V mojej ambulancii sa starám asi o tritisíc žien. Pri každoročnej preventívnej prehliadke odoberám dosť rozsiahlu anamnézu, a v rámci preventívneho vyšetrenia zisťujem aj BMI mojich pacientiek. Ak ho má pacientka vysoký, alebo sa sama sťažuje, že za posledný čas pribrala, môžem ju upozorniť, že by bolo dobré ísť na preventívnu prehliadku k praktickému lekárovi a dať sa vyšetriť či nemá cukrovku alebo metabolický syndróm, čo sa s obezitou spája. Obezita nie je len estetický problém. Definícia hovorí, že je to chronické, progredujúce, relapsujúce systémové metabolické ochorenie charakterizované zvýšenou akumuláciou tuku a jeho nedostatočnou mobilizáciou z tkanív, kde sa ukladá. V dôsledku energetickej dysbalancie medzi príjmom a výdajom energie potom dochádza k nárastu hmotnosti. Na takúto dysbalanciu a jej následky sa po dvoch rokoch pandémie covidu sťažovali aj moje pacientky, keďže priveľmi doma vypekali, vyvárali a nehýbali sa.
Priberáme preto, že ako populácia sa máme priveľmi dobre, príliš veľa jeme a dostatočne sa nehýbeme. Ženy s obezitou mávajú problémy s chôdzou, ťažkosti s dýchaním, s chrbticou, so spánkom, ale aj psychické problémy. Do ambulancie gynekológa však veľmi často prídu s tým, že ich trápia „len“ často opakované mykózy. Kvasinkové ochorenie sa neraz spája s diabetom, a tak takúto pacientku navigujem k praktickému lekárovi či internistovi. Darmo jej budem liečiť opakované mykózy, keď základný problém je niekde inde.
Jednak je hormonálne aktívne a súčasne zvyšuje systémový chronický subklinický zápal. Častá konzumácia kalorickej stravy vedie k zmnoženiu tukového tkaniva nielen v oblasti brucha, ale všade na tele. V takomto tkanive, a aj v imunitných bunkách, dochádza k vyplavovaniu prozápalových cytokínov, ako sú interleukíny či tumor nekrotizujúci faktor. Práve ich dlhodobá produkcia vedie k systémovému zápalu. So zápalom sa spája tiež riziko rozvoja kardiovaskulárnych ochorení ako ateroskleróza a metabolických ochorení. Systémový zápal má vplyv na metabolizmus cholesterolu, vychytávanie glukózy a inzulínovú rezistenciu, a teda na rozvoj diabetu mellitus 2. typu. Zvyšovanie zápalových markerov môže vyvolať aj opakované potraty.
Predovšetkým steatóza pečene, rakovina, astma, žlčníkové kamene, inkontinencia. Nezanedbateľný je aj mechanický dopad nadmernej hmotnosti, čo ohrozuje kĺby, spôsobuje spánkové apnoe a zhoršuje fyzické fungovanie. Obezita má vplyv aj na centrálny nervový systém a spôsobuje depresiu, vyvoláva pocity úzkosti, spája sa s duševnými poruchami.
Obézne ženy mávajú problémy s plodnosťou a poruchami menštruačného cyklu. Najčastejšou príčinou sú polycystické vaječníky, v našich podmienkach ich má asi každá šiesta žena s obezitou. Okrem obezity a metabolických porúch sú tiež príčinou inzulínovej rezistencie. Všetko to spolu súvisí a má vplyv na zmenu hormonálnych pomerov. Polycystické vaječníky sa podieľajú na zvýšenej produkcii androgénov, mužských pohlavných hormónov, čo narušuje menštruačný cyklus. A nielen to. Ženy majú problémy s vypadávaním a mastením vlasov, so zlou kvalitou pleti. Navyše sa zvýrazňuje ochlpenie. Napríklad pubické ochlpenie nemá typický ženský tvar, ale vybieha až k pupku, zvyšuje sa ochlpenie na rukách a nohách, na prsných dvorcoch. Nie každej žene sa polycystické vaječníky prejavia aj navonok, môže byť štíhla, ale zistiť sa to dá hormonálnymi testami. Polycystické vaječníky produkujú veľmi veľa malých vajíčok, ale nedôjde k ovulácii, pretože sú zmenené hormonálne pomery. Keď nedôjde k ovulácii, nemá sa čo oplodniť a nevytvorí sa ani žlté teliesko, ktoré produkuje hormón druhej fázy menštruačného cyklu, progesterón. Takéto ženy potom mávajú veľmi dlhý cyklus, od 35 do 90 dní a nemôžu otehotnieť. Veľmi často majú ženy s obezitou súčasne metabolický syndróm, ktorého súčasťou sú diabetes, inzulínová rezistencia, vysoký krvný tlak a k tomu ešte hormonálnu poruchu. V extrémnych prípadoch môže byť obezita dokonca prekážkou sexuálneho kontaktu, ale môže, ako sme už spomenuli, spôsobiť aj opakované potraty. Polycystické vaječníky sú vrodeným ochorením, často nimi v rodine trpia matka a dcéra, či iné príbuzné.
V porovnaní so ženami s normálnou hmotnosťou majú vyššie riziko, že sa im v gravidite vyvinie preeklampsia. Je to ochorenie súvisiace s hormónmi placenty, ktoré spôsobujú zvyšovanie krvného tlaku, poruchu obličiek, straty bielkovín. Takýto stav môže dospieť až k eklampsii, ku kŕčom a predčasnému pôrodu. Ženy s obezitou mávajú aj pôrodné komplikácie. V porovnaní so ženami, ktoré obezitou netrpia, pôrod prebieha ťažšie. V gravidite musíme rátať aj s tým, že obéznej žene sa v tuku vytvorí tzv. depo estrogénov, akýsi zásobník. Takéto „zásoby“ estrogénu zvyšujú riziko rakoviny sliznice maternice. Mám také pacientky, ktoré museli ísť na hysteroktómiu práve z takéhoto dôvodu. Estrogény, ktoré sa uvoľňujú z tuku po menopauze, totiž vystimulujú výstelku maternice, čo môže viesť až k rakovine. Práve preto je súčasťou preventívneho vyšetrenia aj vyšetrenie sliznice maternice. Estrogény sú tzv. proliferačné hormóny, ktoré spôsobujú, že niečo narastá. Po menopauze ich tiež potrebujeme, napríklad kvôli zdravým kostiam, avšak ak je ich v dôsledku ich zásoby v tuku priveľa, môže to viesť k rakovine sliznice maternice či prsníka. Ako gynekologička musím myslieť na to, že obezita, diabetes a vysoký krvný tlak tiež súvisia s vyšším rizikom vzniku karcinómu sliznice maternice.
Obezitu sme veľmi dlho považovali len za problém životného štýlu, ktorý sa dá účinne riešiť mantrou „menej jesť, viac sa hýbať“. Na vzniku obezity sa podieľajú aj iné neurohormonálne faktory, ktoré bránia organizmus pred úbytkom hmotnosti, čím sa obezita často stáva celoživotným problémom. Opätovné pribratie je skôr pravidlom ako výnimkou. V procese evolúcie sa v ľudskom tele vytvorili viaceré signály, ktoré majú zabezpečiť, aby sme jedli. Z tukového tkaniva, tráviaceho traktu a pankreasu sa vysielajú signály do hypotalamu a mozgového kmeňa, aby regulovali príjem energie. Nerovnováha v príjme a výdaji energie môže byť výsledkom zmien týchto periférnych signálov, ako aj genetických predispozícií a vplyvu liekov. Toto všetko môže viesť k nadmernému nárastu hmotnosti a v konečnom dôsledku zhoršeniu zdravia.
Hormóny fungujú ako chemickí poslovia medzi telom a mozgom. To, že sa cítime hladní alebo sýti, ovplyvňujú hormóny ako napríklad leptín, grelín GLP-1, GIP, amylín a iné. Leptín a GLP-1 sú hormóny sýtosti a znižujú chuť do jedla. Grelín je hormón hladu, ktorý chuť do jedla zvyšuje. Obe skupiny hormónov koordinujú naše stravovacie návyky a výber potravín.
Ak aj človek schudne, zvyčajne mu to dlho nevydrží. V dôsledku metabolickej adaptácie charakterizovanej práve zmenami hladín hormónov regulujúcich apetít a zníženie energetického výdaja je veľmi náročné udržať si zníženú hmotnosť. V princípe sa pri chudnutí znížia hormóny nasýtenia, naopak sa zvýšia hormóny hladu a zníži sa výdaj energie, čo je podstata jo-jo efektu. Preto je rýchle schudnutie neefektívne, radšej treba chudnúť pod dohľadom lekára.
Keďže sa obezita spája s rôznymi kardiovaskulárnymi a metabolickými ochoreniami, strata kilogramov je spojená s ich zlepšením. Už úbytok 5 % hmotnosti sa spája so znížením krvného tlaku a glykogénu, zásobného hormónu. Úbytok 10 % hmotnosti sa spája so zlepšením metabolizmu tukov a stavu pri nealkoholovej tukovej chorobe pečene, ale aj znormalizovaním ovulácie a menštruácie, a tiež prevenciou cukrovky 2. typu. Úbytok 10 – 15 % zlepšuje príznaky aj funkčnosť ľudí s osteoartritídou, znižuje zápal a zjazvenie tkaniva pečene pri steatohepatitíde, frekvenciu inkontinencie a zlepšuje kardiovaskulárne ochorenie. Viac ako 15 % úbytok hmotnosti môže viesť k remisii cukrovky 2. typu, najmä pri krátkom trvaní cukrovky. Je dokázané, že znižuje úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia.
Dnes už obezitu nevnímame iba ako estetický problém či následok zlého životného štýlu, ale za ochorenie. A medicína má naň aj prostriedky – diétne a režimové opatrenia aj liečbu. Jednou z hlavných výziev pri udržiavaní chudnutia je nárast hladu, ktorý sa objavuje ako reakcia na úbytok hmotnosti, a práve v tejto oblasti dnes pacientom dokážeme pomôcť. Mám to na sebe vyskúšané. Sama som príkladom tzv. jabĺčkovej obezity. Chudnúť treba pomaly a pod dozorom lekára. Práve takýmto spôsobom sa dá vyhnúť jednak obávanému jo-jo efektu a rovnako aj nepríjemnému pocitu hladu, ktorý nás pri chudnutí veľmi často odrádza v počiatočnej snahe vytrvať.
Zhovárala sa Ivana Baranovičová
Tento článok je súčasťou informačnej kampane Odvaztesa.sk. Na Odvaztesa.sk sa dozviete, čo naozaj ovplyvňuje obezitu a taktiež informácie o možných riešeniach obezity. Na tejto stránke sa nachádza aj zoznam odborníkov, ktorí vám vedia pomôcť.
ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL Na Slovensku, a platí to aj pre iné krajiny Európskej únie, sa obezita stále vníma a chápe ako voľba životného š
Rubrika OBEZITOLÓGIA Obezita, nadmerné nahromadenie tukového tkaniva, má dnes epidemické rozmery, a to nielen na Slovensku. Zvýšenie rizika
OBEZITOLÓGIA Počet ľudí trpiacich obezitou sa od roku 1975 celosvetovo takmer strojnásobil. V roku 2016 mala nadváhu alebo obezitu viac a
Aj keď už viac ako rok čelíme pandémii ochorenia COVID-19, niekoľko posledných desaťročí tu máme aj neustále narastajúcu pandémiu obezit
OBEZITA Slovenská obezitologická asociácia (SOA) upozorňuje, že súčasťou zlepšenia manažmentu obezity na Slovensku musí byť aj vn
Čo vám napadne pod pojmom obezita? Obezita nie je len estetický problém, ale predovšetkým problém zdravotný, ktorý sa spája s obsahom tuku v
