Dezinfekcia – návod ako bojovať s choroboplodnými zárodkami, a na čo si da pozor

Správy o novom koronavíruse či baktériách rezistentných na antibiotiká počúvame denne. A denne dostávame aj návody, aké dezinfekčné prostriedky použiť, aby sme sa chránili. Pravdou je, že nie všetky dezinfekčné prostriedky sú účinné proti všetkým vírusom, baktériám či iným choroboplodným zárodkom. A nie všetky sú bez rizika pre naše zdravie či životné prostredie.  

Aký prostriedok si vybrať?

Napriek tomu, že nový koronavírus SARS-CoV-2, spôsobujúci chorobu COVID-19, sa prenáša predovšetkým kvapôčkami z človeka na človeka a prenos z kontaminovaných povrchov ešte nebol preukázateľne potvrdený, máme dôkazy o tom, že vírus na povrchoch prežíva hodiny až dni v závislosti od materiálu.

Na dezinfekciu povrchov odporúča americké Centrum pre kontrolu chorôb a prevenciu, rovnako ako aj naše úrady verejného zdravotníctva, použiť v domácnosti bežne dostupné v domácnosti bežne dostupné čistiace prostriedky na báze chlóru a alkoholový roztok. Umývanie mydlom alebo vodou ostáva najlepším spôsobom, ako sa vírusu zbaviť z rúk. Ak nemáme k dispozícii vodu, odporúča sa použiť dezinfekčný prostriedok na ruky s najmenej 60-percentným obsahom alkoholu.

Chlór

Ide o relatívne lacný a vysoko efektívny dezinfekčný prostriedok. Zabíja niektoré z najnebezpečnejších baktérií vrátane staphylokokov, streptokokov, E. coli a salmonel, rovnako ako aj viacero vírusov, ako chrípkový vírus či chrípke podobné vírusy. Efektívny je aj proti novému koronavírusu – za predpokladu, že ho v domácnosti neskladujeme roky a nie je po záruke, a tiež vtedy, ak ho správne zriedime. Odporúčajú sa štyri čajové lyžičky chlóru na liter vody a ďalej postupovať podľa pokynov výrobcu na aplikáciu a nezabúdať pri tom na vetranie.

Aké sú riziká?

Chlór je výberný dezinfekčný prostriedok, avšak môže predstavovať potenciálny hazard pre ľudské zdravie – nielen preto, že dráždi citlivé sliznice očí, úst a hrdla, ale aj z dlhodobého hľadiska môže zhoršovať problémy s dýchaním vedúce až k astme. Chlór je však rizikom tiež pre domáce aj voľne žijúce zvieratá a životné prostredie. Hoci sú na trhu k dispozícii menej agresívne dezinfekčné utierky a spreje, ekologické výrobky nemusia byť proti vírusom také účinné. V každom prípade, chlór by nikdy nemal prísť do styku s pokožkou. A čo je veľmi dôležité, pri príprave dezinfekčnej artilérie by sme ho nikdy nemali kombinovať s amoniakom alebo s octom. Takýto mix v oboch prípadoch by sa mohol stať potenciálnym zdrojom veľmi nebezpečných toxických výparov.

Mydlo a voda

Obyčajné mydlo a voda je výborný prostriedok ako zmyť nebezpečný vírus z rúk. V tomto prípade nejde o doslovnú elimináciu vírusu, je to skôr kľúčový krok k tomu, ako redukovať riziko nákazy šíriacej sa kvapôčkami. Tie často ostávajú na rukách a rukami si ich potom ľahko prenesieme na tvár.

Aké sú riziká?

Police v supermarketoch sú plné výrobkov, ktoré sa môžu pochváliť antimikrobiálnymi vlastnosťami. Najväčší záujem je o antibakteriálne mydlá. Avšak bežná predstava, že antibakteriálne mydlo je účinné pri eradikácii všetkých choroboplodných zárodkov, je mylná. Aj keď antibakteriálne mydlo môže niektoré baktérie zabiť, existuje len málo dôkazov o tom, že je účinnejšie ako bežné mydlo. Navyše, takéto mydlo nás pred vírusmi nijako neochráni. Odborníci v oblasti zdravotníctva každodenné používanie antibakteriálnych výrobkov neodporúčajú, pretože veľa z nich obsahuje potenciálne škodlivú zložku nazývanú triklosan, čo je podľa niektorých výskumov látka škodlivá pre zdravie. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR je triclosan chlórovaná aromatická zlúčenina so silným antibakteriálnym a protifungicídnym (biocídny) účinkom. To znamená, že okrem baktérií účinkuje aj proti plesniam. Používa sa ako účinná látka do výrobkov, ktoré deklarujú zdravotný benefit, a ktoré sa označujú ako antiseptické, dezinfekčné, antimikrobiálne, antibakteriálne výrobky (mydlá a gély na pokožku) na osobnú hygienu alebo je súčasťou ústnych vôd a zubných pást na prevenciu alebo ochranu proti zápalom. Takéto výrobky nie sú kozmetické výrobky, ale biocídne výrobky na osobnú hygienu, lieky alebo zdravotné pomôcky a musia byť uvedené na trh v zmysle platných právnych predpisov. V každom prípade, nadmerné používanie týchto výrobkov môže prispieť k rezistencii voči antibiotikám.

Čistiace prostriedky na báze amoniaku

Aj keď amoniak nepredstavuje pre životné prostredie také riziko ako niektoré iné dezinfekčné prostriedky, nie je to prostriedok, na ktorý sa dá úplne spoľahnúť. Nie je totiž registrovaný ako dezinfekčný prostriedok, hoci niektoré patogény, ako sú salmonella alebo E. coli dokáže zabíjať. Nie je to však efektívna obrana napríklad proti nebezpečným staphylokokovým baktériám.

Aké sú riziká?

Ako sme spomenuli vyššie, amoniak je veľmi nebezpečný, ak sa zmixuje s chlórom.

Dezinfekčné prostriedky na ruky na báze alkoholu

Alkohol sa už dlho používa ako antiseptikum. Najmä etylalkohol je účinný proti širokému spektru baktérií a tiež proti niektorým vírusom, známym ako „obalené vírusy“ V angličtine sa používa termín enveloped viruses . Tieto vírusy – vrátane chrípky a koronavírusov, sú obalené v lipidovej membráne, ktorú možno narušiť alkoholom a inými dezinfekčnými prostriedkami, čím sa vírus inaktivuje. Alkohol však nemusí byť nápomocný proti vírusom, ktorým chýba takýto obal, ako je norovírus.

Pri dezinfekcii povrchov sa odporúča používať alkoholový roztok s najmenej 70 % alkoholu. Pokiaľ ide o dezinfekčné prostriedky na ruky, navrhuje sa používať najmenej 60-percentný alkohol, hoci sa uprednostňuje umývanie rúk mydlom a vodou. Ak si kúpite dezinfekčný prostriedok na ruky, vyvarujte sa výrobkov, ktoré obsahujú triclosan. Ako alternatívu k nákupu si môžete vyrobiť aj vlastný dezinfekčný prostriedok na ruky doma. Všetky komponenty si kúpite v lekárni. Budete potrebovať 830 ml etanolu (96 %) alebo 750 ml izopropylalkoholu (99,8 %), 45 ml peroxidu vodíka (3 %), 15 ml glycerínu (98 %) a 110 ml prevarenej vody. Do alkoholu pridajte peroxid vodíka, po ňom glycerín a dôkladne zamiešajte či skôr pretrepte v uzatvorenej nádobe. Nakoniec pridajte vodu.

Aké sú riziká?

Dezinfekciu rúk udržujte mimo dosahu malých detí. Väčšina dezinfekčných prostriedkov obsahuje také vysoké množstvo alkoholu, že by prehltnutie mohlo spôsobiť otravu alkoholom.

Ocot

Ocot možno použiť ako bezpečnejšiu alternatívu čistiacich prostriedkov na báze chlóru. Výskum ukázal, že môže byť účinný proti niektorým baktériám a vírusom vrátane chrípky. Je tiež biologicky odbúrateľný. Ocot však nie je registrovaným dezinfekčným prostriedkom a nezabíja nebezpečné baktérie, ako je stafylokok.

Aké sú riziká?

Ocot by sa podobne ako amoniak mohol stať veľmi nebezpečným, ak by sme ho v rámci dezinfekcie povrchov v domácnosti zmiešali s chlórom.

Peroxid vodíka

Peroxid vodíka má antimikrobiálne vlastnosti a môže byť účinným čistiacim prostriedkom pokiaľ ide o domácnosť. Je tiež vysoko biologicky odbúrateľný.

Aké sú riziká?

Koncentrovaný peroxid vodíka je extrémne nebezpečný, preto sa aj predáva a v domácnosti by sa mal používať nie vo vyššej ako trojpercentnej koncentrácii.

Sóda bikarbóna

Aj keď sa sóda bikarbóna často používa ako čistiaci prostriedok pre domácnosť, je neúčinná proti väčšine baktérií, vrátane salmonely, E. coli. aj stafylokokom.

Aké sú riziká?

Jedlá sóda na pečenie môže byť nebezpečná, ak sa prehltne vo veľkých množstvách. Ak sa vám dostane do očí, môže spôsobiť podráždenie a začervenanie.

Čajovníkový olej

Je to prirodzene biodegradovateľný antiseptický prostriedok, ktorý možno použiť na ošetrenie malých kožných poranení. Nie je však dostatočne účinný na to, aby zabíjal vírusy alebo nebezpečné baktérie.

Aké sú riziká?

Čajovníkový olej je jedovatý v prípade, že by ste ho prehltli. Nemal by sa preto ani používať na sliznice v ústach.

(red)

 

 

Súvisiace články