Podľa NCZI je vo veku medzi 25. a 45. rokom života úmrtie na choroby pečene najčastejšou príčinou smrti. Vo viacerých parametroch súvisiacich s cirhózou je Slovensko na smutnom prvom mieste na Zemeguli. Človeku sa až zastaví srdce, keď v najváženejšom medicínskom časopise na svete Lancet číta, že Slovensko je prvé v tzv. Global burden of disease study, ktorá sa globálne zaoberá zaťažením chorobami na všetkých kontinentoch, od Afriky až po Austráliu. Spomedzi všetkých krajín sveta je prevalencia, výskyt cirhózy na Slovensku najvyšší.
Je to veľmi pravdepodobné, ale v tejto chvíli to nie je isté. Nemáme k dispozícii ten typ údajov, ktoré nás to oprávňujú povedať. Aj napriek tomu, že v tejto fáze sa táto pravdepodobnosť takmer blíži istote. U nás v HEGITO máme register cirhóz, v ktorom máme zaradených už štvorciferný počet pacientov. Z týchto údajov vieme spoľahlivo povedať, že alkohol je najčastejšia príčina cirhóz. Najrýchlejšie rastúcou príčinou cirhóz je zasa tuková choroba pečene. Samozrejme, medzi príčiny patria aj spomenuté hepatitídy. Nezanedbateľný a rastúci je trend narastania autoimunitných chorôb pečene, na čo má pravdepodobne tiež vplyv životné prostredie a spôsob života.
Slovenská tradícia je ku konzumácii alkoholu veľmi žičlivá. Aj pokiaľ ide o bariéry, ako sa k alkoholu dostať – od nákupných, zvykových až po cenové, patríme k najbezbariérovejším krajinám.
Väčšina pacientov dnes nervózne čaká na odborné vyšetrenie – nezriedka aj týždne, s vedomím, že má „niečo“ s pečeňou. Je veľkou zriedkavosťou, aby pacient využil čas a zamyslel sa nad tým, čo všetko môže byť na príčine jeho choroby. Do ambulancie odborníka by tak na prvé vyšetrenie mohol prísť so svojím názorom na to, prečo má problém s pečeňou. Bolo by to pre obe strany veľmi užitočné. Práve takéto prebudenie – vo svete sa mu hovorí posilnenie úlohy pacienta, alebo empowerment, by sme radi dosiahli. Naším cieľom je posilniť vedomie človeka o tom, že svoje zdravie a to, čo sa s jeho pečeňou deje, má v nemalej miere vo svojich rukách. V tomto prípade to platí bezo zvyšku. Človeku síce na zdraví záleží, ale zvyčajne koná len reflexne, nie s trvalou pozornosťou, s vedomím súvislosti každého jedného skutku s jeho zdravím – spánok, pokoj, ticho, hudba, krása, pohyb, jedlo, krik, krivda, lož atď. Namiesto toho, aby aktívne menil povedzme svoje zdraviu neprospešné návyky, a zamyslel sa, aké je možné vysvetlenie jeho problému s pečeňou, nečinne čaká, že to celé pri jednom krátkom stretnutí objasní lekár. A preto podlieha tiesni. „Súženie“ si pýta čoraz viac odmeny toho alebo onoho druhu – čokoláda, pohárik, nákup, partia atď. Chorý čaká, že nejaká rýchla a intenzívna intervencia, najlepšie v podobe chemického lieku, jeho problém vyrieši. Nehovoríme, že by lieky v manažovaní chorôb pečene nemali svoje miesto. Avšak bez toho, aby pacient uchopil podstatu svojej choroby, to samotné lieky nezvládnu. V prípade vírusových hepatitíd sú pochopiteľne podstatou liečby lieky. Avšak tam, kde choroba pečene súvisí so životným štýlom, nemôžeme len od samotných liekov očakávať zázrak.
Berúc do úvahy, ako čoraz viac ľudí užíva čím ďalej tým viac liekov, stáva sa kedysi zriedkavá choroba DILI – liekmi indukované poškodenie pečene, pomerne častou diagnózou. Každý liek, treba povedať, že aj herbálne medikamenty, môže pečeň poškodiť. Zjednodušene, všetko, čo prechádza ústami, musí prejsť aj pečeňou. V prípade citlivých jedincov môže takáto kolízia viesť k poškodeniu pečene. Hepatotoxicita začína byť skutočne veľkým problémom. Aj preto sme v Slovenskej hepatologickej spoločnosti iniciovali vznik pracovnej skupiny, ktorá by túto tému rozpracovala aj pre laickú verejnosť. Ujali sa jej kolegovia z Katedry klinickej farmakológie SZU.
(iba)