KARDIOVASKULÁRNE OCHORENIA
Celosvetovo má viac ako jeden z troch dospelých vysoký krvný tlak, čo spôsobuje asi polovicu všetkých úmrtí na mozgové príhody a srdcové choroby a je zodpovedný za odvrátiteľné predčasne úmrtia. Na Slovensku má vysoký krvný tlak asi 30 % dospelých, Pretože vysoký krvný tlak je taký častý, môže byť lákavé predpokladať, že nejde o nič dôležité. Pravdou však je, že ak sa nelieči, môže človeka vystaviť riziku potenciálne život ohrozujúcich komplikácií.
Lekári vysvetľujú prečo je hypertenzia taká nebezpečná. Čím vyšší je krvný tlak, tým väčšie je i riziko poškodenia srdca a krvných ciev v základných orgánoch, ako sú mozog a obličky. Nekontrolovaná hypertenzia je však príčinou, ktorej sa dá predchádzať, aby nespôsobila kardiovaskulárne choroby a mozgové príhody. Ak nebude hypertenzia pod kontrolou, môže viesť k infarktu a zväčšeniu srdca, čo dokáže spôsobiť srdcové zlyhanie. Na krvných cievach môžu vzniknúť vydutiny (aneuryzmy) a slabé miesta, ktoré sa upchávajú a praskajú. Nekontrolovaný tlak v cievach je zodpovedný tiež za krvácanie do mozgu a mŕtvicu. Navyše, hypertenzia sa podpisuje aj pod slepotu a kognitívne poruchy.
„Bolesti hlavy, zvonenie v ušiach, čierne bodky v očiach, pocit nervozity a napätia, i takto sa dokáže prejaviť hypertenzia – stav, keď krvný tlak presiahne normu, t. j. hodnoty nad 140/90 mmHg. Nerozpoznaná alebo zanedbávaná hypertenzia spôsobuje urýchlené a nezvratné starnutie tepien a poškodzuje tiež životne dôležité cieľové orgány,“ uvádza primárka ambulantného oddelenia Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave a správkyňa Slovenskej nadácie srdca MUDr. Ivana Šoóšová, PhD., FESC.
Zdravotné následky vysokého krvného tlaku môžu zhoršiť ďalšie faktory, ktoré zvyšujú riziko srdcového infarktu, mŕtvice a zlyhania obličiek. Patrí medzi ne fajčenie, nezdravá strava, nadmerné pitie alkoholu, nedostatok fyzickej aktivity a vystavenie sa permanentnému stresu, ako aj obezita, vysoký cholesterol a cukrovka.
Zdravotníci apelujú na to, aby široká verejnosť bola dostatočne informovaná, ako možno hypertenzii predchádzať a liečiť ju. Všetci dospelí by si mali dať pravidelne kontrolovať krvný tlak a mali by poznať jeho hodnoty. Ak sú vysoké, ich kroky by mali smerovať priamo k praktickému lekárovi. Niektorým ľuďom sa darí znižovať krvný tlak zmenami životného štýlu, napríklad zrieknutím sa fajčenia, konzumáciou zdravých jedál, pravidelným cvičením a vyhýbaním sa nadmernému pitiu alkoholu. Zníženie príjmu soli má tiež pozitívny účinok. Niektorým však takéto zmeny nestačia a na skrotenie vysokého krvného tlaku sú potrebné lieky na predpis. Ľudia, ktorí majú vysokú hladinu cukru alebo cholesterolu v krvi alebo majú problémy s obličkami, sú tiež vystavení vyššiemu riziku srdcového infarktu a mozgovej príhody. Preto je dôležité kontrolovať hladinu cukru a cholesterolu v krvi a tiež obličkové parametre a moč. Hoci sa hypertenzia nedá úplne vyliečiť, dá sa veľmi dobre kontrolovať, ak hypertonik zodpovedne rešpektuje odporúčania lekára.
Slovenská nadácia srdca je organizátorom celonárodného projektu MOST – Mesiac o srdcových témach, ktorý je zameraný na zvýšenie informovanosti vedúcej k lepšiemu zdravotnému stavu obyvateľstva v oblasti kardiovaskulárneho zdravia. Projekt prebieha nepretržite na celom Slovensku od roku 2007 formou informačných, edukačných a meracích aktivít zameraných na problematiku najzávažnejších rizík kardiovaskulárnych ochorení a ich prevencie.
Obezita, sedavý spôsob života, stres, fajčenie a konzumácia nadmerného množstva alkoholu alebo soli v strave môžu prispieť k vzniku vysokého krvného tlaku. Obzvlášť v prípade ľudí, ktorí majú dedičné predpoklady.
Vysoký krvný tlak je rizikový faktor, ktorý v najväčšej miere zodpovedá za úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia. „Hypertenzia dvojnásobne zvyšuje riziko rozvoja koronárnej choroby a chorôb periférnych artérií a štvornásobne riziko srdcového zlyhávania a cievnych mozgových príhod. Je zradná najmä v tom, že ak pretrváva dlhodobo, predstavuje hlavný rizikový faktor pre vznik vážnych chronických ochorení. Dôsledky neliečenej hypertenzie sa dotýkajú celého tela, ovplyvňujú mozog s rizikom demencie a mozgových príhod, srdce s rizikom infarktov a srdcového zlyhávania, obličky s rizikom zlyhávania, ale aj oči s rizikom oslepnutia,“ vymenúva primárka Ivana Šoóšová. Samotná hypertenzia nemusí mať žiadne klinické príznaky, preto sa o nej často hovorí ako o tichom zabijakovi. Aj preto je dôležité pravidelné meranie tlaku krvi. Hypertenzia sa totiž príliš často diagnostikuje až počas komplikácií zdravotného stavu. Odborníci ju považujú za hlavnú príčinu úmrtí na kardiovaskulárne choroby a druhú hlavnú príčinu predčasných úmrtí (po fajčení) v západných krajinách. Hrá úlohu najmenej v polovici všetkých prípadov kardiovaskulárnych chorôb.
Riziko komplikácií je v podstate priamo úmerné krvnému tlaku: čím je vyšší, tým väčšie je aj riziko. Hrozba, že sa zdravotný stav človeku zhorší sa zdvojnásobuje pri každom náraste o 20/10 mmHg nad 115/75 mmHg. Nebezpečenstvo kardiovaskulárnych ochorení nezávisí iba od samotného krvného tlaku, ale aj od jeho interakcií s ďalšími rizikovými faktormi, ako sú cukrovka, fajčenie, obezita či vysoký cholesterol. „Hypertenzia je veľmi často spojená s inými kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi. Častejšie sa vyskytuje v mužskej ako v ženskej populácii, zvyčajne sa objavuje okolo štyridsiatky. Obezita je jedným z priťažujúcich sprievodných rizikových faktorov. Vieme, že vysoký krvný tlak je súčasťou metabolického syndrómu, ktorý súvisí so zvýšeným obvodom brucha, abnormalitami cukru v krvi a rovnováhou lipidov. Tieto kritériá sa navzájom ovplyvňujú a posilňujú. Čím viac z nich je prítomných, tým vyššie je kardiovaskulárne riziko. Takmer 50 percent hypertonikov má nadváhu a 40 percent sa lieči na vysoký cholesterol,“ vysvetľuje MUDr. Ivana Šoóšová.
„Liečba hypertenzie znižuje riziko úmrtia na kardiovaskulárne komplikácie asi o 25 %, riziko výskytu infarktu asi o 10 %, zlyhávania srdca asi o 25 % a mozgovej príhody asi o 30 %.“
Vysoký krvný tlak môže spôsobiť poškodenie stien tepien s fenoménom zúženia. Srdce musí viac pracovať, aby pumpovalo krv, svalovina srdca zhrubne, dochádza k nedokrveniu. Výsledkom sú bolesti na hrudníku pri námahe alebo strese – tzv. angínu pektoris. „Takáto bolesť na hrudníku zvlášť v situáciách, keď srdce potrebuje väčší prívod krvi, napríklad pri zvýšenej fyzickej či psychickej záťaži signalizuje, že niečo nie je v poriadku,“ hovorí MUDr. Ivana Šoóšová. Každý tretí dospelý Slovák má nejakú formu kardiovaskulárneho ochorenia s postihnutím buď samotného srdca alebo obehového systému. Rebríček kardiovaskulárnych ochorení vedie tzv. ischemická choroba srdca, mozgová porážka je na druhom mieste.
Veľa ľudí nepozná varovné príznaky infarktu myokardu. Najviac ohrození sú seniori, sociálne slabší a tí, ktorí už prežili nejakú srdcovú alebo mozgovocievnu príhodu. Mnohí z tých, ktorí každý rok zomierajú na infarkt myokardu, zlyhanie srdca alebo porážku, by mohli dnes žiť, keby oni alebo niekto z ich blízkych vedeli, čo v danej chvíli robiť. Prežiť takéto ohrozenie života znamená naučiť sa rozpoznať varovné signály a urobiť potrebné opatrenia.
Pri infarkte myokardu sa množstvo krvi vtekajúcej do srdcového svalu výrazne obmedzí alebo dokonca až zastaví. To sa stane, keď sa jedna alebo viac hlavných prívodných tepien srdca, tzv. koronárnych tepien, upchá krvnou zrazeninou, alebo keď sa kŕčovito stiahne a následne sa zúži. Takúto situáciu charakterizuje a typickým príznakom infarktu je bolesť na hrudníku. Najčastejšie sa lokalizuje za hrudnou kosťou, má tlakový, pálivý alebo tupý charakter, môže vyžarovať do ramien a ľavej ruky na strane malíčka, do dolnej čeľuste alebo chrbta. Bolesť je väčšinou veľmi intenzívna, časom sa skôr stupňuje akoby ustupovala, nemení sa so zmenou polohy tela (na rozdiel od svalovo-chrbticových ťažkostí), nereaguje na bežné analgetiká. „Akútny koronárny syndróm alebo infarkt myokardu vznikne vtedy, ak sa prietok krvi koronárnou cievou zastaví úplne. Na aterosklerotický lipidový plát vo vnútri cievy nasadne alebo sa tam vytvorí trombus, za uzáverom dochádza k ischémii, nedokrveniu až nekróze tkaniva. Infarkt oslabuje stenu srdca a poškodzuje ho a redukuje svalovú kontrakciu a činnosť srdca. V dôsledku zníženého prietoku sa zhromažďujú toxíny, ktoré narúšajú elektrickú aktivitu srdca a vznikajú arytmie. V akútnom štádiu infarktu môžu byť až život ohrozujúce, z dlhodobého hľadiska oslabená činnosť svaloviny srdca môže viesť k srdcovému zlyhávaniu,“ dôvodí primárka Ivana Šoóšová. V prípade uvedených symptómov je nevyhnutné volať rýchlu lekársku pomoc, pretože ak sa prívod krvi a kyslíka preruší úplne, po určitom čase sa bunky srdcového svalu trvalo poškodia a začnú odumierať. Preto je rýchla reakcia mimoriadne dôležitá. Pri včasnom liečebnom zásahu sa môže poškodenie srdca významne minimalizovať. Čas je naozaj limitujúci, pretože s liečbou treba začať do niekoľkých hodín (ideálne do šiestich až 12) od chvíle, čo sa objavia príznaky. Rýchla lekárska pomoc môže ochrániť srdcový sval pred väčším poškodením, ba dokonca zachrániť život.
Tepna v mozgu zásobujúca mozog krvou sa môže pacientovi s hypertenziou upchať krvnou zrazeninou, čo poznáme aj pod pojmom ischemická (v dôsledku nedokrvenia) mŕtvica. V prípade prasknutia takejto cievy hovoríme o krvácaní do mozgu, čiže hemoragickej cievnej mozgovej príhode. V oboch prípadoch môže dôjsť k ochrnutiu, ktoré môže byť trvalé, ale aj ku kóme či dokonca smrti. Ako vysoký krvný tlak spôsobuje mozgovú príhodu? Hypertenzia vystavuje cievy neustálemu stresu. Je to podobne ako s pneumatikou, ktorá sa príliš nahusťuje a raz jednoducho praskne. Príliš veľká sila vo vnútri cievy poškodzuje cievne steny, čo ich oslabuje. Okrem toho vysoký krvný tlak akceleruje proces aterosklerózy s tvorbou aterosklerotických plátov na vnútornej výstelke artérií, na ktoré veľmi často nasadajú krvné zrazeniny. Mŕtvicou sú najviac ohrození starší ľudia a tí, ktorí už cievnu mozgovú príhodu prežili.
Mozgová porážka nastane, keď v krvnom riečisku privádzajúcom do mozgu kyslík a živiny, praskne cievka, alebo sa upchá krvnou zrazeninou, či inou čiastočkou. Zastavenie prívodu krvi zabráni okysličovaniu postihnutej časti mozgu. Bez kyslíka nervové bunky v postihnutej časti prestávajú fungovať a do niekoľkých minút odumierajú. „Hovorí sa, že čas je mozog. Preto je dôležité rozpoznať príznaky. Typicky sa cievna príhoda prejavuje náhlym vznikom a rýchlym zhoršovaním v priebehu niekoľkých sekúnd, podľa toho, či ide o ischemickú alebo hemoragickú cievnu mozgovú príhodu. Najmarkantnejšie sú motorické a komunikačné prejavy. Čo sa týka reči, pacient stráca schopnosť porozumenia reči aj schopnosť hovoriť. Dochádza k dysartrii – poruche artikulácie aj svalovej kontroly reči, reč sa stáva nezrozumiteľnou. Ďalším typickým príznakom je strata schopnosti vôľového pohybu, v laickej terminológii sa hovorí o ochrnutí. Ide o stratu svalovej sily vždy na opačnej strane, na akej v mozgu došlo k poškodeniu. Hlavnými prejavmi sú ochrnutie končatín/končatiny na jednej strane tela, pokles ústneho kútika, strata stability a koordinácie pohybov a aj strata zorného poľa. V ťažších prípadoch nastáva porucha vedomia alebo dokonca smrť v závislosti od toho, ktorá časť mozgu a v akom rozsahu bola poškodená. Preto je rýchly zásah pri príznakoch mŕtvice taký dôležitý,“ zdôraznil MUDr. Zoltán Goldenberg, PhD., I. neurologická klinika LF UK a UN Bratislava, Nemocnica Staré Mesto.
Akútny (náhly) vznik
Rýchle zhoršovanie (sekundy, minúty)
Podľa lokalizácie v mozgovom tkanive a podľa povodia postihnutej tepny
Motorická aktivita
Komunikácia
Vylučovanie
Intelektové funkcie
Zmeny v priestorovej orientácii
Zmeny osobnosti a emotivity
Citlivosť
Strata porozumenia reči a schopnosti hovoriť
Porucha svalovej kontroly reči
Porucha vyslovovania, artikulácie, sily hlasu
Vždy je na opačnej strane ako poškodenie
Poklesnutie ústneho kútika
Ochrnutie končatiny/končatín na jednej strane tela
Strata stability chôdze alebo presnosti a
koordinácie pohybov
Výpadok zorného poľa na jednej strane
—————————————-
Jednou z novších možností liečby je podanie tzv. tropmbolýzy (tkanivového plazminogénového aktivátora), ktorý je schopný v určitých presne definovaných prípadoch rozpustiť krvné zrazeniny v mozgových cievach a zredukovať devastačný účinok ischemickej porážky. Postihnutý však musí tieto lieky dostať najneskôr do štyroch hodín od objavenia sa príznakov porážky. Trombolýza sa aplikuje iba pri tzv. ischemickej porážke (zapríčinenej krvnou zrazeninou), nie však pri porážke v dôsledku krvácania do mozgu (napr. pri poškodení cievnej steny). Modernou formou terapie mŕtvice je tzv. intervenčná (katétrová) liečba v špecializovaných centrách.
Poškodenie obličiek
.
„Artériová hypertenzia je chronickou komplikáciou ochorenia obličiek, je to súčasne najvážnejší faktor progresie straty obličkových funkcií. Dlhotrvajúca a neliečená hypertenzia vedie postupne k zlyhaniu obličiek, čo si následne vyžaduje liečbu dialýzou alebo transplantáciu, bez čoho by pacientovi hrozilo zlyhanie obličiek a smrť,“ hovorí doc. MUDr. Martin Demeš, PhD., I. interná klinika SZU a UN Bratislava. Na druhej strane, aj samotné ochorenie obličiek na podklade iných diagnóz môžu spôsobiť vysoký krvný tlak – v takom prípade hovoríme o tzv. sekundárnej hypertenzii (vzniká v dôsledku iného vážneho ochorenia), pretože obličky sú významným regulátorom hodnôt krvného tlaku. Sekundárnu hypertenziu spôsobuje aj zúženie tepien privádzajúcich krv do obličiek, čo sa v odbornej praxi nazýva stenóza renálnej artérie. Keď sú obličky vystavené nízkemu prietoku krvi, správajú sa tak, akoby k tomu došlo v dôsledku dehydratácie. Reagujú uvoľnením hormónov, ktoré stimulujú telo k zadržiavaniu sodíka a vody. Cievy sa potom plnia tekutinou a krvný tlak stúpa. Zúženie jednej alebo oboch obličkových tepien je najčastejšie spôsobené aterosklerózou alebo kôrnatením tepien. Ide o ten istý proces, ktorý vedie k infarktom a mozgovým príhodám. Žiaľ, ani významné obličkové poškodenie nemusí mať žiadne varovné príznaky. Diagnóza sa stanoví z vyšetrenia krvi a moču, často pri bežnej preventívnej prehliadke. Následne pacient absolvuje potrebné vyšetrenia u nefrológa. Vysoký krvný tlak je zväčša sprievodným nálezom. Na poškodenie obličiek môže pacienta upozorniť krvavý (ružovo sfarbený) moč. „V liečbe vysokého krvného tlaku pri súčasnom poškodení obličiek sa okrem farmakologickej liečby uplatňujú aj režimové a diétne opatrenia. Dôležité je menej soliť, potvrdilo sa, že reštrikcia soli dokonca dokáže zvýšiť efekt farmakoterapie. Dodržiavať treba tiež pitný režim a strážiť rovnováhu medzi príjmom a výdajom tekutín. Podstatné je dosiahnuť cieľové hodnoty krvného tlaku, čo je menej ako 130/80 mm Hg,“ uzatvára docent Martin Demeš.
Lekári sa každodenne stretávajú vo svojich ambulanciách s pacientmi trpiacimi upchatím ciev v oblasti dolných končatín, čo spôsobuje bolesti pri chôdzi a následné prerušované krívanie. Treba si uvedomiť, že bez rýchleho odborného zásahu môže úplné uzavretie tepny viesť ku gangréne, čiže odumretiu tkaniva. Hypertenzia je spoluzodpovedná aj za iný život ohrozujúci stav – prasknutie (ruptúru) hrudnej alebo brušnej aorty s vysokým rizikom vnútorného krvácania.
Vysoký krvný tlak sa taktiež podpisuje na poškodení krvných ciev v oku, odborne sa tento stav nazýva retinopatia. Zvýšený krvný tlak dlhodobo ovplyvní nielen veľké cievy, ale aj drobné cievky sietnice, pretože dochádza k ich sťahovaniu, keďže majú obmedzený prietok krvi, a tak i prísun výživných látok. Sietnica je vrstva tkaniva nachádzajúca sa v zadnej časti oka, transformuje svetlo na nervové signály, ktoré sa potom posielajú do mozgu. Keď je krvný tlak príliš vysoký, steny sietnicových ciev zhrubnú. Môže to spôsobiť zúženie priesvitu ciev a následné obmedzenie prítoku krvi do sietnice. Pri takýchto ťažkostiach reálne hrozí riziko zhoršenia videnia až strata zraku. Vyšetrením očí sa dajú odhaliť takisto iné závažné ochorenia. Pomocou medicínskych prístrojov očný lekár odhalí, či očné pozadie nejaví známky zúženia krvných ciev, a teda či sú zasiahnuté aterosklerózou, alebo sa na nich podpísala hypertenzia.
Hyperlipidémia – zvýšená hladina lipidov (tukov, vrátane cholesterolu) v krvi nemá žiadne príznaky. Je to však podobne ako hypertenzia veľmi významný kardiovaskulárny rizikový faktor. Predstavuje zvýšené riziko ochorení srdcových (koronárnych) tepien, v dôsledku ich zhrubnutia a kôrnatenia, čo môže viesť k ischemickej chorobe srdca, k angíne pektoris alebo k srdcovému infarktu a postihnutie mozgových tepien môže skončiť porážkou.
(red)
Foto titulka: Shutterstock
SRDCOVO-CIEVNE CHOROBY Prognóza pacientov po prepustení z nemocnice po prekonaní srdcového infarktu je na Slovensku významne horšia ak
AKO ZVLÁDAŤ COVID Koronavírusová infekcia, s ktorou svet už rok bojuje, zanecháva dlhodobé následky aj v prípade, že nešlo o ťažko ch
OSOBNOSŤ Primár Kardiocentra a prednosta Kliniky kardiológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove prof. MUDr. Ján
KARDIOVASKULÁRNE CHOROBY Životne dôležitý vládca všetkých orgánov – aj tieto prívlastky patria srdcu. Anatomicky dutý svalový o
OSOBNOSŤ Prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti MUDr. Anna Vachulová, PhD. pracuje na Kardiologickej klinike Lekárskej fakulty
SRDCOVO-CIEVNE OCHORENIA Kardiovaskulárne ochorenia zostávajú na Slovensku podľa OECD najvýznamnejšou príčinou smrti. Ročne u nás na n
