Postcovidový syndróm komplikuje život aj po prekonaní vírusu

AKO ZVLÁDAŤ COVID

Ľudí, ktorí trpia dlhotrvajúcimi následkami ochorenia COVID-19 pribúda. Lekári podobnú epidémiu doteraz poznali len z histórie a osobne čelia následkom takto agresívneho vírusu prvýkrát. Ako liečiť pretrvávajúce príznaky pacientov, ktorí sú neinfekční, no stále bojujú s bolesťami hlavy a kĺbov, kašľom alebo neprekonateľnou únavou? Ministerstvo zdravotníctva chce postcovidovú liečbu umožniť pacientom čo najskôr.

COVID-19 podľa aktuálnych zistení zanecháva štrukturálne aj funkčné zmeny orgánov, dýchacích ciest, kardiovaskulárneho alebo nervového systému. Kapacity zdravotného systému na riešenie postcovidového syndrómu, ktorý sa označuje tiež ako dlhodobý covid, sú vzhľadom na aktuálnu situáciu minimálne. Zodpovednosť za návrat do plnohodnotného života tak leží na pleciach samotných pacientov. Na Slovensku bolo podľa Národného centra zdravotníckych informácií vo februári 2021 zaznamenaných vyše 250 000 pozitívnych prípadov od začiatku pandémie v marci 2020.

POSTCOVIDOVÝ SYNDRÓM

Tisíce ľudí spomedzi hospitalizovaných i nehospitalizovaných pacientov bojujú so svalovou slabosťou, bolesťami hlavy a kĺbov, neprekonateľnou únavou, dýchavičnosťou či stratou čuchu a chuti ešte dlhé mesiace po prekonaní ochorenia COVID-19.

Podľa štúdie uverejnenej v časopise The Lancet v januári 2021, až 56 % hospitalizovaných vykazovalo poškodenie pľúc ešte tri mesiace po vyliečení a 76 % pacientov pociťovalo najrôznejšie problémy až šesť mesiacov po prepustení z nemocnice. Hoci pretrvávajúce príznaky ochorenia sa spájajú najmä so staršími ľuďmi s už existujúcimi ochoreniami, nevyhýbajú sa ani mladým, inak zdravým pacientom, ba dokonca profesionálnym športovcom.

Podľa zistení Americkej spoločnosti pre ochorenia hrudníka so sídlom v New Yorku a Európskej respiračnej spoločnosti so sídlom v Lausanne, pacienti počas akútnej fázy ochorenia uvádzajú až 14 symptómov, pričom minimálne so šiestimi z nich bojujú aj polroka po prekonaní covidu. Títo pacienti sa nevedia zapojiť do každodenných povinností a zostávajú práceneschopní. Pridávajú sa tiež emocionálne a psychické problémy, ako je depresia, posttraumatická stresová porucha, nízka schopnosť koncentrácie, problémy s pamäťou, strach zo straty zamestnania či problémy so starostlivosťou o deti a domácnosť.

Postcovidový syndróm môže postihnúť akýkoľvek orgánový systém v ľudskom tele

Postcovodový syndróm je súbor príznakov, ktoré pretrvávajú alebo sa vyvíjajú po dvanástich a viac týždňoch od vzniku covidu, a nie sú vysvetliteľné inou príčinou. V zahraničí sa tiež používa termín long COVID, zahŕňajúci širšie časové obdobie od piateho týždňa ďalej. Existuje tiež pojem postakútny covid alebo prebiehajúci symptomatický covid, ktorý zahŕňa časové rozpätie štyri až 12 týždňov od vzniku covidovej infekcie. Postcovidový syndróm môže pravdepodobne postihnúť akýkoľvek orgánový systém v ľudskom tele. V niektorých prípadoch môže byť asymptomatický, iba s vyjadrenými patologickými nálezmi v rámci vykonaných vyšetrení, ako sú postihnutie funkcie a/alebo štruktúry pľúc.

Dlhodobé príznaky v rámci postcovidového syndrómu môžu byť spôsobené:

  • dlhodobým, prípadne trvalým postihnutím pľúc, srdca alebo iného orgánu, súvisiacim s prekonaním covidu,
  • syndrómom postintenzívnej starostlivosti (ide o súbor prejavov týkajúcich sa dlhodobej intenzívnej starostlivosti – napr. polyneuropatia kriticky chorých, dekubity, atrofia svalov a iné),
  • postvírusovým únavovým syndrómom (spoločné pre množstvo vírusových ochorení),
  • pokračujúcimi príznakmi covidu (pravdepodobne súvisiacimi s dlhodobými následkami zápalovej a/alebo prokoagulačnej fázy ochorenia.

POMÔCŤ MÔŽE ÚČINNÁ REHABILITÁCIA

Ľudia, ktorí trpia následkami respiračných ochorení a funkčných zlyhaní vnútorných orgánov, pacienti s prekonaným ochorením COVID-19 so stredne ťažkým priebehom a po liečbe na JIS si budú vyžadovať následnú oxygenoterapiu a účinnú rehabilitáciu v spolupráci s fyzioterapeutom. Podľa odborníkov pomáha rehabilitácia všetkým systémom a orgánom v tele vrátiť funkčnosť. Respiračná fyzioterapia a fyzioterapia hrudníka pomáha uľahčovať vykašliavanie hlienov z pľúc a posilňuje dýchacie svaly. Masážou možno docieliť flexibilitu a elasticitu svalov, šliach a kĺbov, ale aj stimulovať sekundárne dýchacie svaly.

Pacienti, ktorí boli dlhodobo na jednotke intenzívnej starostlivosti, môžu trpieť znížením vitálnej kapacity pľúc. Preto by súčasťou postcovidovej rehablitácie mal byť tréning dýchania so spirometrom a tiež pravidelné dychové cvičenia.

Podľa fyzioterapeuta Rastislava Jakubkoviča rozhoduje pri covide o priebehu ochorenia aj o úspechu rekonvalescencie práve funkčnosť pľúc: „Schopnosť pľúc ustáť rozsiahle infekcie závisí aj od priestoru, ktorý mu určí človek svojim držaním tela. V rámci liečby je možné odstrániť zlé funkčné stereotypy a svalové dysbalancie, ktoré mohli nastať počas akútneho ochorenia, najmä v prípade nehybnosti pacienta“.

Intenzita postcovidovej rehabilitácie, ako aj skladba terapií, musí byť v súlade s aktuálnym zdravotným a psychickým stavom pacienta. Podmienkou na absolvovanie je zotavenie sa z akútnej fázy respiračného ochorenia a negatívne testy na covidovú infekciu.

Ministerstvo zdravotníctva SR pripravuje liečbu pre pacientov s dlhodobými následkami covidu

V súvislosti s potrebou manažovať pacientov aj po prekonaní covidu sa vo viacerých krajinách uvažuje aj o rehabilitácii ako o dôležitom článku následnej terapie nielen pre pacientov s respiračným postihnutím, ale najmä funkčnými zmenami, ako sú únava, dýchavica, kašeľ, neuropatické bolesti a s poruchou kognitívnych funkcií, kde by sa pri riešení takýchto následkov uplatnili aj fyzioterapeuti, čo však bude treba legislatívne zastrešiť, aby mohli uzatvárať zmluvy s poisťovňami a poskytovať napríklad respiračnú fyzioterapiu.

„Jednou z podceňovaných vlastností ochorenia COVID-19 je, že v mnohých prípadoch zanecháva dlhodobé negatívne dopady na zdravie ľudí, ktorí ho prekonali. Na ministerstve zdravotníctva pracujeme na tom, aby sa mali kde liečiť pacienti, ktorí sa z covidu úspešne  vyliečili, ale ostali im vážne zdravotné následky. Rokujeme s Asociáciou slovenských kúpeľov a pripravujeme legislatívnu zmenu,“ píše sa na facebookovej stránke MZ SR. „Naši odborníci prerokúvajú so zástupcami kúpeľov primárne diagnózy, ktoré by mali byť preplácané zo strany zdravotných poisťovní v kúpeľnej postcovidovej liečbe. Diskutujeme o tom, pre aký okruh pacientov a s akými konkrétnymi diagnózami by mala byť kúpeľná liečba poskytovaná,“ uviedol minister zdravotníctva SR Marek Krajčí. „V súčasnosti navrhujeme jednu indikáciu, ktorá sa týka problémov s dýchacími cestami. Zároveň naďalej vedieme odborné diskusie aj o tom, aby sa takýto zoznam rozšíril,“ povedal Peter Stachura, štátny tajomník ministerstva zdravotníctva, ktorý so zástupcami kúpeľov spolu s odborníkmi aktívne rokuje. Bude to súčasťou novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (z. č. 577/2004) v príloha č. 6. Tá je aktuálne vo vnútrorezortnom pripomienkovom konaní. Postcovidovú liečbu v kúpeľoch chce ministerstvo pacientom umožniť čo najskôr.

 

Foto titulka: Shutterstock

 

 

(red)

Súvisiace články

Bergendiova

Človek s dobre fungujúcou imunitou má väčšie šance, že aj také ochorenie, akým je  COVID-19, zvládne bez komplikácií. Preto mladí ľudi

oblicky

COVID INFOSERVIS   Zahraničné štúdie ukazujú, že okolo 18 % pacientov, ktorí pri covidovom ochorení prešli akútnych zlyhaním obliči

vitamin C

PREVENCIA A LIEČBA VITAMÍNOM C Testy na koronavírus ukazujú, že sa z covidu vyliečili. Sú však aj pacienti, ktorí následky infekcie poci

liga proti rakovine

ONKOLOGICKÉ OCHORENIA  Význam prevencie onkologických ochorení je nespochybniteľný. Len na Slovensku každoročne pribudne viac ako 30 000 ľu

martinka

Diabetes mellitus a COVID-19. Správna výživa a pohyb a ich význam pri redukcii rizika a dôsledkov ochorenia Pacienti s diabetom mellitus ma