Diabetes mellitus a COVID-19. Správna výživa a pohyb a ich význam pri redukcii rizika a dôsledkov ochorenia
Pacienti s diabetom mellitus majú nielen zvýšené riziko infekcií a infekčných ochorení vrátane COVID-19, ale súčasne im hrozí aj ťažší priebeh tohto ochorenia. Konečné riziko závisí od veku, sprievodných chronických ochorení, ale aj od stavu glykemickej kontroly či imunitného systému. Má to úzky súvis aj so stavom výživy a dostatkom fyzickej aktivity.
Okrem dôsledného dodržiavania všeobecných pravidiel prevencie pred šírením infekcie COVID-19 je pre pacienta s diabetom mellitus dôležitá:
Pacienti s diabetom mellitus, ktorých glykemická kontrola nie je uspokojivá, sú náchylnejší na častejší výskyt infekcií, a to pravdepodobne preto, že hyperglykémia môže negatívne vplývať na imunitné funkcie a oslabovať schopnosť organizmu bojovať proti infekcii. Pokiaľ je kontrola glykémií optimálna a glykovaný hemoglobín HbA1c < 7 %, nebola pozorovaná všeobecne vyššia miera rizika infekcie. Naopak, zlá kontrola glykémie a pridružené choroby, ako sú ochorenia obličiek a srdcovo-cievne choroby, môžu pacientom s dlhšie trvajúcim diabetom riziko infekcie zvyšovať. Dobrá kontrola glykémie je preto kľúčovým predpokladom pre lepšie zvládnutie infekcie a mala by byť nápomocná aj pri znižovaní rizika a závažnosti dôsledkov infekcie COVID-19. Okrem toho, nedostatočná glykemická kontrola zvyšuje aj riziko vážnejších foriem metabolickej dekompenzácie vrátane rizika diabetickej ketoacidózy, či hyperglykemického hyperosmolárneho syndrómu. Na túto skutočnosť by sa nemalo zabúdať ani pri aktuálnej situácii obmedzených návštev u diabetológa v dôsledku ochorenia COVID-19, aby z dôvodu snahy o prevenciu infekcie nedošlo k zanedbaniu možných a prinajmenšom rovnako závažných komplikácií diabetu samotného. Je preto potrebné zostať v kontakte so svojím lekárom a v maximálnej miere využívať možnosti tzv. telemedicíny – komunikáciu s lekárom prostredníctvom telefónu, e-mailu, videohovoru, špeciálnej aplikácie a pod.
„Dobrá kontrola glykémie je kľúčovým predpokladom pre lepšie zvládnutie infekcie COVID-19.“
Pre zvládnutie boja proti infekcii je dôležitý stav imunitného systému. Preto je potrebné posilňovať ich uplatňovaním viacerých zásad, ktoré sú súčasne zásadami zdravého spôsobu života, dôležitými aj pre správny manažment diabetu samotného.
Zásady podpory imunitného systému možno zhrnúť do nasledovných bodov:
Zdravá strava s primeraným príjmom bielkovín, minerálnych látok, stopových prvkov, vitamínov (A, B, C, D, E) a dostatočným príjmom zeleniny, ovocia, rýb, strukovín, orechov, húb, resp. ich zabezpečenie prostredníctvom nutričných produktov.
Doplnková konzumácia potravín s posilňujúcim účinkom na imunitu (zázvor, baza, čučoriedky, huby, ustrice, pšeničné klíčky, jogurt, melón, špenátové lístky, zelený čaj, brokolica, cesnak, cibuľa, granátové jablká).
Podpora zdravej črevnej flóry (črevnej mikrobióty) s primeraným príjmom zeleniny, ovocia, kyslomliečnych produktov, prípadne probiotík
Dostatočná hydratácia 2 až 2,5 l tekutín denne.
Dostatok odpočinku, dostatočne dlhý spánok (8 hodín).
Vyhýbať sa stresu a stresovým situáciám.
Pozitívne myslenie, predchádzať stavom depresie.
Svalstvo normálne predstavuje asi 40 % hmotnosti organizmu. Sval je to dôležitý metabolický orgán, ktorý okrem iného zásadnou mierou napomáha aj pri metabolizme glukózy. Svalová hmota sa buduje a udržiava správnou výživou a tréningom (cvičením). Už desať dní bez pohybu môže mať za následok až desaťpercentnú stratu svalovej hmoty. K stratám svalovej hmoty (odborne sarkopénia) pritom dochádza omnoho častejšia, než si bežne uvedomujeme. Prejavuje sa fyzickou slabosťou, stratou sily, nevýkonnosťou, rýchlou únavou, stratou telesnej hmotnosti, spomalením pohyblivosti, zhoršením koordinácie pohybov. Zvyšuje sa riziko pádov, úrazov, poranení, častejšia je potreba hospitalizácií a výskyt hospitalizačných komplikácií vrátane problémov s dýchaním, inzulínová rezistencia, oslabenie imunitného systému a funkcií viacerých orgánov, zvýšenej náchylnosti na infekčné ochorenia a pod. Riziko sarkopénie sa zvyšuje po päťdesiatke a týka sa asi tretiny osôb v tejto vekovej skupine. Obvykle je sarkopénia dôsledkom základného ochorenia, nedostatočnej a nesprávnej výživy, nedostatku fyzickej aktivity a pod.
V dobe domácej karantény resp. preventívnej domácej karantény mali mnohí pacienti výrazne zredukovanú bežnú dennú fyzickú aktivitu, obzvlášť ak pred tým manuálne pracovali alebo sa počas dňa často presúvali chôdzou. Vedie to aj k významnému zhoršeniu glykemickej kontroly. Na pohyb by pacienti preto nemali zabúdať ani počas pobytu doma. Pokiaľ nie sú možné prechádzky a doplnkové fyzické aktivity na čerstvom vzduchu, je vhodné venovať sa cvičeniu v domácom prostredí – napríklad na steperi, rotopede či bežeckom páse, alebo vykonávať aj posilňovacie (silové) cviky na budovanie a udržiavanie svalstva. Náhradnými cvikmi môže byť domáca gymnastika, tancovanie a pod. Určitým riešením nedostatku pohybu môže byť aj redukcia príjmu potravy po predošlej konzultácii s diabetológom.
Problémom, ktorý sme videli v praxi počas pobytu doma bolo z rôznych dôvodov „menej zdravé“ stravovanie zaťažené príjmom potravín obsahujúcich nasýtené tuky (údeniny, konzervy, polotovary a pod.), a naopak nižším príjmom zeleniny, ovocia a iných zdrojov vitamínov, minerálnych látok, elektrolytov a stopových prvkov. Často uvádzaným dôvodom boli menej časté návštevy obchodov, preferencia nakupovania trvanlivých potravín, stres, menší výber potravín a pod.
Zoznam denných cvičení, ktoré je možné vykonávať doma, podľa talianskej národnej asociácie športovcov s diabetom (ANIAD). Intenzita cvičenia každej aktivity je porovnateľná s hodinovou svižnou chôdzou, výsledkom čoho je energetický výdaj 150 až 200 Kcal.
Pri cvičení možno použiť malé závažia a doplnky pre domáce fitness, ako sú činky, gumové expandéry, zápästné a členkové závažia, vrecká so závažím. Môžu sa použiť aj provizórne predmety, ako sú vedrá, kufre, fľaše naplnené vodou alebo malé batohy naplnené predmetmi rôznej hmotnosti.
Predchádzajte preťaženiu a prispôsobte intenzitu cvičenia individuálnym možnostiam a úrovni fyzickej zdatnosti. Je tiež dôležité sledovať svoje vitálne funkcie (tep, tlak a pod). pred, počas a po cvičení.
Vyššie uvedené odporúčania boli vyvinuté a láskavo sprístupnené Vedeckou radou ANIAD.
Autor:
doc. MUDr. Emil Martinka PhD, primár Diabetológie Národného endokrinologického a diabetologického ústavu, n. o. v Ľubochni