Ako zvládať koronavírus

Diabetes mellitus a COVID-19. Správna výživa a pohyb a ich význam pri redukcii rizika a dôsledkov ochorenia

Pacienti s diabetom mellitus majú nielen zvýšené riziko infekcií a infekčných ochorení vrátane COVID-19, ale súčasne im hrozí aj ťažší priebeh tohto ochorenia. Konečné riziko závisí od veku, sprievodných chronických ochorení, ale aj od stavu glykemickej kontroly či imunitného systému. Má to úzky súvis aj so stavom výživy a dostatkom fyzickej aktivity.

Okrem dôsledného dodržiavania všeobecných pravidiel prevencie pred šírením infekcie COVID-19 je pre pacienta s diabetom mellitus dôležitá:

  • Čo najlepšia kontrola glykémií.
  • Posilňovanie imunity pre uľahčenie schopnosti bojovať s infekciou.
  • Adekvátna výživa a pravidelná fyzická aktivita, ako prevencia podvýživy a úbytku svalovej hmoty.

ČO NAJLEPŠIA KONTROLA GLYKÉMIÍ

Pacienti s diabetom mellitus, ktorých glykemická kontrola nie je uspokojivá, sú náchylnejší na častejší výskyt infekcií, a to pravdepodobne preto, že hyperglykémia môže negatívne vplývať na imunitné funkcie a oslabovať schopnosť organizmu bojovať proti infekcii. Pokiaľ je kontrola glykémií optimálna a glykovaný hemoglobín HbA1c < 7 %, nebola pozorovaná všeobecne vyššia miera rizika infekcie. Naopak, zlá kontrola glykémie a pridružené choroby, ako sú ochorenia obličiek a srdcovo-cievne choroby, môžu pacientom s dlhšie trvajúcim diabetom riziko infekcie zvyšovať. Dobrá kontrola glykémie je preto kľúčovým predpokladom pre lepšie zvládnutie infekcie a mala by byť nápomocná aj pri znižovaní rizika a závažnosti dôsledkov infekcie COVID-19. Okrem toho, nedostatočná glykemická kontrola zvyšuje aj riziko vážnejších foriem metabolickej dekompenzácie vrátane rizika diabetickej ketoacidózy, či hyperglykemického  hyperosmolárneho syndrómu. Na túto skutočnosť by sa nemalo zabúdať ani pri aktuálnej situácii obmedzených návštev u diabetológa v dôsledku ochorenia COVID-19, aby z dôvodu snahy o prevenciu infekcie nedošlo k zanedbaniu možných a prinajmenšom rovnako závažných komplikácií diabetu samotného. Je preto potrebné zostať v kontakte so svojím lekárom a v maximálnej miere využívať možnosti tzv. telemedicíny – komunikáciu s lekárom prostredníctvom telefónu, e-mailu, videohovoru, špeciálnej aplikácie a pod.

„Dobrá kontrola glykémie je kľúčovým predpokladom pre lepšie zvládnutie infekcie COVID-19.“

POSILŇOVANIE IMUNITY

Pre zvládnutie boja proti infekcii je dôležitý stav imunitného systému. Preto je potrebné posilňovať ich uplatňovaním viacerých zásad, ktoré sú súčasne zásadami zdravého spôsobu života, dôležitými aj pre správny manažment diabetu samotného.

Zásady podpory imunitného systému možno zhrnúť do nasledovných bodov:

 

  • Čo najlepšia kontrola glykémií.
  • Dostatok pravidelného pobytu na čerstvom vzduchu a slnku.
  • Dostatok pohybu, aeróbne cviky, ako aj cviky na posilňovanie svalovej hmoty.

 

Zdravá strava s primeraným príjmom bielkovín, minerálnych látok, stopových prvkov, vitamínov (A, B, C, D, E) a dostatočným príjmom zeleniny, ovocia, rýb, strukovín, orechov, húb, resp. ich zabezpečenie prostredníctvom nutričných produktov.

Doplnková konzumácia potravín s posilňujúcim účinkom na imunitu (zázvor, baza, čučoriedky, huby, ustrice, pšeničné klíčky, jogurt, melón, špenátové lístky, zelený čaj, brokolica, cesnak, cibuľa, granátové jablká).

Podpora zdravej črevnej flóry (črevnej mikrobióty) s primeraným príjmom zeleniny, ovocia, kyslomliečnych produktov, prípadne probiotík

Dostatočná hydratácia 2 až 2,5 l tekutín denne.

Dostatok odpočinku, dostatočne dlhý spánok (8 hodín).

Vyhýbať sa stresu a stresovým situáciám.

Pozitívne myslenie, predchádzať stavom depresie.

 

Adekvátna kontrola výživy a pravidelná fyzická aktivita, ako prevencia podvýživy a straty svalovej hmoty

Svalstvo normálne predstavuje asi 40 % hmotnosti organizmu. Sval je to dôležitý metabolický orgán, ktorý okrem iného zásadnou mierou napomáha aj pri metabolizme glukózy. Svalová hmota sa buduje a udržiava správnou výživou a tréningom (cvičením). Už desať dní bez pohybu môže mať za následok až desaťpercentnú stratu svalovej  hmoty. K stratám svalovej hmoty (odborne sarkopénia) pritom dochádza omnoho častejšia, než si bežne uvedomujeme. Prejavuje sa fyzickou slabosťou, stratou sily, nevýkonnosťou, rýchlou únavou, stratou telesnej hmotnosti, spomalením pohyblivosti, zhoršením koordinácie pohybov. Zvyšuje sa riziko pádov, úrazov, poranení, častejšia je potreba hospitalizácií a výskyt hospitalizačných komplikácií vrátane problémov s dýchaním, inzulínová rezistencia, oslabenie imunitného systému a funkcií viacerých orgánov, zvýšenej náchylnosti na infekčné ochorenia a pod. Riziko sarkopénie sa zvyšuje po päťdesiatke a týka sa asi tretiny osôb v tejto vekovej skupine. Obvykle je sarkopénia dôsledkom základného ochorenia, nedostatočnej a nesprávnej výživy, nedostatku fyzickej aktivity a pod.

Redukcia svalovej hmoty a jej dôsledky pre organizmus

 

  • Redukcia svalovej hmoty o 10 % – oslabená imunita, zvýšené riziko infekcií.
  • Redukcia svalovej hmoty o 20% – zhoršené hojenie rán, slabosť, riziko infekcie, zraniteľnejšia koža.
  • Redukcia svalovej hmoty o 30% – vyššia hospitalizovanosť, dekubity, pneumónia, pomalšie hojenie rán.
  • Redukcia svalovej hmoty o 40% – vysoké riziko mortality, najčastejšie v dôsledku pneumónie.

 

Obmedzenie pohybu počas karantény

V dobe domácej karantény resp. preventívnej domácej karantény mali mnohí pacienti  výrazne zredukovanú bežnú dennú fyzickú aktivitu, obzvlášť ak pred tým manuálne pracovali alebo sa počas dňa často presúvali chôdzou. Vedie to aj k významnému zhoršeniu glykemickej kontroly. Na pohyb by pacienti preto nemali zabúdať ani počas pobytu doma. Pokiaľ nie sú možné prechádzky a doplnkové fyzické aktivity na čerstvom vzduchu, je vhodné venovať sa cvičeniu v domácom prostredí – napríklad na steperi, rotopede či bežeckom páse, alebo vykonávať aj posilňovacie (silové) cviky na budovanie a udržiavanie svalstva. Náhradnými cvikmi môže byť domáca gymnastika, tancovanie a pod. Určitým riešením nedostatku pohybu môže byť aj redukcia príjmu potravy po predošlej konzultácii s diabetológom.

Problémom, ktorý sme videli v praxi počas pobytu doma bolo z rôznych dôvodov „menej zdravé“ stravovanie zaťažené príjmom potravín obsahujúcich nasýtené tuky (údeniny, konzervy, polotovary a pod.), a naopak nižším príjmom zeleniny, ovocia a iných zdrojov vitamínov, minerálnych látok, elektrolytov a stopových prvkov. Často uvádzaným dôvodom boli menej časté návštevy obchodov, preferencia nakupovania trvanlivých potravín, stres, menší výber potravín a pod.

Cvičiť sa dá aj doma

Zoznam denných cvičení, ktoré je možné vykonávať doma, podľa talianskej národnej  asociácie športovcov s diabetom (ANIAD). Intenzita cvičenia každej aktivity je porovnateľná s hodinovou svižnou chôdzou, výsledkom čoho je energetický výdaj 150 až  200 Kcal.

  1. Bežecký pás: hodinovú svižnú chôdzu (nie je potrebné bežať), možno rozdeliť do troch fáz po 20minút. Ak je to možné, sklon by mal byť prispôsobený jednotlivým úrovniam zdatnosti, aby sa simulovala chôdza do kopca.
  2. Stacionárny bicykel: dve 15-minútové fázy s rôznou intenzitou (ak to vybavenie umožňuje).
  3. Cvičenia využívajúce vlastnú telesnú hmotnosť, ako sú prechody z lakťov na dlane, drepy, kľuky, predklony, sed/ľah („brušáky“), opačné brušáky (skracovačky), zhyby, „plankig“ (doska), výpony na lýtka, extenzie, výpady, zdvihy kolien, výstup na lavičku a pod. Pomáhajú udržiavať svalový tonus a pri správnom vykonávaní môžu prinášať výborné výsledky. Inšpirácia napríklad na: www.hovormeoklboch.sk/2016/09/cviky-s-vlastnou-vahou-tela

Strečing, joga, pilates, skákanie cez švihadlo

Pri cvičení možno použiť malé závažia a doplnky pre domáce fitness, ako sú činky, gumové expandéry, zápästné a členkové závažia, vrecká so závažím. Môžu sa použiť aj provizórne predmety, ako sú vedrá, kufre, fľaše naplnené vodou alebo malé batohy naplnené predmetmi rôznej hmotnosti.

  • Príklad série cvičení „celého tela“ zahŕňajúce všetky hlavné svalové skupiny, ktoré môže urobiť každý doma:
  • Dve série po 20 „Jumping Jacks“ (skoky na mieste so synchronizovaným rozťahovaním a zatváraním nôh a paží).
  • Dve série po 15 brušákov (zosilnenie brucha).
  • Dve série po 15 predklonov (posilnenie svalov dolnej časti chrbta).
  • Dve série po 10 veslovacích cvikov s použitím činiek a miernym ohnutím vpred (posilnenie svalov chrbta).
  • Dve série po 8 kľukov (posilnenie prsných svalov – kolená k podlahe pre začiatočníkov).
  • Dve série po 8 cvikov s činkami (jednoručkami) predpažovanie, vzpažovanie v sede/stoji  (posilňovanie svalov ramien).
  • Päť minút na bežeckom trenažéri alebo stacionárnom bicykli.
  • Tri série po 15 drepov (zosilnenie dolných končatín).
  • Konečný strečing a relaxácia.

Predchádzajte preťaženiu a prispôsobte intenzitu cvičenia individuálnym možnostiam a úrovni fyzickej zdatnosti. Je tiež dôležité sledovať svoje vitálne funkcie (tep, tlak a pod). pred, počas a po cvičení.

Vyššie uvedené odporúčania boli vyvinuté a láskavo sprístupnené Vedeckou radou ANIAD.

Autor:

doc. MUDr. Emil Martinka PhD, primár Diabetológie Národného endokrinologického a diabetologického ústavu, n. o. v Ľubochni

 

 

Súvisiace články

Človek s dobre fungujúcou imunitou má väčšie šance, že aj také ochorenie, akým je  COVID-19, zvládne bez komplikácií. Preto mladí ľudi