Na základe údajov OECD, získaných z populačných štúdií, sa odhaduje, že v roku 2016 malo 59 % dospelých v Európskej únii nadváhu (predobezitu) a 23 % obezitu. Obezita nesúvisí len so vzhľadom, je to ochorenie, ktoré so sebou nesie aj ekonomickú záťaž. Podľa štúdie Global Burden of Disease (Globálny dopad chorôb) z roku 2019 bol vysoký BMI spojený s viac ako 583 000 úmrtiami zo všetkých príčin v krajinách Európskej únie. Navyše, viac ako 14 miliónov rokov života prispôsobených zdravotnému postihnutiu, sa dá pripísať vysokému BMI.
Celkové náklady na obezitu dospelých v EÚ sa v roku 2016 odhadovali na 70 miliárd eur ročne vrátane nákladov na zdravotnú starostlivosť a stratu produktivity. Približne 7 % národných rozpočtov v celej EÚ sa každoročne vynakladá na neprenosné choroby spojené s obezitou. Preobezita a obezita podľa WHO prispievajú k rozvoju ďalších neprenosných chorôb a k nižšej strednej dĺžke života a kvalite života.
Mnohé členské štáty EÚ majú zavedené stratégie a národné usmernenia na primárnu prevenciu preobezity a obezity. Patria medzi ne národné stravovacie usmernenia, usmernenia o fyzickej aktivite, poskytovanie informácií obyvateľom prostredníctvom označovania potravín, kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti a mobilné aplikácie, ktoré umožňujú obyvateľom robiť zdravšie rozhodnutia. Mnohé krajiny EÚ vrátane Slovenska majú aj akčné plány na konkrétne riešenie detskej obezity, podporujúce zdravšie prostredie v školách a predškolských zariadeniach, obmedzenie marketingu a reklamy cielenej na deti, s cieľom, aby sa zdravé možnosti stali jednoduchými možnosťami. Biela kniha Európskej komisie z roku 2007 o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe už v tom čase odporúčala využívať zdravé rozhodnutia, ako je propagácia ovocia a zeleniny v školách, a podporovala opatrenia v oblasti udržateľnej mestskej dopravy – napríklad projekty zamerané na chôdzu a bicyklovanie. Okrem toho je boj proti detskej obezite tiež významnou súčasťou európskeho plánu boja proti rakovine – najmä pokiaľ ide o zvyšovanie informovanosti a prácu na prevencii obezity okrem iných faktorov, ktoré s rakovinou súvisia.
Na rozdiel od mnohých iných ochorení je obezita viditeľná, a to má zásadný vplyv na život človeka s obezitou. Ľudia pri stretnutí s takým človekom na prvý pohľad vidia, že nie je „v norme“. Táto skutočnosť vedie v mnohých prípadoch k predsudkom, že je zodpovedný za svoje ochorenie a že keby „menej jedol a viacej sa hýbal“, ľahko by získal normálnu hmotnosť. Obezita je komplexné ochorenie a takéto zjednodušenie nie je celkom správne. Ako vysvetlenie viacerých príčin obezity prichádza do úvahy veľké množstvo genetických, hormonálnych, biopsychosociálnych, behaviorálnych a enviromentálnych faktorov. V súčasnej dobe však obezitu veľa pacientov aj odborníkov v zdravotníctve za ochorenie nepovažuje. To ovplyvňuje názor na obezitu a môže brzdiť zapojenie ľudí s obezitou a nadváhou do procesu zmien.
Preto je nevyhnutné vyrovnať sa s prevládajúcou stigmou: žijeme v obezogénnej (podpora rozvoja obezity), ale aj obezofóbnej spoločnosti (diskriminácia ľudí s obezitou). Stigma je označením vlastností, ktoré odlišujú človeka s obezitou od ostatných ľudí v spoločnosti (označuje sa ako zlyhanie, nedostatok, hendikep). Pôvodom grécke slovo znamená znak, „cajch“, ktorý sa vypaľoval otrokom, a kedysi sa toto slovo používalo na označenie ľudí trpiacich napr. duševnou či pohlavnou chorobou, rakovinou.
Stigma hmotnosti vedie k diskriminácii a ľudia a spoločnosť si vytvárajú vlastné predsudky, sú predpojatí voči ľuďom s vyššou hmotnosťou. Myslia si o nich, že sú leniví, nenásytní, menej inteligentní.
Dôležitým a vplyvným zdrojom informácií o obezite sú médiá. Spôsob, akým sa obezita, chudnutie a udržiavanie hmotnosti zobrazujú, opisujú a vysvetľujú, hlboko formuje chápanie verejnosti a postoje k týmto zdravotným problémom a jednotlivcom, ktorých sa tento problém dotýka. Forma a spôsob podávania informácií však niekedy prispievajú k posilneniu predsudkov a stigmatizácii ľudí s obezitou. Žiaľ, ľudia postihnutí nadváhou alebo obezitou sa v médiách často zobrazujú negatívne a hanlivo, správy o príčinách a riešeniach obezity sa neraz opisujú spôsobmi, ktoré posilňujú stigmu. Tieto zobrazenia prispievajú k všade prítomnej zaujatosti a diskriminácii jednotlivcov s obezitou. Stigmatizujúce skúsenosti môžu narušiť emocionálnu pohodu človeka s obezitou, čo vedie k depresii, úzkosti, nízkej sebaúcte, rovnako ako aj k nezdravému správaniu a rizikovým faktorom, ktoré zhoršujú obezitu. A niekedy dokonca až k samovražednému správaniu. Počas pandémie nám médiá pomáhajú udržiavať sociálne kontakty, dostávame čerstvé správy, ale rovnako môžu negatívne ovplyvňovať zdravie a pohodu mnohých ľudí vrátane tých, ktorí žijú s nadváhou alebo obezitou. Aj to bol jeden z z dôvodov, prečo sa Európska koalícia ľudí žijúcich s obezitou (ECPO) rozhodla vytvoriť projekt európskej a národnej Image banky, na čom sa zúčastnili aj naši pacienti. Viac na www.ECPOmedia.org. „Iniciatíva ECPO na spustenie imidžovej banky pre médiá s nestigmatizujúcimi obrázkami ľudí s obezitou je skvelou iniciatívou a v súlade s odporúčaniami WHO a Európskej únie pre jej členské štáty vytvoriť nové štandardy pre zobrazovanie jednotlivcov s obezitou v médiách,“ povedal Kremlin Wickramasinghe, vedúci Európskeho úradu WHO pre prevenciu a kontrolu neprenosných ochorení.
BODYSHAMING – je zahanbovanie, hanobenie, zosmiešňovanie, dehonestovanie osoby, ktorá podľa kritika nevyzerá telesne optimálne ani adekvátne. Je častý na sociálnych sieťach, v reklame, módnych magazínoch.
GROSSOFÓBIA – je neologizmus označujúci nepriateľské postoje a správanie, ktoré stigmatizujú a diskriminujú ľudí s nadváhou alebo obezitou. Vychádza z predsudkov, podľa ktorých si ľudia svoju nadváhu a obezitu spôsobili sami. Má za následok diskrimináciu vo viacerých oblastiach života, ako je prístup k zamestnaniu, lekárskej starostlivosti, vzdelávaniu a ovplyvňuje aj medziľudské vzťahy. Tento postoj má škodlivé fyzické a psychické následky na ľudí, ktorí sú jeho obeťami: vyššie riziko depresie či nižšie sebavedomie. Grossofóbne postoje neprospievajú chudnutiu, naopak, môžu prispievať k nárastu obezity postihnutých.
TELESNÁ POZITIVITA A HNUTIE ZA NEUTRALITU TELA
Body positivity je sociálne celosvetové hnutie zamerané na rovnosť a akceptáciu pre všetky typy a veľkosti tela. Jedným z cieľov je spochybniť spôsob, akým väčšinová spoločnosť a najmä jednotlivé typy médií a sociálne siete prezentujú a vnímajú ľudské telo.
Plastická chirurgia, botox, nebezpečné diéty a extrémne cvičebné režimy sa stali normou na celé desaťročia, keďže úzke džínsy a čo najužší pás sa zdali byť dokonalými atribútmi ideálnej postavy pre väčšinovú spoločnosť. „Vychudnutá“ kultúra rýchlo viedla k nízkej sebaúcte, depresii, alkoholizmu a extrémnym poruchám príjmu potravy. Na začiatku roku 2000 bol internet hlavným miestom, kde sa šíril nielen body shaming, ale aj láska k vlastnému telu. Ľudia boli bežne zahanbení a šikanovaní za to, že majú „nadváhu“, ale mnohí jednotlivci začali hovoriť o normalizácii všetkých typov tela bez ohľadu na veľkosť a hmotnosť.
Populárne slovo „body positivity“ sa objavilo na internete v roku 2012. Má však oveľa hlbšiu históriu a siaha až do konca 60. rokov minulého storočia. Krátko po tom, čo sa toto hnutie objavilo, začala sa presadzovať neutralita tela ako alternatívny prístup k pozitivite tela. Namiesto zamerania na lásku k svojmu telu bez ohľadu na to, ako človek vyzerá, je neutralita tela filozofiou, ktorá sa zameriava na akceptáciu vlastného tela bez ohľadu na to, aké je.
ČO JE TO TELESNÁ POZITIVITA?
Cieľom pozitívneho hnutia bolo posunúť nereálne štandardy ženskej krásy viac k realite. Nie všetci máme dokonalé telá. Celulitída a vrásky sú normálne. Niektoré cvičenie a diétne plány môžu byť extrémne nezdravé a namiesto toho by sme sa mali zamerať na jedenie plnohodnotných, výživných potravín a milovať svoje telo také, aké je. Toto hnutie zdôrazňuje, že „všetky telá sú krásne“. Táto myšlienka však – ako sa stávala čoraz populárnejšou, vyvolala širokú škálu kritiky a stigmy.
KRITIKA HNUTIA BODY POSITIVITY
Dnes je takmer nemožné prihlásiť sa na sociálne siete bez toho, aby ste neboli zaplavení reklamami na diétu a cvičenie s hashtagmi #bodylove, #bodypositivity, #allbodiesarecreatedequal, #loveyourbody a #allbodiesarebeautiful. Jednotlivci sú hrdí na to, že ukazujú svoje telesné nedokonalosti a podporujú #fatculture. Ozývajú sa však aj kritické hlasy.
TELESNÁ POZITIVITA A KULTÚRA OBEZITY
Mnoho ľudí verí, že hnutie telesnej pozitivity vytvorilo nezdravú kultúru, ktorá ľuďom umožňuje ignorovať zdravotné komplikácie, súvisiace s obezitou. Obezita je spojená s cukrovkou a srdcovými chorobami a mnohí zástancovia hnutia za pozitívnosť tela tieto fakty často odmietajú. Kritizujú zdravotníkov napríklad preto, že poukazujú na nezdravú či zdravú hmotnosť, zdôrazňujú, že aj chudý človek alebo človek s miernou nadváhou nemusí byť zdravý. Byť „chudým“ automaticky neprispieva k celkovému dobrému zdraviu a prílišná podváha môže viesť k ďalšími zdravotnými komplikáciami, ako je osteoporóza a hormonálna nerovnováha. V dôsledku toho mnohí lekári odporúčajú vyvarovať sa extrémom a jesť vyváženú stravu a pravidelne cvičiť. Životný štýl sa nedá vynútiť. Ale zapojiť sa do cvičebných režimov, ktoré nás bavia, je mimoriadne dôležité. Či už ide o prechádzku so psom, beh, cvičenie v posilňovni, domáce cvičenie, jogu, lyžovanie, turistiku alebo bicyklovanie, existuje veľa spôsobov ako cvičiť. Pravidelné cvičenie môže znížiť riziko cukrovky a srdcovo-cievnych chorôb a vďaka pohybu sa budete cítiť lepšie. Pozitívny spôsob myslenia funguje aj pri výbere výživovo vyvážených potravín. Podeľte sa o recepty, varte s priateľmi, pestujte si produkty vo vlastnej zeleninovej záhrade. To všetko sú spôsoby, ako si osvojiť zdravé stravovanie, čo môže byť aj zábavné.
PRÍLIŠ VEĽA ZAMERANIA NA VZHĽAD
Na druhom konci spektra môže pozitivita tela spôsobiť, že ľudia budú posadnutí svojím vzhľadom, že zabudnú na všetky ostatné dôležité aspekty svojho života a individuality. Podľahnúť nebezpečnej diétnej kultúre a tvrdým cvičebným režimom v dôsledku tlaku dosiahnuť dokonalosť tela tiež nie je bez rizika. Ako ľudia sme rozdielni a náš fyzický vzhľad je len jedným z mnohých aspektov našej existencie. Nedefinuje, kto sme. Pozitivita tela znamená vážiť si a milovať svoje telo a nekritizovať sa za zmeny, ktoré sa prirodzene dejú v dôsledku starnutia, tehotenstva alebo životného štýlu. Je normálne cítiť sa jeden deň dobre a inokedy zasa horšie. Ak sa však, pokiaľ ide o vlastné telo a vzhľad, necítime ´plne v pohode, nemali by ste podliehať pocitu viny. Môže vás to opäť dostať pod tlak, že sa musíte neustále zlepšovať, pretože len tak budete akceptovaní.
HNUTIE ZA NEUTRALITU TELA
Neutralita tela je prístup odlišný od telesnej pozitivity. Tento termín bol vytvorený okolo roku 2015, keď blogeri, celebrity a poradcovia pre zdravú výživu poukazovali na potrebu odkloniť sa od spojenia medzi fyzickým vzhľadom a sebahodnotou. Neutralita tela podporuje akceptovanie svojho tela takého, aké je, rovnako ako aj uznanie jeho pozoruhodných schopností a nefyzických charakteristík namiesto fyzického vzhľadu.
Neutralita tela znamená zaujať neutrálny postoj k vlastnému telu. Znamená, že nemusíte pestovať lásku k svojmu telu alebo cítiť, že svoje telo musíte milovať každý deň. A aj napriek tomu môžete žiť šťastne a vážiť si všetko, čo vaše telo dokáže.
Vaše telo môže napríklad behať, lyžovať, nosiť tašky s potravinami, objímať svojich blízkych, porodiť dieťa a vziať vás na mnohé miesta po celom svete. Vaše telo dokáže úžasné veci!
Keď si ráno dáte koláčik navyše alebo pridáte extra kvapku hustej smotany do kávy, uspokojíte svoje telo intuitívnym jedením a praktizovaním telesnej neutrality. Neutralita tela ide bežne ruka v ruke s všímavosťou v tom zmysle, že keď rešpektujete svoje telo, venujete mu starostlivosť, výživu, odpočinok a pohyb, všimnete si, ako dobre sa začnete cítiť a ako dobre vaše telo funguje.
PRIJATIE OBOCH POSTUPOV
Hoci filozofia hnutia za neutralitu tela sa nezhoduje s filozofiou telesnej pozitivity, obe možno akceptovať súčasne. Nie je potrebné dávať prednosť jednej pred druhou. Čo si z týchto filozofií vybrať?
Autor: RNDr. JUDr. Hana Vrabcová, OZ SKLON