu je zložitý bez ohľadu na vek, ale najrizikovejší a najproblematickejší je v čase prechodu od detstva