AKO PODPORIŤ IMUNITU V ČASE KORONAVÍRUSU

Človek s dobre fungujúcou imunitou má väčšie šance, že aj také ochorenie, akým je  COVID-19, zvládne bez komplikácií. Preto mladí ľudia zvyčajne prekonajú ochorenie lepšie. Riziko, že infekcia koronavírusom bude mať ťažký priebeh, majú ľudia s respiračnými ochoreniami. Ako podporiť imunitu v čase pandémie? Odpovedá imunologička a alergologička MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., primárka ImunoVital Centra v Bratislave. 

 

Existujú nejaké konkrétne rady, čo by sme mali robiť, aby sme si zabezpečili dobre fungujúcu imunitu?

Často sa hovorí o cvičení či športe a veľký význam sa pripisuje napríklad joge.

Ak sa chceme vyhnúť vyššej chorobnosti, mali by sme začať pracovať na údržbe zdravého imunitného systému, prostredníctvom piatich „S” – zdravá strava, dostatok spánku, veľa smiechu, športu a spokojný život v kruhu svojich blízkych, so všetkým, čo k tomu patrí. Čiže zmeniť životný štýl, vyhýbať sa stresu, zdravo sa stravovať, skoncovať s fajčením a vhodne upraviť čas potrebný na regeneráciu.

Čo nám, okrem vitamínov a stopových prvkov, najviac pomôže pri problémoch s oslabenou imunitou?

Na nápravu získaných porúch imunity sa odporúča úprava domáceho prostredia, primeraná športová aktivita na čistom vzduchu, otužovanie, zdravá výživa s dostatkom základných vitamínov (C, A, D) a bioprvkov (napríklad železo, zinok, selén). Pri posilnení imunity sa pre svoje imunomodulačné pôsobenie môžu uplatniť aj niektoré látky, pôsobiace nešpecificky. Patria sem betaglukány, ktoré predstavujú látku prírodného pôvodu, ktorej užívanie sa prejaví v lepšej ochrane pred vírusmi, parazitmi, baktériami a pri záťaži organizmu fyzickým a/alebo psychickým stresom, ako aj pri prevencii a podpornej liečbe rakoviny. Široký je výber tzv. imunomodulátorov z rastlinnej ríše, napr. echinacea, ženšen, tea tree a iné.

Cenným prínosom v liečbe porúch imunity je aj systémová enzýmoterapia spočívajúca v ústnom podávaní kombinácií proteolytických enzýmov živočíšneho a rastlinného pôvodu. Ich ťažisko preventívnych a liečebných efektov spočíva v pôsobení optimalizujúcom zápal a normalizujúcom imunitu. V poslednom čase sa veľká pozornosť venuje aj črevnej mikroflóre a jej priaznivému ovplyvňovaniu tzv. probiotikami. Živé kultúry mikroorganizmov – najčastejšie laktobacily, bifidobaktérie a iné, normalizujú črevnú flóru, pôsobia preventívne proti infekciám čreva a v dlhodobých štúdiách má ich podávanie ochranný účinok aj proti alergiám. Imunitu ovplyvňujúci účinok majú tiež viaceré vitamíny, predovšetkým C, E a betakarotén.

V zime viacerým chýba „slnečný vitamín D”. Trpievame nedostatkom zinku, keďže konzumujeme málo strukovín a na Slovensku navyše máme v pôde málo selénu. Vitamíny, ktoré prijímame umelo, slúžia na prevenciu najmä v obdobiach, keď organizmus nemá dostatočné množstvo vitamínov v strave, teda v zime a na jar, a pomáhajú pri liečbe chrípky i nachladnutia, ako napr. vitamín C. Vitamíny v tabletke sú však skôr poistkou, pretože zdravá a pestrá strava obsahujúca čerstvú zeleninu a ovocie prispieva k lepšej funkcii imunitného systému. To, čo v tabletkách pôsobí izolovane, v mrkve či jablku pôsobí komplexne spolu s ostatnými prírodnými zložkami. Enzýmy, ktoré sa nachádzajú v ovocí a zelenine, spolupracujú pri transporte vitamínov, a tým sú vitamíny účinnejšie. Samozrejme, pri zhoršení klinického stavu majú klinickí imunológovia k dispozícii tzv. imunomodulačné, to znamená imunitu ovplyvňujúce preparáty, ktoré sú na lekársky predpis.

Ľudia s respiračnými ochoreniami majú vyššie riziko infekcie koronavírusom. Ako sa môžu dôslednejšie chrániť?

Riziko, že infekcia koronavírusom bude mať ťažší priebeh, majú zvýšené všetci chronickí pacienti s respiračnými ochoreniami ako astma či CHOCHP. Bronchiálna astma je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, postihuje približne 300 miliónov ľudí a predstavuje civilizačnú epidémiu konca druhého a začiatku tretieho tisícročia. Je charakterizovaná chronickým zápalom v dýchacích cestách a definuje ju výskyt respiračných symptómov, akými sú hvízdanie, dýchavica, tieseň na hrudníku a kašeľ. Symptómy sú variabilné z hľadiska intenzity aj priebehu a spájajú sa s variabilnou výdychovou limitáciou.

Až v 80 % exacerbácií astmy, opätovného vzplanutia ochorenia, je spúšťajúcou príčinou vírusová infekcia. V prípade dospelých pacientov s bronchiálnou astmou väčšinou však sama vírusová infekcia nestačí na spustenie záchvatu. Najčastejšou základnou príčinou exacerbácie je nedostatočná kontrola zápalu – teda nedostatočná liečba základného ochorenia bronchiálnej astmy. Vzniká stiahnutie dýchacieho svalstva s opuchom dýchacích ciest. Toto je príčinou záchvatov dusivého kašľa s pocitom dychovej tiesne až počuteľnými piskotmi. Astma je chronická zápalová choroba priedušiek s komplexnou a veľmi individuálnou patogenézou. O úspechu liečby rozhoduje hlavne správna diagnóza, ale aj spolupráca pacienta pri liečbe – dostatočná adherencia k liečbe. Dôležité teda je dodržiavať liečbu a aj všetky ostatné opatrenia súvisiace s ochranou pred vírusovou infekciou.

(iba)

 

Súvisiace články