Menopauza je obdobie v živote ženy, kedy prirodzene klesá tvorba ženských pohlavných hormónov, čo má za následok zmeny v takmer celom organizme vrátane kostí.
V dospelosti podlieha kosť neustálej prestavbe, takzvanej kostnej remodelácii, kedy sa strieda novotvorba kosti s jej odbúravaním. V detstve a adolescencii prevláda kostná novotvorba a maximum kostnej hmoty sa dosahuje približne v 20. roku veku. V prípade žien v menopauze, teda po ukončení tvorby ženských pohlavných hormónov, začne prevládať kostné odbúravanie. Dôsledkom môže byť k úbytok kostnej hmoty až o 7 % ročne. Tento pokles ešte zvýrazňuje nedostatočný príjem vitamínu D a vápnika s rizikom rozvoja osteoporózy a jej komplikácií, a to najmä zlomenín stavcov alebo krčka stehennej kosti. Deficit vitamínu D je v staršom veku hlavnou príčinou vzniku osteoporózy.
Vitamín D je nenahraditeľným prvkom v zložitom systéme udržiavania rovnováhy vápnika a fosforu v organizme. Je rozhodujúcim faktorom procesu zabudovávania vápnika do kostí. Všeobecne známou funkciou vitamínu D je vzostup črevného vstrebávania vápnika aj fosforu s cieľom udržať stabilné hladiny v krvi a poskytnúť adekvátne množstvo minerálov kostnému tkanivu. V posledných dvoch desaťročiach sa však vitamín D začína považovať za klasický hormón pre veľký počet ďalších funkcií, ktoré sa netýkajú len kostného tkaniva. Preto sa začal označovať aj ako D-hormón.
Vitamín D prijímame v potrave a tvorbou v koži účinkom slnečného žiarenia, pričom k nasýteniu ľudského organizmu stačí niekoľkohodinové ožiarenie. Hlavným zdrojom vitamínu D pre väčšinu ľudí je slnečné UV-B žiarenie. Enormne veľké množstvá vitamínu sa tvoria rýchlo ak: je slnečné žiarenie intenzívne (čas okolo obeda a letné mesiace), koža nie je chránená oblečením alebo kozmetickými prostriedkami s nadmerne silnými ochrannými faktormi, ak sa človek vystavuje slnečnému žiareniu maximálne po úroveň začervenania kože (a nedochádza k spáleniu) a ak dochádza k priamemu pôsobeniu slnečného žiarenia a človek sa nevyskytuje napríklad za sklom. Niektoré prevažne staršie ženy používajú kozmetické prostriedky so silným ochranným faktorom zo strachu z melanómu, čo potom znižuje množstvo v koži vytvoreného vitamínu. Koža je sama schopná regulovať množstvo vitamínu, ktoré vzniká účinkom slnečného žiarenia, čím preventívne pôsobí proti jeho možnému toxickému účinku. Po vytvorení určitého množstva UV žiarenie začína pôsobiť v opačnom zmysle, čiže degradačne, na prípadné ďalšie množstvá vitamínu D, aby sa zabránilo hypervitaminóze. Čím viac sa vytvorí, tým viac sa zároveň degraduje, to znamená, že po nasýtení sa ďalej udržiava už stabilná hladina vitamínu. Preto neboli popísané toxické účinky v súvislosti v spojení s pohybom na slnku. Na rozdiel od slnečného žiarenia sú potravinové zdroje limitované. Tie zahŕňajú ryby (makrela, sardinky, losos), rybie oleje, vaječné žĺtky a samozrejme mliečne výrobky. Vo viacerých krajinách (napr. USA) sú niektoré potraviny obohatené o vitamín D (mlieko a niektoré mliečne výrobky, cereálie, pomarančový džús). Vo väčšine európskych krajín sú to najmä cereálie a margarín. Medzi rizikové skupiny populácie, ktoré najčastejšie trpia nedostatkom vitamínu D, radíme najmä dojčatá, tehotné ženy a starších ľudí.
Po vzniku vitamínu D v koži alebo po prijatí v potrave a potravinových doplnkoch dochádza k jeho transportu do pečene a následne do obličiek, kde dochádza k aktivácii. Tak vzniká biologicky aktívna forma vitamínu D takzvaný kalcitriol. Následne sa dostáva do buniek, kde pôsobí naviazaním na svoj receptor. Vitamín D pôsobí ako klasický hormón, ktorého účinky zahŕňajú takmer všetky tkanivá a bunky organizmu. Okrem všeobecne známeho významu v kostnom metabolizme má veľké množstvo iných funkcií ovplyvňujúcich v konečnom dôsledku takmer celý organizmus. V posledných dvoch desaťročiach sa dokázali ďalšie jeho rôznorodé účinky. Vo viacerých štúdiách bolo pozorované spojenie deficitu vitamínu D so zvýšeným rizikom nielen osteoporózy, ale aj zvýšeného krvného tlaku, cukrovky, infekčných ochorení, sklerózy multiplex, srdcovo-cievnych ochorení, onkologických ochorení a taktiež zníženej funkcie obličiek.
V súčasnosti je napriek najnovším poznatkom najpreukázanejší efekt podávania vitamínu D pacientom so zníženou kostnou hustotou alebo rizikom jej poklesu. Dostatočný príjem vitamínu D má výrazný efekt na podporu vstrebávania vápnika črevnou stenou a obmedzenie poklesu kostnej hmoty počas zimných mesiacov v prípade postmenopauzálnych žien. Význam jeho podávania stúpa najmä v súvislosti s osteoporózou predovšetkým ženám v tomto období života. Je dokázané, že jeho dostatočný príjem pôsobí priaznivo na priebeh ochorenia a znižuje riziko zlomenín. Odporúčaný denný príjem je 800 IU denne. Ešte výraznejší efekt sa pozoroval pri súčasnom užívaní vápnika. Alarmujúce je, že v súčasnosti trpí významné percento nielen celosvetovej, ale aj slovenskej populácie nedostatočnou koncentráciou vitamínu D.
Osteoporóza je typickým chronickým ochorením, ktorému treba predchádzať a tak zabrániť vzniku zlomenín. Najdôležitejšia je v tomto zmysle prevencia, na ktorú by mali myslieť najmä ženy po menopauze, ktoré patria medzi najrizikovejšiu časť populácie ohrozenú poklesom kostnej hmoty. Dostatočný príjem vitamínu D je jedným z najvýznamnejších preventívnych opatrení.
Človek s dobre fungujúcou imunitou má väčšie šance, že aj také ochorenie, akým je COVID-19, zvládne bez komplikácií. Preto mladí ľudi
BAROMETER ZDRAVIA A UDRŽATEĽNOSTI Jedlo na stole, lieky v lekárničke, dostupnosť zdravotnej starostlivosti – istoty života moderného
DUŠEVNÉ ZDRAVIE Duševné zdravie sa na Slovensku dlhodobo podceňuje. Okolo stigmatizovanej psychiatrie kolujú mýty a predsudky. Z obáv, ako za
Pacientov, ktorých trápi vysoké kardiovaskulárne riziko, každoročne pribúda. Znepokojivé je, že práve neprenosné chronické ochorenia môž
Úloha zdravých potravín a správnej výživy pri prevencii civilizačných chorôb Zdravá výživa účinne prispieva k prevencii chorôb srdc
Jednou z možností terapie stresovej inkontinencie je liečebná gymnastika zameraná na posilnenie svalstva panvového dna. Ucelenou sestavu cvi
