Rozhovor
Asi všetci vnímame veľké rozdiely medzi „životom pred koronou“ a počas nej. Kým predtým sme boli zvyknutí na dennodenný nápor pacientov či preplnené čakárne, COVID-19 nám ukázal, že takto sa počas pandémie fungovať jednoducho nedá. Väčšina našich pacientov sa už počas prvej vlny prispôsobila novému systému, či organizačnému poriadku ambulancie, a uvítali zmeny. Veľkú časť našej práce tvorila a stále tvorí telemedicína – kontakt s pacientom na diaľku telefonicky, mailom, videohovorom či prostredníctvom sociálnych sietí. Mnohé problémy, či zdravotné ťažkosti sa dajú takto skonzultovať, čím šetríme čas a energiu pacientov, aj našu. Zároveň v opodstatnených prípadoch naďalej ostáva miesto na klasické fyzikálne vyšetrenie. Aktuálna situácia nás aj našich pacientov učí poriadku, organizácii času a disciplíne. Mali by sme si uvedomiť, že je to v prospech a pre dobro nás všetkých. Aby sa zabránilo zbytočnému kontaktu zdravých a chorých, aby pacienti, ktorí prídu napr. s príznakmi akútnej infekcie dýchacích ciest, s podozrením na COVID či chrípkou, neohrozovali ostatných pacientov, ani nás zdravotníckych pracovníkov.
Nemám k dispozícii presnú štatistiku, no máme tri skupiny pacientov: prvou sú pacienti s akútnymi ťažkosťami či ochoreniami, na pravidelné kontroly chodia pacienti s chronickými ochoreniami a treťou skupinou sú zdraví ľudia, ktorí prichádzajú na preventívnu prehliadku. Počas prvej vlny pandémie COVID-19 sme mali nariadenie nerobiť preventívne prehliadky, čo sa neskôr ukázalo ako nie úplne správne, ba dokonca rizikové. Pribudli totiž pacienti so zhoršeným stavom chronických ochorení, zanedbané či neskoro diagnostikované nádorové ochorenia. Našťastie, počas druhej vlny pandémie máme zatiaľ možnosť robiť preventívne prehliadky, čo považujem za dôležitý a podstatný krok. S príchodom COVID-u totiž nevymizli ostatné, napr. srdcovo-cievne, metabolické či nádorové ochorenia. Ich včasné odhalenie, rovnako ako aj manažment stavu chronických ochorení zostáva naďalej základom kvalitne poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Čo sa týka výmenných lístkov k špecialistom, pozitívne vnímam verejný prísľub zo strany všetkých poisťovní, že uhradia poskytnutú špecializovanú zdravotnú starostlivosť svojim poistencom bez nutnosti predchádzajúcej návštevy všeobecného lekára za účelom vystavenia výmenného lístka. A pokiaľ ide o preskripciu, predpis rôznych liekov, áno, máte pravdu, napriek tomu, že všetci lekári majú povinnosť byť pripojení do elektronického zdravotníctva a mali by vedieť svojim pacientom vystaviť e-recept, prax je často úplne iná. Stretávam sa buď s neochotou a nevôľou zo strany špecialistov posielať pacientom e-recepty alebo pacienti sa k nim nemôžu dovolať, a zostáva to na našich pleciach. Problémom sú hlavne lieky s preskripčným alebo indikačným obmedzením, ako sú niektoré lieky na vysoký tlak, diabetes, vyššiu hladinu cholesterolu, ale aj respiračné a iné ochorenia, kde musíme presne sledovať množstvo dôležitých podmienok. V konečnom dôsledku je totiž za predpis lieku zodpovedný predpisujúci, nie odporúčajúci lekár. Práve z tohto dôvodu sme sa opakovane stretli aj so sankciami zo strany poisťovní. Na druhej strane je veľmi náročné vysvetľovať tieto podmienky neraz nervóznemu, nespokojnému pacientovi, ktorý sa chce dostať k svojim liekom. Stáva sa tak akýmsi rukojemníkom zle nastaveného systému.
Jednoznačne. Vekom pribúdajú pacienti s viacerými diagnózami, ktoré sa neraz navzájom ovplyvňujú a kombinujú. Práve pre takýchto pacientov predstavuje COVID-19 oveľa vyššie riziko a je reálnou hrozbou ťažšieho priebehu ochorenia a zdravotných komplikácií. Väčšina z nich si to uvedomuje. Pacienti sa snažia byť opatrní a nevystavovať sa zbytočne rizikovým situáciám, nechodiť na miesta, kde je vysoká koncentrácia ľudí. Súčasne im to citlivo pripomíname. V každom veku, bez výnimky, je rovnako dôležité dbať na zásady správnej životosprávy, vyhýbať sa škodlivým vplyvom návykových látok, ako sú cigarety a alkohol. Najmä v aktuálnych časoch je obzvlášť dôležité dbať na odstránenie všetkých vecí, ktoré nám môžu škodiť, vrátane nevhodnej stravy a namiesto toho si dopriať dostatočný oddych, spánok, pestrú, výživnú a ľahkú stravu s dostatkom vitamínov a pohyb na čerstvom vzduchu.
Myslím, že my Slováci ako národ nepatríme medzi tých, ktorých by sa problém závislostí netýkal. Práve naopak, pribúda pacientov so závislosťami – takto odbúravajú svoj stres, riešia týmto spôsobom rôzne problémy, či v pracovnom alebo súkromnom živote. Nájdu sa takí, u ktorých príležitostné spoločenské pitie prerástlo do nekontrolovaného, aj takí, ktorí zapíjajú samotu. Skrátka, ak je už vytvorená závislosť, dôvod piť sa vždy nájde. A potom je už veľmi ľahké, krôčik po krôčiku, dostať sa na vrchol svojich hraníc, limitov, odkiaľ nasleduje už iba cesta z kopca – so všetkými následkami, fyzickými aj psychickými. V bežnej ambulantnej praxi, aj vo svojom okolí sa pomerne často stretávam s ľuďmi, ktorí by aj chceli prestať, či už s alkoholom alebo cigaretami, alebo sa o to opakovane pokúsili, ale sami to nedokážu. Závislosť od alkoholu alebo tabaku je však oveľa silnejšia! Mám vo svojej ambulancii pacientov s vážnymi zdravotnými komplikáciami a ochoreniami, ktorí sa svojej závislosti nedokážu vzdať. Aj napriek dôsledným upozorneniam a varovaniam lekárov, že pre nich fajčenie cigariet predstavuje značné zdravotné riziko. Sú to pacienti po infarkte, s vysokým tlakom, cievnym, respiračným, dokonca aj diagnostikovaným nádorovým ochorením. Nanajvýš dokážu možno s veľkým sebazaprením zredukovať množstvo alebo počet vyfajčených cigariet, ale neprestanú fajčiť úplne.
Pre závislých od nikotínu predstavuje nikotín akýsi „zdroj energie.“ Mozog fajčiara funguje lepšie, keď má nikotín k dispozícii. Nikotín totiž uvoľňuje v mozgu zvýšené množstvo sérotonínu a dopamínu – dvoch chemických látok, ktoré spôsobujú zlepšenie kognitívnych funkcií mozgu, ako je napr. jasné myslenie a lepšia pamäť. Keď si fajčiar odoprie cigaretu, začínajú sa v jeho tele hodnoty týchto chemických látok upravovať na normálnu hladinu. Pociťuje abstinenčné príznaky, ktoré nastupujú pomerne rýchlo po vyfajčení poslednej cigarety a vplyvom ktorých automaticky chce a musí siahnuť po ďalšej. Závislosť od tabaku má dve zložky – psychosociálnu a fyzickú závislosť od nikotínu ako od drogy. V prvom prípade ide o naučené správanie, stereotypy. Fajčiar si zapaľuje pri rovnakých činnostiach, v určitý čas, neraz úplne automaticky. Keď fajčenie trvá dlhšie, potrebuje cigaretu hneď ráno, a opakovane bez nej nevydrží dlhšie počas dňa. Bez cigarety je nervózny, napätý a podráždený – v takom prípade možno hovoriť o vyvinutej závislosti od nikotínu.
Väčšina fajčiarov asi potvrdí fakt, že v živote sa už opakovane pokúsili prestať fajčiť. Priemerný dospelý fajčiar si takýto pokus zopakuje asi šesť- až 30-krát. Zo štatistík je známe, že iba tri až šesť percent fajčiarov je vo svojom boji so závislosťou od cigariet úspešných. Mnohí bojujú, pokúšajú sa prestať fajčiť zas a znova, na chvíľu sa im to podarí, ale potom zas cigaretám prepadnú. Hoci si uvedomujú zdravotné riziká, aj možné následky svojho správania, ich závislosť od nikotínu je silnejšia. Keďže som nikdy nefajčila, neviem si vôbec predstaviť, aké je to náročné. Keď sa fajčiar rozhodne skoncovať s fajčením, musí sa vyrovnávať so značnými fyzickými aj duševnými príznakmi a stavmi, ktoré so sebou tzv. abstinenčný nikotínový syndróm prináša. Abstinenčné príznaky majú takmer všetci, ktorí sa rozhodnú prestať fajčiť. Problém je, že takéto stavy odradia asi 95 percent fajčiarov. Majú rôznu intenzitu a ovplyvňuje ich genetika, množstvo vyfajčených cigariet, celková doba fajčenia. Patrí k nim nervozita, podráždenosť, zlosť až agresivita, nesústredenosť a poruchy koncentrácie, úzkosť, zlá nálada až depresívne stavy, poruchy spánku, zvýšená chuť do jedla, tras rúk, bolesti hlavy, búšenie srdca, zápcha, závraty, nevoľnosť. Mnohí po istom čase zaznamenávajú aj ťažobu na hrudi, kašeľ a zvýšenú tvorbu hlienov v dôsledku začínajúcich regeneračných procesov v dýchacích cestách. V prípade zopár šťastlivcov, úspešných exfajčiarov, ktorí dokázali s fajčením sami prestať, išlo vždy o nejakú silnú motiváciu, mimoriadne silný životný moment ako túžba otehotnieť či smrť blízkej osoby. Poznám vo svojom blízkom okolí aj v ambulantnej praxi dosť ľudí, ktorí si po opakovaných zlyhaniach zvolili ako vhodnejšiu voľbu cigarety s nižšou mierou rizika dopadu na zdravie. Použitím alternatív, ako sú bezdymové zariadenia na zahrievanie tabaku či elektronické cigarety sa znižujú najmä zdravotné riziká – práve vďaka výrazne nižšiemu obsahu škodlivín vo výrobkoch. Okrem zdravotných sa v konečnom dôsledku znižujú aj celospoločenské a ekonomické dopady.
Inhaláciou škodlivých látok, ktoré vznikajú horením tabaku pri fajčení cigariet dochádza k poškodeniu mnohých orgánových systémov ľudského organizmu. Medzi najčastejšie a najviac postihnuté patria orgány dýchacieho systému, srdcovo-cievny systém, metabolický systém. Fajčenie je hlavnou z príčin ischemickej choroby srdca, srdcového infarktu, cievnej mozgovej príhody. Fajčiari majú riziko infarktu myokardu dva- až trikrát vyššie v porovnaní s bežnou populáciou. Pri fajčení stúpa krvný tlak, zvyšuje sa srdcový pulz, fajčenie podporuje tvorbu krvných zrazenín, prispieva k nepravidelnej činnosti srdca. Väčšina ľudí si spája negatívne pôsobenie fajčenia práve s postihnutím dýchacieho systému. Fajčenie prispieva k vzniku astmy, chronickej bronchitídy a chronickej obštrukčnej choroby pľúc, čo je dlhodobé ochorenie dýchacieho systému prejavujúce sa dýchavicou, chronickým kašľom, celkovou slabosťou a ústi až do celkového poškodenia pľúcneho tkaniva vplyvom inhalovaných škodlivín, najmä dechtu a tabaku. Fajčenie cigariet sa tiež považuje za hlavný rizikový faktor rakoviny pľúc, ale spôsobuje aj rakovinu ústnej dutiny, jazyka, pažeráka a hrtana. Pôsobením škodlivých látok dochádza tiež k tvorbe zápalových procesov a zvýšenému oxidačnému stresu, čo prispieva k vzniku a rozvoju rôznych nádorových ochorení. Že klasické cigarety obsahujú nikotín a decht je známe. Okrem toho sa pri jednej horiacej cigarete do tela uvoľňuje viac ako 4 000 škodlivých látok, viac ako 40 potvrdených karcinogénov, viac ako 60 kokarcinogénov, ako oxid uhoľnatý, oxid dusíka, kyanovodík, nitrosamíny, polycyklické aromatické uhľovodíky, formaldehyd, arzén a mnohé ďalšie. V zimnom období, a obzvlášť počas pandémie COVID-19, je mimoriadne dôležité dbať na správnu funkciu imunitného systému, na ktorý fajčenie cigariet vplýva rozhodne negatívne – znižuje a oslabuje imunitu voči infekčným ochoreniam. V dôsledku cigaretového dymu dochádza k zníženej reaktivite obranných bielych krviniek na infekcie a cudzorodé látky. V cigaretovom dyme sa nachádza množstvo radikálov, ktoré poškodzujú bunkové membrány. Vplyvom cigaretového dymu dochádza aj k poškodeniu sliznice dýchacích ciest, čím sa uľahčuje vstupná brána pre mikroorganizmy do tela. Fajčiari majú reálne zvýšené riziko väčšej náchylnosti na akútne respiračné ochorenia, akými sú chrípka, COVID-19 či prechladnutie.
Rakovina pľúc patrí medzi najčastejšie onkologické ochorenia mužov nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe a v Severnej Amerike. Ročne jej podľahne viac ako 2 000 Slovákov. Intenzívne, na celom svete prebiehajúce výskumy jednoznačne dokázali, že za najdôležitejšiu príčinu rakoviny pľúc nesporne treba považovať fajčenie cigariet. Rakovinotvorné látky sa vytvárajú spaľovaním tabaku. Až 90 percent tých, čo zomreli na rakovinu pľúc, boli silní fajčiari. Z veľkých štatistických súborov je zjavná priama súvislosť medzi množstvom vyfajčených cigariet a rastúcim rizikom ochorenia na rakovinu pľúc. Ktoré je tým väčšie, čím skôr začne človek fajčiť. Fajčiari vdychujú v cigaretovom dyme nebezpečné produkty, ktoré vznikajú spaľovaním a horením tabaku. Ide o prudko rakovinotvorné látky, ktoré tiež spôsobujú, že fajčiari majú v pľúcach menej antioxidačných látok, ktoré orgány a tkanivá chránia pod škodlivým vplyvom kyslíkových radikálov. Rakovinu pľúc však môže vyvolať aj pasívne fajčenie. Preto je rozumné, pokiaľ je to možné, vyhýbať sa tiež prostrediu, v ktorom sa fajčí.
Nedá sa tvrdiť, že používané alternatívy v podobe produktov na zahrievanie tabaku sú úplne bez rizika. Rozhodne však viaceré štúdie dokázali nižšiu mieru rizika a dopadu na zdravie fajčiara a jeho okolie. V porovnaní s klasickými cigaretami považujem takéto alternatívy za vhodnejšiu formu najmä pre dospelých ľudí, ktorí sa opakovane pokúšali prestať fajčiť, napríklad aj pod odborným vedením a opakovane zlyhali. Alternatívy a znižovanie rizika sú vhodné aj pre tých, ktorí nedokážu prestať napriek už diagnostikovaným závažným ochoreniam, ako sú srdcovo-cievne, metabolické a onkologické. Je to minimálne spôsob ako eliminovať, znížiť zdravotné riziká a dopad fajčenia na zdravie. Vhodný je aj pre fajčiarov, ktorí fajčením cigariet ohrozujú svoje okolie, či už sú to osoby žijúce v spoločnej domácnosti, napríklad deti alebo kolektív na pracovisku. Takýchto pacientov je väčšina.
Ideálne určite je nikdy s fajčením nezačať! Existuje skutočne množstvo dôvodov, prečo. Za najdôležitejšie považujem apelovať najmä na mladých ľudí, aby ani nezačínali s týmto zlozvykom, ktorý môže ľahko prerásť do závislosti. Ak však už fajčíte, pokúste sa myslieť na svoje osobné dobro a zdravie, aj na svoje okolie. Pokúste sa s fajčením prestať. Výrazne tak môžete prispieť k zníženiu rizika ochorieť na rakovinu pľúc a bezpochyby si aj udržať lepší zdravotný stav organizmu. Nebude to asi jednoduché, ale vlastné zdravie a život za to rozhodne stoja. Život máme len jeden a repríza už nebude. Pokiaľ ide o pokusy prestať fajčiť, najrozumnejší spôsob a tiež dobrý nástroj na znižovanie zdravotného rizika fajčenia sa mi javí cesta prechodu fajčiara z klasických cigariet na bezdymové alternatívy, kedy nedochádza k spaľovaniu a horeniu, iba k zahrievaniu tabaku. Odbúrava sa takto negatívny vplyv produktov horenia tabaku na zdravie. Zariadenia na nahrievanie tabaku známe ako bezdymové výrobky neprodukujú dym, ale iba paru obsahujúcu nikotín, v ktorom sa nachádza o 95 percent menej škodlivých látok ako v klasickom cigaretovom dyme. Napriek tomu obsah nikotínu, ktorý je návykový, je aj v týchto produktoch nepopierateľný, teda nemôžeme povedať, že ide o definitívne riešenie nikotínovej závislosti. Rozhodne však bezpečnejšie a menej rizikové. Najlepšie však je, znova zopakujem, vôbec s fajčením nezačať.
Foto titulka a v článku: Shutterstock
Rakovina hrubého čreva a konečníka (kolorektálny karcinóm, KRCa) je najčastejšie nádorové ochorenie tráviacej trubice a jedno z troch na
PREVENCIA Na prvej z vybraných slovenských škôl sa v polovici júna spustil pilotný vzdelávací projekt o prevencii rakoviny pod záštit
ONKOLOGICKÉ OCHORENIA Ambasadori o. z. NIE RAKOVINE Jana Pifflová Španková, Patrik Herman a Bibiana Ondrejková krstia knihu Životospráva pri
NIE RAKOVINE Pacientska aliancia NIE RAKOVINE podporuje organizovaný skríningový onkologický program rakoviny krčka maternice, ktorý ko
ONKOLOGICKÉ OCHORENIA Ako liečime na Slovensku pacientov s pokročilou rakovinou močového mechúra? Pacientska aliancia NIE RAKOVINE upo
ONKOLOGICKÉ CHOROBY Ochorenie, ktoré si na Slovensku každoročne vyžiada viac ako dve tisícky ľudských životov, má úzky súvis s fajč
