Fajčenie je jedným z najzávažnejších celosvetových zdravotníckych problémov súčasnej doby. To vieme všetci. Azda netreba pripomínať, že fajčením „oslabené“ pľúca sú náchylnejšie na infekcie. V čase koronavírusovej epidémie to predstavuje hazard s vlastným zdravím.
Navyše, je všeobecne známe, že tabakový dym je podľa kritérií Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (International Agency for Research on Cancer, IARC) zaradený medzi dokázané karcinogény (látky vedúce k vzniku nádorových ochorení). Niektoré chemické látky v tabakovom dyme jednoznačne patria medzi dokázané humánne karcinogény. Ďalšie sú tiež veľmi škodlivé. Napríklad nikotín, oxid uhoľnatý, polycyklické aromatické uhľovodíky, rôzne kovy (kadmium, arzén, nikel, meď) a mnohé iné veľmi toxické látky. Cigaretový dym obsahuje viac ako 4 000 rôznych chemických súčastí, ktoré na ľudské telo pôsobia antigénne, cytotoxicky (ničia bunky), mutagénne a karcinogénne.
Kým je človek mladý, jeho pľúca – ak netrpí závažným alebo chronickým ochorením dýchacích ciest, sú vybavené špeciálnym epitelom, súborom buniek s „pružnou artilériou riasiniek“, výstelkou, ktorej úlohou je podporovať samočistiacu schopnosť pľúc. Pre mladé zdravé pľúca to platí dokonca aj v súvislosti s koronavírusom. Ako sa vyjadril aj profesor MUDr. Pavol Jarčuška, PhD. z z Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, v rozhovore pre aktuálne vydanie Bedekra zdravia, aj preto sú mladí ľudia bezrizikoví. Fajčiari alebo alkoholici takouto dokonalou výbavou nedisponujú, pretože ju majú poškodenú. Tieto osoby sú rizikovejšie, vo väčšom nebezpečenstve, náchylnejšie podľahnúť danému ochoreniu.
Napriek tomu, že naše pľúca sú vybavené na to, aby zmobilizovali svoje sily v boji s rôznymi patogénmi, ako sú baktérie či vírusy, my ľudia si tento dar nevážime a vlastné pľúca si nezodpovedným správaním – fajčením ničíme úplne zbytočne. Fajčenie spôsobuje zápal dýchacích ciest a pľúc, oxidačný stres či zmeny vo funkcii zvláštnych, jednovrstvových buniek epitelu, tzv. endotelu – výstelky pľúc. Cigaretový dym ochromuje obranné mechanizmy v našich dýchacích cestách. Fajčenie výstelku pľúc doslova likviduje a zabraňuje jej prirodzene sa očisťovať a tak bojovať s patogénmi.
Pre fajčením permanentne dráždené sliznice dýchacích ciest je typická zvýšená sekrécia a hromadenie rôznych zápalových buniek v dýchacích cestách. Niektoré zložky cigaretového dymu, ako sú kyseliny, amoniak či aldehydy dráždia, iné majú toxické účinky na riasinkový epitel dýchacích ciest. Tieto zložky môžu spôsobiť poškodenie alebo smrť buniek, ako aj lokálny zápal a sú, zjednodušene povedané, pre riasinky jedovaté. Výsledkom tohto poškodenia a zvýšenej produkcie hlienu sú nefunkčné riasinky náchylné na bakteriálnu kolonizáciu a infekciu kvôli premnoženiu pohárikovitých buniek. Ich hlavnou funkciou je produkcia hlienu.
Fajčenie spôsobuje oxidačný stres, nerovnováhu medzi antioxidačnou kapacitou a produkciou reaktívnych druhov kyslíka, čo je spojené s rozvojom rôznych respiračných chorôb. V dôsledku fajčenia môžu vzniknúť rôzne ochorenia respiračného systému, napríklad chronická obštrukčná choroba pľúc a nádorové ochorenie pľúc. Chronická obštrukčná choroba pľúc je ochorenie charakterizované progresívnym obmedzením prietoku vzduchu spojené s abnormálnou zápalovou odpoveďou pľúc na inhalačné škodliviny, medzi najčastejšie patrí fajčenie. V dôsledku fajčenia vzniká aj približne 90 % karcinómov pľúc. Ovplyvňuje to dĺžka fajčenia, ale aj počet denne vyfajčených cigariet. Fajčenie môže zhoršiť tiež prejavy astmy. Kauzálny vzťah existuje medzi fajčením a predčasným nástupom a zhoršením pľúcnych funkcií. Typický pre fajčiarov je tzv. fajčiarsky kašeľ spôsobený zvýšenou tvorbou hlienu, sipot a dýchavičnosť. Deti a dospievajúci, ktorí fajčia, predstavujú veľmi rizikovú skupina z hľadiska poškodenia pľúc. Bol zistený vzťah medzi fajčením v dospievaní a poškodením rastu pľúc, skorým nástupom dysfunkcie pľúc, respiračnými príznakmi vrátane kašľa, hlienu, sipotu, dýchavičnosti a astmy.
„Riziko úmrtia na akékoľvek ochorenie dýchacích ciest majú fajčiari trikrát vyššie ako nefajčiari a tuhí fajčiari až takmer päťkrát vyššie.“
Keď jedným dychom hovoríme o tom, že fajčenie je významným rizikovým faktorom vzniku rôznych ochorení, ktoré ohrozujú naše zdravie a môžu viesť až k jeho smrti, druhým treba zdôrazniť, že je to najvýznamnejší preventabilný faktor. Tým, že s fajčením skoncujeme a nebudeme sa vystavovať ani pasívnemu fajčeniu, možno do určitej miery určitým ochoreniam predchádzať. Fajčenie je oficiálne zaradené k závažným rizikovým faktorom kardiovaskulárnych, respiračných a onkologických ochorení, negatívne ovplyvňuje priebeh tehotenstva, je rizikovým faktorom pre vznik kožných ochorení, peptických vredov aj Alzheimerovej choroby.
Žijeme v pandemickej dobe, kedy sa kronavírus stal hrozbou pre naše zdravie a životy. Na jednej strane sa snažíme dôkladne dezinfikovať povrchy, ktorých sa denne dotýkame, nosíme rúška, vyhýbame sa spoločenským kontaktom, zostávame, ak je to možné, pracovať z domu. V čase, keď sa nie vždy proti takejto pandémii dokážeme brániť, môžeme len znižovať riziko nákazy. Ak nákaza prepukne, bude to previerkou nášho imunitného systému. Zabudnime na výhovorky, že fajčenie je slabosť, ktorej sa nevieme vzdať. Ak chceme byť pripravení na boj s vírusom, neberme našim telám ich vlastné tromfy v podobe dobre fungujúcej imunity a funkčnej výstelky dýchacích ciest. Zrátané, podčiarknuté: kedy, ak nie teraz – v čase, keď sú ohrozené naše pľúca infekciou, o ktorej aj najväčšie medicínske autority hovoria, že len predpokladajú, ako sa bude správať a ako dlho s ňou budeme musieť bojovať, je najvhodnejší čas skoncovať s fajčením? PRÁVE TERAZ!
Hoci sa najmä medzi fajčiarmi stali za posledné roky kampane proti fajčeniu opočúvanou a opozeranou témou, je tu opäť čas pripomenúť si ich. V čase koronavírusovej pandémie sa téma stáva nanajvýš aktuálnou. Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila v roku 1987 Svetový deň bez tabaku, ktorý si každoročne pripomíname 31. mája. Jeho cieľom je zvýšiť informovanosť o nepriaznivých zdravotných následkoch fajčenia v každom veku a chrániť najmä deti a mládež pred aktívnym, ale aj pasívnym fajčením, a to už aj počas vnútromaternicového vývoja. Fajčenie sa stalo rizikovým činiteľom pri vzniku celého radu najzávažnejších chorôb, akými sú hypertenzia, ateroskleróza, respiračné ochorenia a zhubné nádorové ochorenia. Štúdie, ktoré preukazujú škodlivosť fajčenia pre zdravie, sú výzvou pre dôsledné presadzovanie protifajčiarskych aktivít v celospoločenskom meradle. Najdôležitejšie je propagovať racionálne dôvody pre celoživotné nefajčenie už deťom na základných školách.
Podľa demografických údajov WHO zozbieraných v Číne, Talianku a Južnej Kórey má mužská populácia v týchto krajinách väčšie zdravotné riziko, že podľahne koronavírusovej chorobe. Ženy majú tendenciu žiť dlhšie. Platilo to pred vypuknutím choroby COVID-19 a údaje o počte infikovaných aj o prípadoch úmrtia a rozdieloch medzi pohlaviami to potvrdzujú aj v čase pandémie. Hoci rozdiel medzi pohlaviami je ťažké vysvetliť – niektoré hypotézy hovoria o rozdielnych zvyklostiach mužov a žien. Podľa WHO štatistiky hovoria, že napríklad čínski muži viac fajčia a viac pijú alkohol (48 % nad 15 rokov v porovnaní s 2 % žien). Nie náhodou potom aj častejšie ako ženy trpia takými ochoreniami, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, rakovina, diabetes a ochorenia dýchacích ciest. A sú vo zvýšenom riziku. Štúdia na 99 pacientoch z nemocnice v čínskom meste Wu-chan, odkiaľ sa vírus začal šíriť, potvrdila, že muži predstavovali dve tretiny hospitalizovaných pacientov, ktorí súčasne mali aj spomenuté chronické ochorenia. Neskoršie údaje z čínskeho Centra pre kontrolu chorôb, zahŕňajúce desaťtisíce prípadov potvrdili, že z celkového počtu úmrtí predstavujú úmrtia mužov 64 %.
Autor: doc. MVDr. Tatiana Kimáková, PhD.
RESPIRAČNÉ OCHORENIA Epidémia koronavírusu nezastaví iné vírusy alebo bakteriálne infekcie. V zimnom období sa pravdepodobnosť nakazenia r
DIABETES MELLITUS Diabetes mellitus je najrozšírenejším chronickým ochorením, navyše so stúpajúcim trendom. V roku 2018 sme mali na Sloven
Počas pandémie COVID-19 sa mnohí rodičia z obáv pred nákazou báli prísť do pediatrickej ambulancie, a tak očkovanie svojich detí odkladal
Diabetes mellitus a COVID-19. Správna výživa a pohyb a ich význam pri redukcii rizika a dôsledkov ochorenia Pacienti s diabetom mellitus ma
Duševný stav Slovákov zasiahli počas pandémie karanténne opatrenia, kedy najmä mladí ľudia horšie prežívali sociálnu izoláciu. Ukázal t
COVID INFOSERVIS Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby upozorňuje na zhoršujúci sa zdravotný stav pacientov, ktorí sa liečia
