Kedysi sme mali takmer nulový výskyt osýpok, v ostatných rokoch sme zaznamenali epidémie

Osýpky (lat. Morbilli) patria medzi najnákazlivejšie a najzávažnejšie prenosné ochorenia  detského veku. Závažnosť osýpok spočíva najmä v komplikáciách, ako sú zápaly pľúc, priedušiek, uší a centrálneho nervového systému. Postihnuté sú najmä deti do piateho roku veku.

Vyvolávateľom ochorenia je vírus osýpok. Pre proces šírenia nákazy je nevyhnutná prítomnosť prameňa pôvodcu nákazy, uskutočnenie prenosu pôvodcu nákazy a prítomnosť vnímavého jedinca. Prameň pôvodcu nákazy je chorý človek v počiatočnom štádiu ochorenia (ešte pred objavením vyrážky). Vnímavý jedinec je osoba, ktorá nemá protilátky proti danému ochoreniu. Protilátky je možné získať očkovaním alebo prekonaním ochorenia. Z pohľadu zdravia populácie je dôležité, aby vnímavých jedincov bolo v rizikových vekových skupinách čo najmenej, pretože každá vnímavá osoba predstavuje riziko šírenia nákazy. Preto je pre zabránenie šírenia prenosného ochorenia v populácii dôležité zabezpečiť dostatočnú kolektívnu imunitu. Imunita po prekonaní osýpok je dlhotrvajúca, pravdepodobne celoživotná, po očkovaní dlhodobá.

3D ilustrácia štruktúry vírusu

 

Inkubačný čas osýpok je osem až 12 dní, priemerne desať dní. Ochorenie sa začína nádchou, kašľom, zápalom spojiviek a svetloplachosťou. Prítomná je zvýšená telesná teplota. Na sliznici líc v oblasti stoličiek vznikajú žltobiele škvrnky s červeným okrajom, tzv. Koplikove škvrny. Na vrchole teploty sa objavuje splývavá vyrážka. Najprv za ušami, neskôr na tvári, trupe a končatinách. Do štyroch dní sa rozšíri na celé telo. Pri nekomplikovaných prípadoch ochorenie trvá desať až 14 dní.

       „Z pohľadu zdravia populácie je dôležité, aby vnímavých jedincov bolo v rizikových vekových skupinách čo najmenej, pretože každá vnímavá osoba predstavuje riziko šírenia nákazy. Preto je pre zabránenie šírenia prenosného ochorenia v populácii dôležité zabezpečiť dostatočnú kolektívnu imunitu.“

Jedinou špecifickou prevenciou je očkovanie

Vzhľadom na to, že osýpky patria k najzávažnejším ochoreniam detského veku, vykonáva sa u nás pravidelné povinné očkovanie detí, ktoré je v súlade s očkovacím kalendárom platným pre daný kalendárny rok. Očkovanie predstavuje jedinú špecifickú prevenciu proti tomuto vírusovému ochoreniu. Dôležité je predovšetkým očkovanie malých detí – tak sa dá zabrániť vzniku závažných komplikácií ochorenia.

Povinné očkovanie proti osýpkam sa začalo u nás vykonávať v roku 1969. Prvý očkovaný ročník narodenia bol 1968. Z dospelých medzi rizikovú populáciu môžeme zaradiť vekovú skupinu 30- až 45- respektíve 50-ročných. Časť populácie narodená v rokoch 1968 až 1985 bola opakovane očkovaná vakcínou, ktorá nebola stabilná (nebolo možné zabezpečiť podmienku skladovania – pri teplote -20°Celzia na jednotlivých pediatrických obvodoch). Výsledky imunologického prehľadu vykonaného v roku 2018 ukázali, že najvyšší podiel vnímavých osôb na osýpky bol vo veku 35 až 39 rokov.

V súčasnosti sa na Slovensku používajú trivalentné očkovacie látky proti osýpkam, ružienke a mumpsu, ktoré sa považujú za vysoko imunogénne. Prvá dávka očkovacej látky sa podáva v 15. až 18. mesiaci veku dieťaťa, druhá v 11. roku. Po prvej dávke očkovacej látky sa vytvára hladina protilátok, ktorá dieťa chráni pred vznikom ochorenia. Očkovanie v iných termínoch upravuje „Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o očkovacích postupoch vykonávaných v inom veku a inom intervale ako v rámci schémy pravidelného povinného očkovania osôb v Slovenskej republike“ uverejneného vo Vestníku MZ SR, čiastka 7 – 13 zo dňa 13. marca 2017, podľa ktorého by očkujúci lekári mali postupovať. Vzhľadom na to, že očkovacie látky nie sú 100-percentne účinné, môžu na osýpky ochorieť aj očkované osoby, pokiaľ sa im po očkovaní nevytvorí dostatočná hladina ochranných protilátok proti ochoreniu, alebo nebol dodržaný výrobcom požadovaný chladový reťazec.

Preventívne opatrenia

Okrem očkovania sa v prevencii uplatňujú všeobecné preventívne opatrenia pred infekciami dýchacích ciest, ako je osobná hygiena, hygiena prostredia, časté vetranie, význam má aj vyhýbať sa chorým osobám s príznakmi respiračného ochorenia sprevádzaného vyrážkami na koži.

Pre zachovanie priaznivej epidemiologickej situácie vo výskyte osýpok je podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie zásadnou podmienkou dosiahnutie a udržanie vysokej zaočkovanosti proti osýpkam (95 % a viac) dvoma dávkami očkovacej látky. Po rokoch, kedy zaočkovanosť detskej populácie u nás dosahovala úroveň 98 až 99 %, bol v posledných rokoch evidovaný pokles zaočkovanosti v dôsledku antivakcinačných aktivít. Celoslovenská zaočkovanosť v rámci základného očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke v 15.  až 18. mesiaca veku dosiahla k 31. 8. 2018 úroveň 95,2 % v ročníku narodenia 2016 a 96,1 % v ročníku narodenia 2015.

————————-

Pri výskyte osýpok a zabezpečovaní protiepidemických opatrení sa u nás postupuje v zmysle „Akčného plánu na udržanie stavu eliminácie osýpok a kongenitálneho rubeolového syndrómu a na elimináciu rubeoly v Slovenskej republike“ a v zmysle „Aktualizovaného usmernenia hlavného hygienika Slovenskej republiky k Akčnému plánu na udržanie stavu eliminácie osýpok a kongenitálneho rubeolového syndrómu a na elimináciu rubeoly v Slovenskej republike“, ktoré bolo pripravené v roku 2017.

Pred zavedením očkovania dosahovala chorobnosť na osýpky 200 až 700 jedincov na 100 000 obyvateľov. Od zavedenia očkovania detí proti osýpkam v roku 1969 bol zaznamenávaný postupný pokles chorobnosti. V druhej polovici sedemdesiatych rokov chorobnosť niekoľkonásobne klesla. Najnižšia (3,9 na 100 000 obyvateľov)  bola v roku 1978, kedy bolo hlásených iba 190 ochorení na osýpky. Priaznivý vývoj chorobnosti v ďalších rokoch bol občas narušený zvýšeným výskytom ochorení najmä v detskej populácii školského veku očkovaných v sedemdesiatych rokoch menej imunogénnou a málo stabilnou vakcínou.

——————————–

Najprv takmer nulový výskyt, potom epidémia

Produkcia stabilnej vakcíny proti osýpkam od začiatku osemdesiatych rokov, používanie dvojdávkovej schémy očkovania od roku 1977 a každoročná vysoká zaočkovanosť detí dosahujúca v tých rokoch viac ako 99 %, vytvorili predpoklad pre elimináciu osýpok na Slovensku. Chorobnosť v rokoch 1985 až 1990 klesla až na nulové hodnoty alebo hodnoty blízke nule.

Menší vzostup chorobnosti, ku ktorému došlo v rokoch 1991 až 1993 a 1997 až 1998 bol podmienený lokálnymi epidémiami v niektorých okresoch Východoslovenského regiónu, kde mali rozhodujúci podiel na šírení nákazy rómske deti, ktoré sa vyhli očkovaniu. Na území celého Slovenska bola preto v júli 1997 nariadená kontrola očkovania proti osýpkam so zameraním na rómsku populáciu, s následným doplnením očkovania neočkovaných alebo nedostatočne očkovaných detí. Vďaka horeuvedeným opatreniam došlo na Slovensku k prerušeniu šírenia infekcie vírusom osýpok. Posledné domáce ochorenie na osýpky sa na Slovensku vyskytlo v auguste 1998. V ďalších rokoch bol zaznamenaný iba ojedinelý výskyt importovaných ochorení, ktoré sa ďalej nešírili. V rokoch 2017 až 2019 bol v Slovenskej republike zaznamenaný epidemický výskyt osýpok. V roku 2017 bolo hlásených šesť prípadov osýpok, päť z nich bolo v epidemiologickej súvislosti. V roku 2018 došlo k epidemického výskytu ochorenia vo východoslovenskom regióne (v okrese Michalovce, Sobrance a Trebišov). Celkovo bolo hlásených 565 prípadov osýpok. Prvé boli importované z Veľkej Británie. Následkom týchto prípadov došlo k rozšíreniu osýpok v okrese Michalovce. Epidémia si vyžiadala celý rad opatrení vrátane vyhlásenia mimoriadnej situácie v okrese Michalovce. Nákaza bola zavlečená aj do okresu Trebišov. V roku 2019 (k 20. 11. 2019) bolo na Slovensku zaznamenaných 334 prípadov ochorenia na osýpky. Pribúdanie prípadov osýpok na východnom Slovensku napriek nariaďovaným protiepidemickým opatreniam možno pripisovať aj tomu, že ide o osoby žijúce v problémovej komunite v nízkych hygienických podmienkach bývania. Pacienti z tejto komunity nie sú dostatočne zodpovední, aby dodržiavali protiepidemické opatrenia. Žijú v preplnených obydliach a majú medzi sebou úzky kontakt. Tým je nariaďovanie protiepidemických opatrení na zabránenie šírenia ochorení regionálnym úradom sťažené.

Graf: Výskyt osýpok, trend za 20 rokov

Zdroj: ÚVZ SR, EPIS, 2018

Ochorenie na osýpky sa vyskytuje celosvetovo, najmä v krajinách, kde je nízka zaočkovanosť a nedostatočná zdravotná starostlivosť. V roku 2018 hlásilo 30 členských štátov EÚ/EHP celkovo 12 352 prípadov osýpok. Laboratórne potvrdených bolo 8 596 prípadov osýpok. Najvyšší počet prípadov osýpok hlásili Francúzsko (2 913), Taliansko (2 517), Grécko (2 293) a Rumunsko (1 087). Česká republika hlásila 202 prípadov, Rakúsko 77 prípadov a Maďarsko 14 prípadov osýpok. Najvyšší počet prípadov osýpok za rok 2018 v krajinách mimo EÚ hlásila Ukrajina (53 218), Rusko (2 256) a Srbsko (5 076).

Vzhľadom na vysokú nákazlivosť osýpok a pokles zaočkovanosti proti osýpkam u nás  nie je pri súčasnom pohybe obyvateľov vylúčené možné zavlečenie ochorenia a nárast výskytu ďalších prípadov ochorenia na osýpky na Slovensku.

Súvisiace články

Deti sú jednou z najviac ohrozených skupín vo virtuálnom prostredí. Súčasne sú práve pre deti nové technológie najväčším lákadlom. A

domace-nasielie

INTERNETOVÁ LINKA DÔVERY IPčko V súvislosti s chorobou COVID-19 je aktuálne v hre – okrem nebezpečenstva nákazy neviditeľným koronavíru

dojcenie-matka

Pre čerstvú matku sú prvé týždne po pôrode obdobím zvykania na všetky zmeny. Preto je dobré obrniť sa trpezlivosťou, lebo pri dojčení st

ploche-nohy-deti

PORADŇA ORTOPÉDA Môj 15-ročný syn má neskutočne ploché nohy. Športuje, od piatich rokov hrá futbal, ale posledné dva roky má silné boles

obermaierova2

Rast sa riadi pomerne presnými pravidlami pre určité obdobie detstva. Detičky rastú normálne, len ak sú zdravé. Porucha rastu, naopak, signali

novorodenec

Každý rodič si predstavuje, že jeho potomok bude zdravý fyzicky, s primeraným psychomotorickým vývinom a najlepšími možnosťami pre úspe