Očkovanie neodkladajte ani v čase pandémie COVID-19

Počas pandémie COVID-19 sa mnohí rodičia z obáv pred nákazou báli prísť do pediatrickej ambulancie, a tak očkovanie svojich detí odkladali. Nachádzame sa v situácii, kedy je dôležité dohnať zameškané, aby čo najviac detí bolo zaočkovaných včas a podľa odporúčaní štátnych autorít tak, aby sa predišlo možným budúcim nepriaznivým následkom v podobe epidémií infekčných ochorení, ktoré sú dlhodobo pod kontrolou práve vďaka vysokej zaočkovanosti.

Podobná situácia týkajúca sa omeškania v očkovaní vznikla aj v iných krajinách. Zatiaľ čo svet netrpezlivo čaká na príchod novej vakcíny proti ochoreniu, ktoré nás ochromilo v čase aj priestore, svetové organizácie venujúce sa globálnemu zdraviu a verejnému zdravotníctvu upozorňujú, že v mnohých krajinách došlo v čase pandémie k narušeniu bežných očkovacích systémov a k zníženiu zaočkovanosti proti bežným detským infekčným chorobám. Pritom nie je dôvod na dlhodobý odklad očkovania. Správy zo zahraničia potvrdili, že očkovanie nie je vhodné odkladať ani v čase pandémie, pretože  stúpa počet ochorení, ktoré nesúvisia s ochorením COVID-19. „V Taliansku zaznamenali nárast meningitídy, vo Francúzsku stúpali počty pacientov s pneumokokovými ochoreniami, čo sú všetko ochorenia, proti ktorým sa za normálnych okolností očkuje,“ hovorí hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva pre pediatriu MUDr. Elena Prokopová.

Profesorka MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti SLS a hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva pre pediatriu MUDr. Elena Prokopová na tlačovej konferencii venovanej očkovaniu v čase pandémie COVID-19

Vysokú zaočkovanosť treba dodržať aj v podmienkach pandémie

Od začiatku pandémie vynechalo očkovanie až 80 miliónov dojčiat na celom svete, a to proti takým nebezpečným ochoreniam, ako sú záškrt, polyomyelitída alebo osýpky – zverejnila Svetová zdravotnícka organizácia koncom mája tohto roku. Z nedodržania bežných očkovacích systémov vyplývajú mnohé riziká. Aký je kontext tohto problému na Slovensku? „Choroby proti ktorým máme k dispozícii očkovacie látky, sú vážne choroby. Zvyčajne sa šíria veľmi rýchlo, pretože sa šíria vzduchom. Je dobré uvedomiť si, že ak sa proti nebezpečnej chorobe dám očkovať, neochoriem na ňu a ani nemusím na ňu zomrieť. Presne toto nám očkovanie poskytuje,“ hovorí prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD. prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti SLS. Okrem zdravotných, má očkovanie aj nesporné socioekonomické konotácie – nielenže šetrí finančné prostriedky za zdravotnú starostlivosť, ale ani zbytočne nezaťažuje ekonomiku napríklad pre vynechávanie práce počas PN či ošetrovania člena rodiny.

Najčastejšie obavy z očkovania počas pandémie

Dôvody, prečo niektorí rodičia odmietali očkovanie svojich detí počas pandémie, alebo ich deti nie sú očkované dostatočne včas, sú rôzne. Najčastejšie sa báli, že sa ich deti nakazia koronavírusom počas návštevy v pediatrickej ambulancii. „Na to však pri správnom zabezpečení chodu ambulancie a dodržiavaní všetkých bezpečnostných odporúčaní krízového štábu a epidemiológov nebol dôvod. Druhým dôvodom bolo, že rodičia sa báli, čo by sa mohlo stať, ak ich dieťa zaočkujeme práve v inkubačnej dobe ochorenia COVID-19,“ hovorí prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott. Ric., MHA z Kliniky detí a dorastu a Kliniky pneumológie a ftizeológie UK JLF a UN Martin.

prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott. Ric., MHA

Podľa odborníkov na podobné obavy nebol dôvod. Všeobecní pediatri boli počas pandémie COVID-19 veľmi dobre zorganizovaní a pri dostatočnej izolácii rizikových a covidových pacientov bolo zabezpečené, aby očkovanie prebiehalo podľa pravidiel. „Vzhľadom na elimináciu rizika, kedy by sa v čakárni mohli stretnúť choré deti, sme aj na základe skúseností zo zahraničia stopli očkovanie na päť dní, aby sme mohli upraviť režim v ambulanciách po celom Slovensku,“ vysvetľuje doktorka Prokopová.

Riziko očkovacej diery

Situácia počas pandémie si vyžiadala odklad očkovania na päť dní, avšak v nasledujúcom období pre niečo také rozhodne dôvody nie sú. Naopak, existuje dôvod pre čo najskoršie zaočkovanie práve vzhľadom na to, že by pre narušenie očkovacej schémy mohlo prísť k oneskorenej imunitnej odpovede. „Ak očkovanie na dlhšie prerušíme, vzniknú tzv. imunitné diery. Ide o nahromadenie detí, ktoré nemajú protilátky proti danému ochoreniu, a tak sa stanú voči určitej nákaze vnímavejšími. Môže ísť o akúkoľvek infekciu, ktorá sa rýchlo šíri, napríklad o vírus osýpok. Protilátky deti môžu získať buď očkovaním, alebo prekonaním určitého ochorenia,“ vysvetľuje profesorka Zuzana Krištúfková. Niektorí rodičia sa snažia argumentovať tým, že je lepšie, ak dieťa ochorenie prekoná,a tak získa protilátky. „Ochorenia, proti ktorým očkujeme, sú vážne a môžu dieťa dokonca ohroziť na živote alebo môžu zanechať trvalé následky. Aj preto je dôležité očkovanie neprerušiť a očkovať plynulo, aby sme deťom zabezpečili komplexnú ochranu. Niektoré očkovacie schémy obsahujú tri dávky, kedy je dieťa chránené až po tretej dávke. Ak posúvame obdobie medzi jednotlivými dávkami, zvyšujeme počty detí, ktoré sú voči nákaze vnímavejšie, a tak môže dôjsť k riziku nakazenia a vzniku závažných a ťažkých ochorení,“ dopĺňa profesorka Krištúfková.

Čoho sa rodičia najviac báli?

Najväčšiu obavu mali z toho, že niekto v rodine ochorie alebo že ochorie samotné dieťa. „Pravdou je, že pokiaľ ide o COVID-19, deti nemali nejaké výrazné príznaky, ale najväčšou hrozbou pre ne boli superinfekcie, ktoré nasadnú na prebiehajúcu infekciu koronavírusom alebo aj inou virózou. V takom prípade je dieťa oslabené a môže sa následne od niekoho infikovať napríklad pneumokokmi, haemophilovou infekciou či meningokokom, čo sú všetko nákazy proti ktorým štandardne očkujeme a vtedy ochorenie na COVID-19 môže byť obrovským problémom, pretože sa základné ochorenie skomplikuje. V prípade úplne malých detí, ktoré začíname očkovať v treťom mesiaci ich života, ich okrem očkovania nemá čo chrániť. Určité množstvo protilátok, ktoré cez placentu dostali od matky, po treťom mesiaci zanikne. Aj preto sme sa snažili rodičom vysvetľovať, že pandémia nie je dôvod na prerušenie očkovania. Naproti tomu mnoho rodičov dalo deti očkovať aj preto, že ostávali doma a boli zdravé, a tak sa rodičia nemuseli obávať, že dajú zaočkovať dieťa, ktoré už nejakú infekciu má,“ zamýšľa sa doktorka Prokopová.

Ak sa vieme efektívne chrániť proti infekčnému ochoreniu, nie je dôvod, aby sme vakcínu nepodali. Dôležité je zachrániť každý ľudský život.“

 Nebezpečná vakcína je taká, ktorou sa neočkuje

Okrem obáv navštíviť počas pandémie pediatrickú ambulanciu sa rodičia najčastejšie obávajú očkovania kvôli nežiaducim účinkom vakcinácie. „Každé očkovanie má svoje riziká. Reakcie, ktoré sa môžu po očkovaní vyskytnúť, sú väčšinou dočasné alebo sa následky vyliečia. Ak už príde k nejakej závažnejšej reakcii, vo väčšine prípadov ide o geneticky predisponovaných jedincov, kedy sa očkovanie stane spúšťačom nejakého geneticky predisponovaného ochorenia. Takým istý spúšťačom však môže byť aj vírusové ochorenie. Rodičia sa často obávajú neživej vakcíny, ktorá obsahuje pár takmer mŕtvych vírusov. Čo však potom, ak dieťa dostane plnú virulentnú nálož, milióny aktívnych vírusov? Odkladanie očkovania a až absurdný strach pred nežiaducimi účinkami môžu spôsobiť oveľa väčšie problémy,“ dôvodí pediatrička doktorka Elena Prokopová. V tejto súvislosti platí, že nebezpečná vakcína je taká, ktorou sa dieťa nezaočkovalo. Prax ponúka nespočetné množstvá príkladov. „Mali sme taký prípad, keď mamička dala proti pneumokokom zaočkovať dve staršie deti, ale najmladšie tretie nie, pretože sa obávala nežiaducich účinkov očkovania. Staršie deti priniesli domov zo škôlky pneumokokovú infekciu, najmladšie, neočkované, ochorelo na pneumokokovú meningitídu, zápal mozgu a skončilo s ťažko poškodeným mozgom. Dieťa nezomrelo, ale má hydrocefalus a je ležiacim pacientom. Ak by bolo zaočkované, mohlo infekciu – podobne ako jeho súrodenci – prejsť len s bežnými symptómami, ako sú kašeľ a soplíky. Pneumokoky sú totiž v detských kolektívoch bežné infekcie, ale dieťa musí byť proti nim zaočkované,“ hovorí pediatrička. Mnohé závažné stavy, pacientov s poruchami imunity či s autoimunitnými ochoreniami vída aj profesor Miloš Jeseňák. „Mali sme dieťa, ktoré matka nechcela dať očkovať proti hemofilovej infekcii a dostalo hemofilovú meningitídu a ohluchlo. V pamäti mám aj mladého muža, ktorý prišiel o slezinu. V rámci národného imunizačného programu nebol očkovaný proti pneumokokom, hoci sa takýmto pacientom toto očkovanie odporúča. Pacient však infekciu dostal a zomrel na ťažkú pneumokokovú sepsu. Mohol by som spomenúť aj očkovania, ktoré sú odporúčané. Mali sme tiež mnohé závažné komplikácie po chrípke, proti ktorej máme bezpečnú vakcínu. Stáva sa, že doliečovanie a návrat do normálneho života nie sú vždy bez následkov. Je mylné myslieť si, že bojujeme proti ochoreniam, ktoré u nás nie sú. Nie sú tu preto, že máme dobrý systém prevencie a dobre nastavený imunizačný program a relatívne slušnú zaočkovanosť,“ uzatvára profesor Jeseňák.

„Pandémia nového koronavírusu podľa odborníkov ľudí naučila, že boj s infekčnými chorobami ešte nemáme vyhratý a nikto si nemôže byť istý tým, že nejaké ochorenie nedostane.“

Autor: Ivana Baranovičová

Foto na titulke: Shutterstock

Súvisiace články

liga proti rakovine

ONKOLOGICKÉ OCHORENIA  Význam prevencie onkologických ochorení je nespochybniteľný. Len na Slovensku každoročne pribudne viac ako 30 000 ľu

Covid-19

COVID INFOSERVIS  Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby upozorňuje na zhoršujúci sa zdravotný stav pacientov, ktorí sa liečia

martinka

Diabetes mellitus a COVID-19. Správna výživa a pohyb a ich význam pri redukcii rizika a dôsledkov ochorenia Pacienti s diabetom mellitus ma

Bergendiova

Človek s dobre fungujúcou imunitou má väčšie šance, že aj také ochorenie, akým je  COVID-19, zvládne bez komplikácií. Preto mladí ľudi

tehotenstvo-covid

AKO ZVLÁDAŤ KORONAVÍRUS Radí odborníčka z FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici Elena Drapáčová pracuje ako vedúca sestra II. gynekol

mladi-izolacia

Duševný stav Slovákov zasiahli počas pandémie karanténne opatrenia, kedy najmä mladí ľudia horšie prežívali sociálnu izoláciu. Ukázal t