DETI A OBEZITA
Dôsledkom toho je, že deti odmietajú dôsledne a premyslene pripravené jedlo, pretože z domu nie sú naučené konzumovať teplé, varené jedlá. Uprednostňujú stravovanie mimo domu alebo školskej jedálne, čo je spojené s konzumáciou porcií jedál a pochúťok s neznámou energetickou a nutričnou hodnotou. Pretrváva tak negatívny trend v konzumácii ovocia a zeleniny – deti a adolescenti zeleninu a ovocie odmietaj a naopak, konzumujú veľa jednoduchých cukrov. Spolu s nedostatkom primeranej fyzickej aktivity sú to z hľadiska ochrany a zachovania zdravia veľmi nežiaduce javy označované ako hlavné rizikové faktory vzniku nadváhy a obezity a s tým súvisiacich chronických neprenosných ochorení. Ide predovšetkým o kardiovaskulárne a onkologické ochorenia, diabetes mellitus 2. typu, osteoporózu, ale aj zubný kaz. Napr. zvýšenie hmotnosti o 10 kg súvisí s približne 15- až 20- percentným zvýšením rizika náhlej cievnej mozgovej príhody. Veľkým nedostatkom v stravovacích návykoch našich detí a mládeže je aj vynechávanie raňajok, čo zvyšuje tendenciu impulzívne siahať po maškrtení, pochúťkach s vysokým obsahom cukru a tuku, ktoré sa často ponúkajú v školských bufetoch. Okrem toho vynechávanie raňajok má za následok zvýšenú únavnosť, menšiu koncentráciu v škole počas dopoludnia, čo negatívne vplýva na proces učenia. Uviedla to vedúca Oddelenia hygieny detí a mládeže banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva MUDr. Katarína Slotová.
„Najzávažnejším dlhodobým dôsledkom obezity v detstve je jej pretrvávanie do dospelosti. Odhaduje sa, že 50 až 80 percent obéznych mladých ľudí sa obezity nezbaví ani v dospelosti.“
Detstvo a adolescencia sú kritickými obdobiami v živote človeka, a preto je konzumácia stravy s adekvátnou nutričnou hodnotou v tomto veku veľmi dôležitá. Stravovacie návyky a životný štýl, ktoré si deti osvoja, pretrvávajú spravidla celý život. Zdravá výživa v detstve a adolescencii znižuje riziko zdravotných problémov podmienených výživou. Mladí ľudia, ktorých už od detstve rodičia vedú k zdraviu prospešným stravovacím návykom, ich dodržiavajú aj v dospelosti, čím významne znižujú riziko vzniku a rozvoja nadváhy a obezity a už spomenutých chronických neprenosných ochorení.
„Výskyt nadváhy a obezity medzi školopovinnými deťmi a mládežou alarmujúco stúpa. Svetová zdravotnícka organizácia charakterizuje obezitu v súvislosti s jej stále zvyšujúcim sa výskytom ako globálnu epidémiu. V európskom regióne sa za posledné dve desaťročia strojnásobil počet obéznych detí a mladistvých. Súčasná ročná miera nárastu prevalencie detskej obezity dosahuje desaťkrát vyššie hodnoty ako v sedemdesiatych rokoch minulého storočia,“ hovorí doktorka Slotová.
Na Slovensku sa v prvej dekáde 21. storočia výskyt nadhmotnosti zvýšil o tri až štyri percentá, prevalencia obezity sa zdvojnásobila. Podiel detí s neprimeranou hmotnosťou vrátane obezity sa v jednotlivých krajoch pohyboval v rozpätí 14,1 percent (Bratislavský) až 22 percent (Nitriansky), podiel obéznych detí tvoril sedem až 12 percent.
„Najzávažnejším dlhodobým dôsledkom obezity v detstve je jej pretrvávanie do dospelosti. Odhaduje sa, že 50 až 80 percent obéznych mladých ľudí sa obezity nezbaví ani v dospelosti,“ dopĺňa odborníčka. Zdôrazňuje, že v populácii školopovinných detí je zaznamenaný aj vysoký výskyt zubného kazu. V príčinách zubného kazu zohráva významnú úlohu frekvencia a množstvo konzumácie repného cukru – sacharózy, ktorá sa nachádza v cukrovinkách, nealkoholických nápojoch, keksoch, koláčoch, ovocných nápojoch a tiež v hotových jedlách. Navyše sa pozoruje zvýšený výskyt dentálnych erózií v súvislosti so zvýšenou aciditou – prekyslením organizmu. Príčinou takéhoto stavu je aj zvýšená konzumácia sladených nealkoholických nápojov. „Školy, ktoré v rámci rôznych projektov zameraných na zdravú výživu zavádzajú zdravé desiaty alebo stratégiu „strava bez cukrov“ sa významne podieľajú aj na podpore zdravia ústnej dutiny svojich žiakov,“ konštatuje na záver MUDr. Katarína Slotová.
Spracovala Mária Tolnayová
hovorkyňa RÚVZ Banská Bystrica