Ako môže veda zlepšiť môj život a zdravie?

BAROMETER ZDRAVIA A UDRŽATEĽNOSTI

 

Jedlo na stole, lieky v lekárničke, dostupnosť zdravotnej starostlivosti – istoty života moderného človeka, ktoré sa dnes vo vyspelej spoločnosti pokladajú za samozrejmosť. Pandémia nového koronavírusu však ukázala, aké krehké a zraniteľné dokážu byť. Efektívne fungovanie zdravotného a potravinového systému patrí k základným pilierom bezpečného života každého človeka a poslaním spoločensky zodpovedných spoločností je prispievať k ich ochrane a zdokonaľovaniu.*

Pandémia ako príležitosť na spoznávanie neznámeho – alebo aká je pozícia vedy v spoločnosti?

Pandémia nového koronavírusu nás priviedla nielen k tomu, že sme sa museli naučiť spoznávať nepoznané, ale zrazu sme si oveľa intenzívnejšie začali uvedomovať aj úlohu vedy v bežnom živote. Doteraz neznámi vedci z laboratórií a vedeckých pracovísk začali vystupovať z anonymity a ich názory sa neraz stali určujúcimi v ďalšom smerovaní dnes bezprecedentného stavu spoločnosti. Podľa zistení odborníkov zo Slovenskej akadémie vied z mája tohto roku pandémia pozitívne zmenila vnímanie vedy v spoločnosti a ľudia jej zisteniam viac dôverujú. Súčasnú krízu pokladajú za príležitosť zlepšiť vedecké myslenie ľudí.

Je pre môj život veda dôležitá?

So zisteniami prestížnej slovenskej vedeckej spoločnosti korešpondujú aj výsledky výskumu, v ktorom až 79 % slovenských respondentov považovalo prínos výsledkov vedy pre svoj každodenný život za dôležitý. Číslo, hovoriace o tom, ako dokáže veda reálne ovplyvniť ich život, je však na hranici 54 %. Len polovica oslovených si myslí, že veda dokáže v ich životoch niečo zmeniť. Asi tretina Slovákov však priznáva počas pandémie koronavírusu zmenu pohľadu na význam vedy a výskumu, 55 % hodnotí postavenie vedy rovnako ako pred pandémiou. 

Prítomnosť vedy v každodennom živote    

 

  • Vplyv vedy a výskumu na každodenný život ľudia najviac pociťujú v oblasti telekomunikácií (65 %) a zdravotníctva (52 %). Nové telekomunikačné technológie vnímajú vo svojich životoch ako výsledok vedy a výskumu intenzívnejšie ako pokrok v zdravotníctve!
  • Ďalšie stupne v rebríčku hodnotenia dôsledkov vedy a výskumu v každodennom živote patrili oblastiam priemyslu (47 %), médií (39 %) a dopravy (33 %).
  • Znepokojujúcimi sa javí hodnotenie vplyvu vedy a výskumu v spoločensky dôležitých oblastiach života, akými sú poľnohospodárstvo (18 %) a školstvo (len 14 %)!

Ako môžem vede porozumieť?

Dobrou správou je, že takmer osem z desiatich ľudí považuje vedu a výskum za dôležité, potrebujú im však viac rozumieť. Len 35 % ľudí je spokojných s tým, ako zrozumiteľne prezentuje veda svoje závery laickej verejnosti, až 57 % respondentov naopak vyjadruje nespokojnosť.

Tieto zistenia môžu byť základom hľadania odpovedí na otázku ako spojiť vedu s každodennosťou života. Aj keď sa ľudia najčastejšie venujú tomu, čo sa odohráva v ich životoch, neuvedomujú si, že veda je v nich prítomná na každom kroku. Nielen v informačných technológiách, ale aj v lekárničke, na tanieri či kvalite okolitého životného prostredia. Na poli propagácie vedy smerom k laickej verejnosti stoja do budúcnosti stále veľké výzvy.

 

Zdravá pôda, zdravý tanier

 

Infografika 3

 

Ako zachovať zdravú pôdu pri snahe o dostatok potravín pre všetkých?  Dopestovať dostatok potravín pre všetkých a zachovať pritom zdravie krajiny sa niekedy zdá byť neriešiteľnou úlohou. Motivácia dosahovať čo najvyššie poľnohospodárske výnosy robí z našich polí monokultúrne lány, mizne prirodzený charakter krajiny, vytráca sa z nej rastlinná aj živočíšna biodiverzita. Ľudia však nemôžu dobre žiť, ak sú životné prostredie a poľnohospodárstvo v zlom stave. Pôda – jedna zo základných zložiek zeme, je prekvapujúco v skladbe životného prostredia veľmi podceňovaným prvkom, ale spôsob, akým ju v súčasnosti využívame je neudržateľný.

 

  • Inštitút environmentálnej politiky nedávno zverejnil správu, podľa ktorej je priemerná veľkosť (12 hektárov) monokultúrnych polí na Slovensku najväčšia v celej Európskej únii.
  • Takmer 15-tisíc monokultúrnych polí má rozlohu presahujúcu 30 hektárov, čo je 46 % celkovej rozlohy agrárnej plochy.
  • Monokultúrna výsadba podľa analytikov envirorezortu výrazne znižuje biodiverzitu a zhoršuje kvalitu pôdy.  

Čo vieme o udržateľnom poľnohospodárstve?  

Prieskumy spred dvoch rokov hovorili o tom, že až jedna tretina Slovákov o udržateľnom poľnohospodárstve ani nepočula, no zároveň 30 % Slovákov prisudzovalo poľnohospodárstvu rolu znečisťovateľa prírody. Výsledky aktuálneho BAROMETRA z roku 2020 naznačujú, že hoci Slováci ešte stále nevedia presne definovať pojem udržateľné hospodárstvo (len 14 % z nich si naozaj vybaví, čo tento termín znamená) o prepojení a vzájomnom ovplyvňovaní spôsobu hospodárenia s pôdou a kvality životného prostredia vedia dnes už viac. Až 73 % opýtaných si totiž myslí, že práve udržateľné hospodárstvo môže prispieť k zlepšovaniu kvality životného prostredia a zmierňovaniu dôsledkov klimatických zmien. A 88 % respondentov prisudzuje v otázkach výnosnosti poľnohospodárskej pôdy a potravinovej sebestačnosti dôležitú úlohu práve vede a výskumu.

Budeme mať dostatok potravín?

Pandémia koronavírusu, ktorá chvíľami doslova zastavila život, poukázala aj na krehkosť a zraniteľnosť mnohých systémov a donútila krajiny, ale aj ich obyvateľov viac sa zaujímať napríklad aj o potravinovú sebestačnosť. V tomto smere je v súčasnosti Slovensko schopné pokryť iba 40 percent spotreby potravín svojich občanov a je čoraz viac závislé od dovozu potravinovej produkcie zo zahraničia. Možno aj to je dôvod zvýšených obáv o dostatok potravín premietnutých do čísiel aktuálneho výskumu.

  • Až 80 % Slovákov považuje potravinovú sebestačnosť za nedostatočnú.
  • 77 % si myslí, že nevypestujeme dostatočné množstvo plodín.
  • 96 % ľudí tvrdí, že by sme sa mali usilovať o vyššiu potravinovú sebestačnosť.
  • 88 % ľudí pokladá za východisko v potravinovej sebestačnosti práve udržateľné poľnohospodárstvo.
  • 89 % ľudí pokladá tento problém za dôležitý a ak sa podľa nich nebudeme zaujímať o to, ako zabezpečiť dostatok potravín pre všetkých, môžeme mať v budúcnosti v tejto oblasti problém!

Pomôcť planéte byť zdravšou môžeme aj my sami

  „Hoci sa to mnohým nezdá, aj v tomto smere sami môžeme začať meniť veci. Zaujímať sa ako sa potraviny vyrábajú, odkiaľ pochádzajú, vyberať si, čo konzumujeme. To, čo jeme, ovplyvňuje nielen naše zdravie, ale aj prostredie, v ktorom žijeme, pretože naše spotrebiteľské návyky do značnej miery pôsobia aj na charakter poľnohospodárskej výroby a následne na celkové zdravie krajiny,“ hovorí Anetta Vaculíková, zakladateľka občianskeho združenia Skutočne zdravá škola, propagátorka udržateľného životného štýlu a ekologického poľnohospodárstva.

Záleží mi na vlastnom zdraví?

Infografika 4

 

Kvalita životného prostredia, aj kvalita potravín bezprostredne vplývajú na kvalitu zdravia každého z nás. Je už v ľudskej povahe očakávať od iných vytvorenie čo najlepších podmienok pre jeho udržiavanie. Od spoločnosti, jej zdravotného systému, orgánov zodpovedných za životné prostredie, poľnohospodárov a farmárov pestujúcich plodiny, ktoré skončia na našich tanieroch, čakáme čo najvyššiu kvalitu.

Ako kvalitne sa staráme o svoje zdravie my sami?

 

  • Podľa ukazovateľa „roky života v zdraví“ sa Slovensko nachádza na konci európskeho rebríčka. Slovenky sa v zdraví dožívajú len 57 rokov a slovenskí muži o rok menej – 56 rokov. (Zdroj: Eurostat)

Čo robím pre vlastné zdravie sám?

Výskum spoločnosti Bayer chcel preto výskumom poukázať aj na dôležitosť zodpovednosti každého človeka za vlastné zdravie.

Aj keď až 70 % respondentov uviedlo pravidelnú konzumáciu čerstvého ovocia a zeleniny, spánok ako veľmi dôležitý aspekt zdravia skôr podceňujeme. Dobre sa osemhodinovým spánkom vyspí len 59 % ľudí. A napriek tomu, že dnes už netreba vysvetľovať, že pohyb je najlepší liek, len 22 % respondentov výskumu športuje a 31 % udáva inú pohybovú aktivitu ako šport.

Prevencia nie je silnou stránkou Slovákov

K starostlivosti o zdravie patria pravidelné preventívne prehliadky. Napriek tomu, že sú dostupné pre každého, zanedbávame ich. Najviac preventívnych prehliadok absolvujeme aspoň raz ročne u zubára (76 %). Dôvod častých návštev je zrejmý – ak neprídete na prehliadku, zdravotná poisťovňa nasledujúci rok nepreplatí stomatologickú starostlivosť. Len 52 % žien navštívi kvôli preventívnej prehliadke gynekológa a len 40 % všeobecného lekára. „Na preventívnu prehliadku u všeobecného lekára má nárok dospelý raz za dva roky. Viac ako jedna pätina ľudí však možnosť absolvovať preventívne prehliadky prehliada, pretože sa cítia dobre. No niektoré choroby sa dlhodobo neprejavujú žiadnymi ťažkosťami, napríklad vysoký krvný tlak alebo cukrovka. Práve preto je potrebné na preventívne prehliadky chodiť,“ zdôrazňuje všeobecná lekárka pre dospelých MUDr. Jana Bendová.

 

* Spoločnosť Bayer Slovensko uskutočnila unikátny prieskum postojov Slovákov k téme pozície vedy v spoločnosti a v ich každodennosti a k problematike udržateľného hospodárstva, ale aj starostlivosti o vlastné zdravie. Nezávislý výskum formou online panelu (CAWI) realizovala spoločnosť MEDIAN, s. r. o na vzorke 505 respondentov vo veku 15 až 79 rokov na jeseň minulého roka.       

(red)

Foto na titulke: Shutterstock

Súvisiace články

Bergendiova

Človek s dobre fungujúcou imunitou má väčšie šance, že aj také ochorenie, akým je  COVID-19, zvládne bez komplikácií. Preto mladí ľudi

Úloha zdravých potravín a správnej výživy pri prevencii civilizačných chorôb Zdravá výživa účinne prispieva k prevencii chorôb srdc

Pacientov, ktorých trápi vysoké kardiovaskulárne riziko, každoročne pribúda. Znepokojivé je, že práve neprenosné chronické ochorenia môž

  doc. MVDr. Tatiana Kimáková, PhD., Ústav verejného zdravotníctva a hygieny LF UPJŠ v Košiciach Už v osemdesiatych rokoch min

psychicke-zdravie-bedeker

DUŠEVNÉ ZDRAVIE Duševné zdravie sa na Slovensku dlhodobo podceňuje. Okolo stigmatizovanej psychiatrie kolujú mýty a predsudky. Z obáv, ako za

prof. MUDr. Juraj Payer, CSc., Univerzitná nemocnica Bratislava Menopauza je obdobie v živote ženy, kedy prirodzene klesá tvorba ženských