„Poškodenie, spôsobené voľnými radikálmi, je najvážnejšie na DNA a môže sa odraziť na mutáciách a odumretí buniek. Keďže prirodzená obranyschopnosť organizmu nevydrží tento nápor, vzniká oxidačný stres.“
Nadmerná produkcia voľných radikálov zohráva významnú úlohu pri rôznych ochoreniach, akými sú napríklad onkologické, kardiovaskulárne, pľúcne, neurodegeneratívne, ďalej choroby tráviaceho traktu, pečene, pankreasu, obličiek, rôzne metabolické poruchy. Oxidačný stres, pri ktorom prevažujú voľné radikály nad antioxidantmi, sa podieľa aj na vzniku a priebehu poškodení centrálneho nervového systému, Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby, aterosklerózy mozgu, epilepsie a zohráva rolu aj v procesoch starnutia.
Dlhodobejšie je známa informácia, že jedným z možných faktorov v prevencii a liečbe spomínaných neinfekčných ochorení je správna výživa s dostatočným príjmom potravín s účinným antioxidačným biologickým pôsobením. Ide najmä o prirodzené látky prítomné v potravinách rastlinného pôvodu, ktoré vykazujú v rôznej miere antioxidačnú aktivitu. Ich účinok v našom tele závisí od dostatočného príjmu a naopak, nedostatok antioxidantov v organizme napomáha zvýšenému riziku vzniku chronických neinfekčných, civilizačných ochorení.
Áno, je to tak, dostatočný príjem antioxidantov predstavuje pre náš organizmus zdravie a prosperitu. Práve antioxidanty nás chránia pred účinkom voľných radikálov. Sú to všetky systémy a látky, ktoré potláčajú tvorbu voľných radikálov alebo, ak sa už vytvorili, znižujú ich účinok. Antioxidanty môžu tiež bezpečne vstupovať do interakcie s voľnými radikálmi a ukončiť reťazovú reakciu skôr, než dôjde k poškodeniu životne dôležitých molekúl. Jedna molekula antioxidantu reaguje iba s jedným voľným radikálom, je teda zrejmé, že zdroje antioxidantov je potrebné neustále dopĺňať. Antioxidačný obranný mechanizmus v ľudskom organizme možno rozdeliť na dve odlišné kategórie. Prvú predstavuje celý rad enzýmov z bielkovín a iných zložiek, ktoré sa syntetizujú (zlučujú) v organizme. Druhá skupina antioxidantov sa musí získavať zo stravy, organizmus ich sám syntetizovať nedokáže.
Proti toxickému vplyvu radikálov sa postupne vyvinuli trojaké účinné ochranné mechanizmy:
Existuje množstvo antioxidantov s rôznym, častokrát i neobjasneným významom pre ľudský organizmus. Z tohto dôvodu je problematické nájsť vhodné kritérium na ich delenie. Zjednodušene ich delíme na prirodzené a syntetické antioxidanty. Medzi prirodzené zaraďujeme látky, ktoré vie človek produkovať alebo ich prijíma v potrave a ktoré sa zapájajú do metabolizmu, napr. vitamíny ako vitamín E (α-tokoferol), vitamín C, karotenoidy (β-karotén, lykopén), ubichinol (koenzým Q10), ale aj estrogény a niektoré steroidy a tiež polyfenolové bioflavonoidy ako kvercetín či rutín. Málo známe je, že antioxidačný účinok má aj známy „spánkový“ hormón melatonín.
Medzi syntetické antioxidanty patria aj niektoré lieky, ktré majú antioxidačný účinok rôznej intenzity. Napríklad blokátory kalciových kanálov používané v liečbe kardiovaskulárnych ochorení alebo statíny na liečbu porúch metabolizmu tukov. Medzi syntetické antioxidanty zaraďujeme aj prirodzené látky, ktoré sú chemicky modifikované, čím získavajú požadované vlastnosti. Napríklad zabudovaním vedľajšieho hydrofóbneho reťazca vznikne z vitamínu C rozpustného vo vode látka rozpustná v tukoch, a teda lepšie prenikajúca bunečnou membránou.
Pre naše poznanie majú význam najmä tie antioxidanty, ktoré sa v tele vyskytujú v najvyššej koncentrácii a ktorých účinok a miesto v antioxidačnej ochrane sú dobre preštudované, ako už spomenuté vitamíny. Oprava oxidatívneho poškodenia organizmu nemusí byť vždy efektívna. Vedie k nemu oveľa jednoduchšia cesta – prevencia. Čiže minimalizovanie zdrojov voľných radikálov a posilnenie prirodzeného antioxidačného mechanizmu podávaním látok, ktoré pôsobia antioxidačne.
Vieme, že vysoký obsah rôznych fytochemikálií s antioxidačnými vlastnosťami obsahuje čerstvá, tepelne a chemicky neupravená strava, predovšetkým zelenina, ovocie, orechy, obilniny, niektoré huby, tiež horká čokoláda s vysokým podielom kakaa, samotné kakao, káva, červené víno a iné. Pre čitateľa je možno menej známa informácia, že i v bylinách a koreninách nachádzame množstvo prírodných látok so silným antioxidačným účinkom. Ich využitie je z hľadiska zdravia konzumentov veľmi výhodné. Nemajú vedľajšie účinky a môžu sa pridávať do potravín v požadovanom množstve.
Medzi koreniny so značným obsahom antioxidantov patria tymian, oregano (pamajorán obyčajný), majorán záhradný, kurkuma, šalvia lekárska, zázvor, rozmarín lekársky, klinček, rasca, škorica, červená paprika, yzop lekársky, anýz (bedrovník anýzový), echynacea purpurová a mnohé ďalšie. Fenolické látky, ktoré sa v korení prirodzene vyskytujú, sú účinné napríklad proti oxidačnému žltnutiu tukov a strate farby karotenoidových pigmentov.
Tymian je prírodná látka, ktorá pochádza z krajín okolo Stredozemného mora. Používa sa v kuchyni ako korenina a bylinka, ale aj proti kašľu a bolestiam hrdla a na liečbu kožných ochorení. Jeho súčasťou sú látky tymol a karvakrol, ktoré majú protizápalové a antiseptické účinky. Tieto látky určujú charakteristickú vôňu esenciálneho oleja. Podobný obsah má aj oregano, ktoré priaznivo ovplyvňuje imunitný systém, a tiež má protizápalové a antiseptické účinky. Často sa zamieňa s majoránom, ktorý má pozitívny vplyv na proces trávenia alebo sa používa na prevenciu ochorení respiračnej sústavy.
Kurkuma známa tiež ako indický šafran je nielen chutným korením, ale má aj priaznivé účinky na zdravie. Používa sa ako bylinka, súčasť karí korenia, farbivo a uplatňuje sa aj v ľudovom liečiteľstve. Jej zložka, žltý pigment kurkumín, je typická svojou vysokou antioxidačnou aktivitou a protizápalovými účinkami.
Zázvor (ďumbier lekársky) patrí medzi koreniny obľúbené v kuchyni a tiež sa používa na podporu zdravia. Zo zlúčenín, ktoré obsahuje sušený zázvor, patria medzi najviac antioxidačne účinné gingerol, shogaol a zingeron. Rozmarín lekársky sa používa ako korenie, ale aj ako prevencia pred ochoreniami močovej sústavy. Triesloviny obsiahnuté v tejto bylinke možno zaradiť medzi silné antioxidanty. Triesloviny obsahuje aj vysoko aromatická šalvia lekárska – používa sa ako korenie a možno z nej pripraviť aj odvar či zápar. Používa sa tiež na posilnenie imunitného systému, pri vysokých dávkach môže spôsobiť tráviace ťažkosti, alebo zastaviť tvorbu mlieka dojčiacich žien.
Ak porovnávame antioxidačnú kapacitu korenín, v sušenom oregane, šalvii lekárskej, mäte piepornej, záhradnom tymiane alebo medovke lekárskej nachádzame veľmi vysoké množstvo antioxidantov (okolo 100 mmol na 100 gramov). Nižšiu antioxidačný kapacitu (okolo 40 mmol na 100 gramov) zaznamenávame pri majoráne, yzope lekárskom, anýze, echinacey purpurovej. Predpokladá sa, že účinnosť látok obsiahnutých v rôznych častiach rastliny má synergický efekt. Aby nedochádzalo k zníženiu antioxidačného účinku, odporúča sa používať celú rastlinu.
Keďže zdroje antioxidantov treba neustále dopĺňať, okrem dostatočného prísunu látok s antioxidačným účinkom zo stravy, predovšetkým zo zeleniny a ovocia, majú v prevencii vzniku a rozvoja civilizačných ochorení svoje miesto aj antioxidanty v koreninách.
Autor: prof. MVDr. Tatiana Kimáková, PhD.
Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, Lekárska fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Foto na titulke> Shutterstock