Ako takýto stav vznikne? „Divertikuly sú malé vačky či vydutiny na sliznici hrubého čreva, v ktorých môže stagnovať stolica a z nej môže vzniknúť fekolit, čo je stvrdnutý kus stolice obsahujúci vápnik. Podľa hypotéz poškodenie tenkej steny divertikula vedie k narušeniu epitelu a bakteriálnej infekcii s následným zápalom steny divertikula – tak vznikne divertikulitída. Niektoré divertikuly majú len tri milimetre, iné môžu mať aj tri centimetre. V staršom veku ich má takmer každý. Po štyridsiatke má črevné vydutiny jeden z desiatich, po šesťdesiatke takmer polovica populácie. Avšak ťažkými komplikáciami s dramatickým priebehom ochorenia trpí asi len päť percent ľudí, ktorí majú divertikuly,“ uvádza gastroenterológ doc. MUDr. Peter Minárik, PhD. Predstaviť si ich možno ako oslabené časti gumy na bicykli. Väčšina divertikulov sa tvorí v oblastiach, na ktoré sa pri vyprázdňovaní čreva vyvíja najväčší tlak – v esovitej slučke (sigmoide), alebo v spodnej časti hrubého čreva. V týchto oblastiach sa pri defekácii zvyšuje tlak a v slabších častiach sa sliznica roztiahne. Prvotnou príčinou je nedostatok vlákniny v strave a uprednostňovanie priemyselne pripravených potravín – aj preto výskyt divertikulózy v populácii stúpa. Toto ochorenie sa v civilizovaných krajinách sveta začalo masívnejšie vyskytovať so zmenou stravovania a prechodom na konzumáciou spracovaných potravín bez vlákniny, ak ľudia súčasne konzumujú nedostatok zeleniny, ovocia, strukovín a celozrnných obilnín. Divertikulitídu preto možno považovať za civilizačné ochorenie súvisiace so stravovaním a chronickou zápchou.
Namiesto výrobkov z celozrnnej múky a celozrnného pečiva uprednostňujete výrobky z bielej múky? Surovej či dusenej zelenine, strukovinám a čerstvému ovociu sa vyhýbate vysokým oblúkom? Niektorí ľudia odmietajú zeleninu, pretože im nechutí a strukoviny, lebo ich nafukujú. Ak vás však dlhšiu dobu trápi zápcha a máte viac ako štyridsať rokov, môžete sa stať adeptom na toto nepríjemné ochorenie. Okrem stravy chudobnej na vlákninu a následnej zápche prispieva k rozvoju divertikulitídy aj obezita, postupné oslabovanie spojivového tkaniva v staršom veku a strava s vysokým obsahom živočíšnych tukov. „Za rizikové faktory rozvoja divertikulózy sa považujú vysoký BMI a nedostatočná fyzická aktivita, nízky príjem vlákniny v potrave, fajčenie, alkohol, užívanie nesteroidných antiflogistík, kortikosteroidov, imunosupresív a opiátov,“ dôvodí gastroenterológ docent Minárik.
Divertikulitída úzko súvisí so životným štýlom a stravovacími návykmi. Prírodné spoločenstvá toto ochorenie nepoznajú a ani v minulosti, keď mali ľudia v strave dostatok vlákniny, ním netrpeli. Najvýznamnejším faktorom podporujúcim vznik črevných divertikulov je nedostatok vlákniny v strave, čoho dôsledkom je chronická zápcha.
Prítomnosť divertikulov zvyčajne nespôsobuje problémy. „Ak predsa, pri nekomplikovanej divertikulovej chorobe sa opakujú príznaky, najčastejšie sú to bolesti brucha, podbruška, pocit plnosti, nadúvanie, zmena peristaltiky a zápcha. Príznaky sú podobné ako pri syndróme dráždivého čreva. Komplikácie však môžu byť aj oveľa dramatickejšie v prípade komplikovanej divertikulovej choroby, ktorá sa prejavuje atakom akútnej divertikulitídy alebo akútnym krvácaním z dolnej polovice tráviacej trubice,“ hovorí gastroenterológ. Zápal sa môže rozšíriť aj do okolia, takže vznikajú tzv. fistuly, čo sú abnormálne, podlhovasté kanáliky medzi črevom a močovým mechúrom alebo inými okolitými orgánmi, napríklad pošvou. Príznakmi zápalu sú silná bolesť brucha, ktorá pretrváva niekoľko dní, zvyčajne v ľavej spodnej časti brucha, zápcha a zriedkavejšie aj hnačka, vysoká teplota, nevoľnosť, zvracanie a krvácanie z konečníka. Zápal totiž môže poškodiť cievy, alebo sa vydutina môže natrhnúť. Vtedy sa infikovaný obsah čreva môže dostať do brušnej dutiny a spôsobiť životunebezpečný zápal pobrušnice. Objavia sa silné bolesti brucha, brucho stvrdne, napne sa a môžu sa objaviť aj vracanie a horúčka.
Platí pravidlo, že lekára treba vyhľadať vždy pri trvalej, nevysvetliteľnej bolesti brucha, prípadne, ak sa objaví krv v stolici. Ak máte chronickú zápchu, prípadne hnačku a pridruží sa horúčka, treba okamžite konať. Môže ísť o akútny zápal čreva a je možné, že bude potrebná hospitalizácia. Komplikovanejšie prípady, ak vznikne brušný absces alebo fistula, znepriechodnia sa črevá alebo dôjde k perforácii (prederaveniu čreva) alebo ide o ťažkú či opakujúcu sa divertikulitídu, si vyžadujú radikálnejšie riešenie – chirurgický zákrok. Do vyšetrenia by pacient nemal nič jesť ani piť. Bolesť môže v niektorých prípadoch zmierniť ľadový zábal na ľavú stravu brucha. Nikdy nie teplý, pretože ten by len urýchli priebeh infekcie. „Je rozdiel, či niekomu pri kolonoskopii nájdu iba zopár divertikulov, ktoré sú v staršom veku pomerne časté, alebo má zápal čreva, divertikulitídu,“ zdôrazňuje gastroenterológ docent Peter Minárik. „Pri ľahšej divertikulitíde je potrebná šetriaca diéta, ale ak sa v čreve – zvyčajne náhodne, pri vyšetrení ultrazvukom či CT nájde niekoľko divertikulov, nemali by ľudia podliehať strachu a prestať konzumovať vlákninu. Napokon, rozpustná vláknina má prebiotické vlastnosti a podľa najnovších poznatkov neexistujú presvedčivé vedecké dôkazy o hrozbe uviaznutia jadierok napríklad z jabĺk alebo z hrušiek v črevných vydutinách,“ dodáva odborník.
Ľahšie prípady sa dajú liečiť antibiotikami, zmenou stravovania a tekutou diétou, čo zmierni zaťaženie hrubého čreva. „Podľa najnovších odporúčaní sa nevylučujú konkrétne potraviny. V minulosti lekári skôr odporúčali, aby sa pacienti vyhýbali orechom, popcornu a semienkam, napríklad zo slnečnice, tekvice, či rasci, ľanu alebo sezamu. Najnovší výskum naznačuje, že tieto potraviny nie sú pre ľudí s divertikulózou alebo s ľahkou formou divertikulitídy škodlivé. Semienka v paradajkách, cuketách, uhorkách, jahodách a malinách, ako aj mak sú obvykle tiež v poriadku. Je to však individuálne. Treba si odsledovať, ktoré druhy alebo aké množstvá potravín príznaky zhoršia,“ vysvetľuje gastroenterológ. „Pri závažnejších formách akútneho vzplanutia divertikulitídy sa na začiatku liečby zvyčajne odporúča tekutá strava alebo strava s nízkym podielom vlákniny, napríklad ovocná šťava bez dužiny, zeleninový alebo slepačí vývar, želatína, čaj a káva bez smotany a mlieka. Ťažkosti vo väčšine prípadov po niekoľkých dňoch odznejú. Potom sa treba vrátiť k strave s vyšším obsahom vlákniny,“ odporúča gastroenterológ. Po odznení ťažkostí je dobré ešte niekoľko dní dodržiavať šetriacu diétu v podobe kašovitej stravy a pár dní nekonzumovať surovú zeleninu a ovocie, ovocie so semienkami, celozrnné pekárenské výrobky, kukuricu, štipľavé koreniny, ani alkoholické nápoje a nápoje s obsahom kofeínu.
V rámci prevencie je najideálnejšie, keď budete konzumovať takú stravu, ktorá má vysoký obsah vlákniny. Vláknina zväčšuje objem stolice, preto nie je hrubé črevo pri vyprázdňovaní nútené extrémne sa sťahovať, zníži sa vnútorný tlak v čreve a obsah čriev sa ľahšie pohybuje. Vláknina zohráva kľúčovú úlohu pri prevencii vzniku komplikácií, ktorými môže byť zápal čreva. Ak lekár stanoví ako diagnózu divertikulitídu, s najväčšou pravdepodobnosťou odporučí zmenu jedálneho lístka. Podľa gastroenterológa Petra Minárika sa v rámci prevencie odporúča obmedziť aj konzumáciu priemyselne spracovaných potravín, údenín, sladkostí, mastných jedál, a takisto sa odporúča znížiť konzumáciu červeného mäsa, bieleho pečiva s nízkym obsahom vlákniny, čo podporuje vznik zápchy a divertikulózy. Niektorí pacienti sa obávajú aj mliečnych výrobkov, priama súvislosť s divertikulózou však nebola dokázaná. Vyhnúť sa však treba priveľmi tučným syrom.
Strava zohráva dôležitú úlohu nielen pri prevencii divertikulózy, ale aj celkovo podporuje správne fungovanie a dobrý zdravotný stav celého tráviaceho traktu. „Vo všeobecnosti platí, že ak máte divertikulózu, ale nemáte epizódu divertikulitídy, strava s vysokým obsahom vlákniny pomôže zabrániť budúcim vzplanutiam ochorenia. Keď sa príznaky zlepšia, odporúča sa jesť viac potravín s vysokým obsahom vlákniny,“ odporúča docent Minárik. Jej výborným zdrojom sú strukoviny, chlieb z celozrnnej múky a potraviny z nelúpanej pšenice, otruby. Odporúča sa konzumovať surovú alebo iba mierne tepelne upravenú zeleninu, alebo kvasenú zeleninu, napr. kapustu. Vynikajúcim zdrojom vlákniny je sušené ovocie: hrozienka, slivky, marhule, datle. Množstvo vlákniny v strave však treba zvyšovať len postupne a zmeny zavádzať počas šiestich až ôsmich týždňov, aby sa tráviace orgány mohli na zmenu nastaviť. Ak ste doteraz konzumovali málo vlákniny, väčšie množstvo v potrave zo začiatku môže spôsobovať nadmernú tvorbu plynov v črevách a nadúvanie brucha. Niektorí odborníci predpokladajú, že ľudia s divertikulózou môžu profitovať z diéty s nízkym obsahom fermentovateľných sacharidov, tzv. FODMAP, pretože tieto potraviny spôsobujú disponovaným jedincom nadúvanie. Radíme sem napríklad také potraviny, ako hrušky či slivky, kapustu, ružičkový kel, fazuľu, cibuľu či cesnak, niekomu neprospievajú ani fermentované potraviny napríklad kimči alebo kyslá kapusta, dakto iný môže mať zníženú toleranciu na laktózu z mlieka. Diéta s obmedzeným príjmom tzv. FODMAP cukrov však nie je prevenciou pred vznikom divertikulov.
Aby ste si viac nepoškodili ako pomohli, je dobré nekonzumovať priveľa vlákniny naraz. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že ak sa myslí menšie množstvo, môže to znamenať napríklad tretinu či polovicu šálky, alebo len jednu malú marhuľu? S postupným pridávaním potravín s vyšším obsahom vlákniny netreba zanedbať ani dostatočný príjem tekutín. Ak zanedbáte pitný režim, môže sa stať, že budete mať zápchu – a ste opäť v začarovanom kruhu. Denný odporúčaný príjem vlákniny pre dospelých je 38 g pre mužov a 30 g pre ženy. Napriek prospešnosti vlákniny pre zdravé trávenie treba najmä pri vzplanutí akútnej divertikulitídy mať na pamäti fakt, že menej niekedy znamená viac.
Ivana Baranovičová