Základom zdravia je okrem genetických predpokladov zdravý životný štýl, ku ktorému patrí vyvážené a pestré stravovanie. Prednosť by mali dostať čerstvé ovocie a zelenina, kvalitné bielkoviny, zložené sacharidy a primerané množstvo vhodných tukov. Rovnako dôležitá je aj chuť, pretože na diéte, ktorá nechutí, človek dlho nevydrží. Pacienti sa často dajú ovplyvniť celým radom poloprávd a mýtov, aby si ospravedlnili svoj spôsob stravovania.
Cholesterol nie je veľmi škodlivý. Cholesterol, ak sa nachádza v potravinách, naozaj nemá na väčšinu pacientov so srdcovo-cievnym rizikom významný negatívny vplyv. Ak je však zvýšená koncentrácia cholesterolu v krvi, je to inak. Zvýšené hodnoty sú významným rizikovým faktorom ochorenia srdca a ciev.
Tuky nemusíme riešiť, „zabijakom“ je cukor. Aj keď je nadmerná konzumácia cukru v potravinách riziková, množstvo tukov v strave má významnú úlohu v riziku ochorenia srdca a ciev. Ak človek je nadbytok tukov s prevahou nasýtených mastných kyselín, zvyšuje si srcovo-cievne riziko. Nevhodné tuky treba nahradiť vhodnejšími s prevahou nenasýtených mastných kyselín. Znížiť množstvo tuku a naopak zvýšiť množstvo cukru, ako je to v prípade tzv. light potravín, je veľmi nevhodné.
Kokosový tuk je najlepší. Kokosový tuk je z 90 percent tvorený nasýtenými mastnými kyselinami a nadmerná konzumácia takých tukov vedie k zvýšenému riziku srdcovo-cievnych ochorení. Výhodnejšie zloženie majú repkový a olivový olej.
Najlepšie je vyhýbať sa všetkým živočíšnym potravinám. Živočíšne potraviny sú zdrojom tukov s prevahou nasýtených mastných kyselín, ktoré treba pre zníženie srdcovo-cievneho rizika obmedzovať. Zároveň sú však v našom jedálničku dôležitým zdrojom kvalitných bielkovín, nenahraditeľným zdrojom železa, vitamínu B12 a vápnika. V jedálničku preto majú svoje miesto, najmä tie menej tučné. Niektoré rastlinné alternatívy sú navyše v dôsledku prítomnosti nevhodných tukov oveľa rizikovejšie (napríklad niektoré rastlinné alternatívy syrov či mlieka).
Keď držím diétu, nemôžem si pochutnať na jedle. Stravu treba v prípade srdcovo-cievnych ochorení a ich rizikových faktorov upraviť s ohľadom na množstvo potravy, výber vhodných variantov v rámci potravinových skupín a ich kombináciu a spôsob prípravy. Príjemné kulinárske zážitky to však nevylučuje.
Význam srdca ako životne dôležitého orgánu a rovnako aj potrebu prevencie chorôb, ktoré sa s srdcom a cievami spájajú, si pripomíname pri príležitosti Svetového dňa srdca, ktorý každoročne pripadá na 29. september. Medzi Slovákmi, ale aj celosvetovo, možno choroby obehovej sústavy zaradiť k najzávažnejším príčinám pracovnej neschopnosti a zároveň tvoria najväčší podiel hospitalizácií. Ak vyjmeme pandémiu a hospitalizácie kvôli covidu, roky im pri pobyte v nemocnici patrí jednoznačné prvenstvo v porovnaní so všetkými ostatnými diagnózami. Dôkazom toho sú aj štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií, podľa ktorých ročne na Slovensku hospitalizujú viac ako štyri tisícky pacientov s akútnym koronárnym syndrómom, z toho najviac vo vekovej skupine 45 až 64 rokov. Navyše, kardiovaskulárne ochorenia postihujú čoraz častejšie aj mladých ľudí. Riziko infarktu a porážky možno znížiť najmä zdravým životným štýlom.
Hovorí sa – a nielen v škole, že opakovanie je matkou múdrosti. V súvislosti s prevenciou , a nielen chorôb srdca a ciev, aj múdrych rozhodnutí. K zlozvykom, s ktorými je v záujme zdravia dobré skoncovať patrí nadmerná konzumácia alkoholu, fajčenie (zvyšuje riziko ochorenia srdca, riziko infarktu aj krvný tlak. Už rok po skončení fajčenia sa riziko infarktu zníži o polovicu. Rovnako prospešné je obmedziť nadmerný príjem soli – ktorý vedie k zvyšovaniu krvného tlaku, vyhýbať sa stresu a dopriať si dostatok pohybu. Pravidelná fyzická aktivita je užitočná pre srdce aj myseľ človeka, pomáha pri prevencii a liečbe srdcových ochorení (pomáha udržať pod kontrolou tlak krvi či vysokú hladinu cholesterolu), mozgovej príhody, diabetu, obezity aj osteoporózy. Najvhodnejšie pohybové aktivity na predchádzanie kardiovaskulárnym ochoreniam sú rýchla chôdza, turistika, bicyklovanie, plávanie, korčuľovanie na kolieskových korčuliach.
Rady a odporúčania o zmene jedálneho lístka ako súčasť prevencie ochorení srdca a ciev sú viac menej známe: menej vyprážaných, pečených a grilovaných jedál, uprednostniť tepelnú prípravu pokrmov dusením, obmedziť jedlá s vysokým obsahom tukov, dať prednosť čerstvému ovociu a zelenine, uprednostniť celozrnné pečivo, dochucovať bylinkami. Zabúdať však netreba ani na srdcu prospešné vitamíny a minerálne látky. Pre srdce sú dôležité horčík (banány, datle, maliny, sója, špenát), B-komplex (kvasnice, strukoviny) či vitamíny C a E (vitamín C najlepšie doplníte zo šípok, vitamín E nájdete v pšeničných klíčkoch alebo ľanových, slnečnicových a sezamových semienkach). Raz týždenne by sa mali v jedálničku objaviť ryby.
Všeobecné odporúčania pre pohybovú aktivitu v rámci kardiovaskulárnej prevencie pre zdravé dospelé osoby (napríklad len so zvýšenými koncentráciami lipidov, s vysokým krvným tlakom) sú nasledovné: odporúča sa venovať minimálne 150 minút týždenne pohybovej aktivite vytrvalostného typu strednej intenzity alebo 75 minút týždenne aktivite s vysokou intenzitou alebo kombinácii oboch. Zvýšením objemu pohybovej aktivity na 300 minút pohybovej aktivity vytrvalostného typu strednej intenzity týždenne alebo na 150 minút pohybovej aktivity vysokej intenzity týždenne sa dosiahnu ďalšie zdravotné prínosy. Pohybová aktivita sa dá nakumulovať po desaťminútových časových úsekoch a odporúča sa jej venovať väčšinu dní v týždni. Zdá sa vám to zložité? Tu je súbor odporúčaní, aby ste sa vyhli omylom a chybám.
Cvičenie ma nebaví, mám k nemu odpor. Vzťah k pohybu si vytvárame už od detstva a v genetickej výbave máme zakódované, aký druh pohybu nám ide najlepšie. V odporúčaniach sa nehovorí o cvičení, ale o pohybovej aktivite. Cvičenie je len jednou, relatívne malou podskupinou pohybovej aktivity. K pohybovej aktivite možno zaradiť aj cestu z práce a do práce, jazdu na bicykli, domáce práce, práce v záhrade, turistiku či tanec.
Mám denne cvičiť 30 minút, ale dnes môžem len 5 minút, takže je to zbytočné. Často sa stane, že plánovanej pohybovej aktivite nemôžeme venovať polhodinu, ale aj tak sa treba hýbať. Telo si pamätá každý pohyb aj každé zanedbanie pohybu. Existuje formulka KPsP – každý pohyb sa počíta. Aj vtedy, keď máme málo času.
Je jedno, čo cvičím, hlavne že cvičím. Rôzne typy pohybovej aktivity sa nedajú zamieňať – chôdza, beh, korčule, pilates, posilňovanie, joga. Pre svaly platí pravidlo špecifickosti – t. j. ak budem trénovať vytrvalosť, bude sa mi zlepšovať vytrvalosť a ak budem posilňovať, budú sa mi zväčšovať svaly a ich sila. Najlepšie je jednotlivé druhy pohybu kombinovať.
Keď cvičím, nemusím už užívať lieky. Pohybová aktivita je súčasťou zdravého životného štýlu a ľudia, ktorí ho dodržiavajú, menej často užívajú lieky. Hoci pravidelná pohybová aktivita významne znižuje celkové kardiovaskulárne riziko a dokáže čiastočne ovplyvniť aj jednotlivé rizikové faktory (vysoká koncentrácia cholesterolu, vysoký krvný tlak, diabetes), v mnohých prípadoch sa bez špeciálnych liekov nezaobídeme. Na druhej strane pravidelná pohybová aktivita dokáže znížiť počet užívaných liekov, napríklad pri hypertenzii o jednu až dve tablety. Pri zvýšenej koncentrácii cholesterolu je vplyv na koncentráciu cholesterolu menší. Ale aj v prípade, že sa nepodarí lieky „odbúrať“, riziko infarktu či cievnej mozgovej príhody sa pri pravidelnom pohybe zníži vždy.
Keď ma bolia svaly po cvičení a užívam lieky na zníženie koncentrácie cholesterolu v krvi, je to nežiaduci účinok lieku. Po cvičení, najmä intenzívnom, dochádza v svaloch k obnove. Svalová bolesť je ochranným mechanizmom, aby neboli preťažené. Pokiaľ človek zároveň užíva lieky na zníženie koncentrácie cholesterolu v krvi, môže byť v niektorých prípadoch svalová slabosť o niečo intenzívnejšia, stáva sa to však menej často, ako sa pôvodne uvádzalo.
OSOBNOSŤ Prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti MUDr. Anna Vachulová, PhD. pracuje na Kardiologickej klinike Lekárskej fakulty
OSOBNOSŤ Primár Kardiocentra a prednosta Kliniky kardiológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove prof. MUDr. Ján
SRDCOVO-CIEVNE CHOROBY Prognóza pacientov po prepustení z nemocnice po prekonaní srdcového infarktu je na Slovensku významne horšia ak
KARDIOVASKULÁRNE OCHORENIA Slovenská nadácia srdca opätovne apeluje na to, aby sme nezabúdali, že hypertenzia je jedným z najvážnejších
SRDCOVO-CIEVNE OCHORENIA Kardiovaskulárne ochorenia zostávajú na Slovensku podľa OECD najvýznamnejšou príčinou smrti. Ročne u nás na n
AKO ZVLÁDAŤ COVID Koronavírusová infekcia, s ktorou svet už rok bojuje, zanecháva dlhodobé následky aj v prípade, že nešlo o ťažko ch
