Vyrastala som v rodine, kde bolo niekoľko generácií učiteľov a zdravotníkov, mala som k medicíne blízko od malička. Mama je farmaceutka a otec fyzik. Od mala som obdivovala mojich rodičov a ich prácu a veľmi veľa času som trávila jednak s otcom na Prírodovedeckej fakulte a neskôr Matematicko-fyzikálnej fakulte UK, ale aj s mamou, ktorá pracovala ako nemocničná farmaceutka 43 rokov. S otcom sme navštevovali mamu v službe už v mojom predškolskom a aj školskom veku. Neskôr som za ňou chodievala aj sama, pozerať sa na jednotlivé oddelenia nemocnice. Práve tam som pochopila, že práca zdravotníka na každom poste má veľký zmysel. Obdivovala som, čo všetci zdravotníci robili pre svojich pacientov, aby ich vyliečili. Najviac sa mi páčilo na novorodeneckom oddelení, dlho som bola jedináčik, a ako som rástla, aj na anestéziológii či chirurgii, kde sa robili urgentné, rýchle zákroky. Fascinovalo ma, ako sa lekári vedeli veľmi rýchlo rozhodnúť, pričom sa museli rozhodnúť správne. V tom čase medicína ani zďaleka nebola na takej úrovni a neriadila sa takou medicínou dôkazov, akou sa riadime teraz. Neskôr som študovala na matematicko-fyzikálnom gymnáziu na Novohradskej ulici v Bratislave. Väčšina mojich spolužiakov sa stala špecialistami v oblasti IT. Ďalší traja tiež študovali medicínu a dnes sú z nich veľmi dobrí lekári. Myslím si, že pre lekára je prírodovedné zameranie výhodou, pretože aplikovanie matematiky a fyziky v medicíny je veľmi prospešné.
Po ukončení štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave som prešla viacerými oddeleniami. Mojím prvým pracoviskom bolo Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny na NÚSCH. Bola to najlepšia medicínska škola, akú som si mohla priať. Odporúčam to aj mojim študentom medicíny. Najmä ak nemajú vyhranenú predstavu. Práve na oddelení anestéziológie sa naučia veľmi dobre zvládať akútne situácie a lepšie porozumieť akútnej medicíne. V ďalšom medicínskom pôsobení im to bude len na osoh.
Na II. internej klinike LF UK a UNB som si na dobrý „základ“, ktorý pre mňa predstavovala akútna medicína, pridala internú medicínu. Myslím si, že pôsobiť niekoľko rokov na internej klinike je ďalším ziskom vo vedomostiach a klinickej zručnosti pre každého. Hovorí sa, že interná medicína je kráľovnou medicíny, pretože zahŕňa všetky odbory, a má veľmi široký záber. Naučiť sa v nej orientovať a poskytnúť pacientovi správne diagnostické a terapeutické postupy je veľmi náročné. Byť v súčasnosti internistom znamená byť zároveň asi aj najširšie rozhľadeným lekárom. Myslím si, že internisti sú veľmi vzdelaní a múdri ľudia. Kardiológia je najkrajšia časť medicíny, vyžaduje veľmi dobrú teoretickú prípravu s nutnosťou celoživotného štúdia. Je to veľmi unikátne skĺbenie akútnej a chronickej medicíny, fascinujúca, rýchlo progredujúca kombinácia všetkých oblastí týkajúcich sa nielen srdca. Za posledné roky došlo k vzniku viacerých subšpecializácií v kardiológii ako arytmológia, intervenčná kardiológia, srdcové zlyhávanie a ďalšie. Napriek tomu treba pri manažmente pacientov ovládať nielen svoju úzku subšpecializáciu, ale liečiť pacienta komplexne.
Ako každý lekár som v rámci predatestačnej prípravy na špecializačnú skúšku v kardiológii absolvovala predatestačnú prax na NÚSCH. Následne som nastúpila na Oddelenie arytmií a kardiostimulácie NÚSCH. Aktuálne pracujem na Oddelení zlyhávania a transplantácie srdca. Na tomto oddelení môžem aplikovať všetky získané vedomosti a zručnosti v akútnej medicíne, kardiológii, arytmológii, a tiež v internej medicíne. Práca na našom oddelení je veľmi náročná po každej stránke, vyžaduje plné sústredenie. A samozrejme, vzhľadom na pribúdanie nových poznatkov je potrebné sa naďalej aktívne kontinuálne vzdelávať. Svoju prácu mám veľmi rada, a je mi cťou, že môžem byť súčasťou práve tohto tímu lekárov. Veľmi sa teším, že mám aj pedagogickú činnosť. Vďaka predmetu kardiológia môžeme už študentom počas pregraduálneho štúdia ukázať, že aj na Slovensku sa robí kvalitná kardiológia.
Arytmie sú veľmi častou a pre mňa atraktívnou súčasťou kardiológie. Medzi mnohými kardiológmi aj nekardiológmi však nie sú veľmi obľúbené. Arytmológia je subšpecializácia v kardiológii s veľmi širokým záberom. Na jednej strane môžete pacientom s viacerými supraventrikulárnymi arytmiami poskytnúť vyliečenie pomocou katétrovej ablácie, na druhej pribúdajú pacienti s najčastejšou arytmiou 21. storočia. Je ňou fibrilácia predsiení. Supraventrikulárne tachyarytmie sú poruchy srdcového rytmu s rýchlou srdcovou frekvenciou. Po úspešnom odstránení substrátu arytmie je pacient prakticky vyliečený a nemusí užívať ďalšie lieky. Liečba fibrilácie predsiení však nie je vôbec taká jednoduchá. Naopak, je typickým príkladom nutnosti komplexnej liečby – od prevencie spočívajúcej v liečbe vysokého krvného tlaku a redukcii hmotnosti a najmä v liečbe základného ochorenia, cez lieky na riedenie krvi a moduláciu arytmie, až po intervenčné riešenia a liečbu pomocou kardiostimulátora. Pacientom s bradyarytmiami, čo sú poruchy tvorby a vedenia elektrických vzruchov v srdci, v závislosti od miesta a rozsahu bradyarytmie, môžeme tiež implantovať kardiostimulátor. Za posledné roky, najmä vďaka tomu, že lepšie liečime akútne situácie v kardiológii, nám pribúda pacientov so srdcovým zlyhávaním. K štandardnej, plne vyťaženej medikamentóznej liečbe im vieme poskytnúť tzv. elektroimpulzoterapiu srdcového zlyhávania – implantáciu automatického kardiovertera-defibrilátora či kardioresynchronizačnú liečbu. Pri následnom sledovaní potom riešime viaceré akútne a chronické stavy. V priebehu niekoľkých posledných rokov dochádza k výraznému posunu v možnostiach predĺženia a skvalitnenia života pacientov s elektroimpulzogenerátormi. V arytmológii sa v každodennej praxi stretávame s množstvom akútnych situácií. Nezriedka ide o život ohrozujúce stavy, vyžadujúce nielen zvládnutie pomocou liekov, ale napríklad aj zavedenie dočasnej elektródy do srdca.
Každý študent medicíny aj lekár vie, že štúdium medicíny nie je jednoduché, a je doživotné. Málo laikov si uvedomuje, že pevnou súčasťou práce každého zdravotníka a najmä lekára je celoživotné vzdelávanie. Okrem každodennej, nie jednoduchej liečebno-preventívnej činnosti musíme študovať, a to nielen v čase pred prípravou na špecializačnú skúšku. Veľa času trávime nad študovaním nových odporúčaní, dokumentov odborných spoločností. Svoje skúsenosti aj ja prezentujem vo forme prednášok, posterov, článkov na domácich a zahraničných podujatiach. Už pregraduálne som absolvovala študijné pobyty v zahraničí, v Taliansku a Thajsku. Aj postgraduálne som absolvovala niekoľko krátkych stáží na iných pracoviskách v Českej republike a inde v Európe. Najmä s českými kolegami mávame pravidelné stretnutia, na ktorých diskutujeme o našich úspechoch i neúspechoch, čo býva veľmi poučné. V rokoch 2014 až 2015 som absolvovala postgraduálny kurz srdcového zlyhávania na Lekárskej fakulte Univerzity v Zürichu. Stretla som tam nových kolegov z celého sveta, aj priateľov, s ktorými sa naďalej aktívne stretávame. V medicíne je dôležité nielen získať nové vedomosti, ale ich aj aktívne implementovať do praxe v liečbe každého jedného pacienta.
Fibrilácia predsiení sa nazýva aj epidémiou 21. storočia. Je to arytmia, pri ktorej pracujú predsiene veľmi rýchlo, nekoordinovane a nie každý vzruch sa prenáša priamo na komory. Činnosť srdca je vtedy nekoordinovaná a nepravidelná a môže byť buď veľmi pomalá, kedy má pacient srdcovú frekvenciu 30 až 50 úderov za minútu, alebo rýchla a má 110 až 180 úderov. Pri fibrilácii predsiení a nekoordinovanej akcii predsiení srdca sa môže vytvoriť krvná zrazenina, ktorá najčastejšie môže spôsobiť cievnu mozgovú príhodu alebo aj iné tromboembolické príhody. Ak sa dostane do srdcovej artérie, môže spôsobiť infarkt srdca, v oku infarkt oka a človek môže oslepnúť, alebo spôsobí infarkt obličky. Táto nie benígna arytmia nie je nebezpečná len z dôvodu tvorby krvných zrazenín. V dôsledku nekoordinovanej akcie medzi predsieňami a komorami dochádza v prípade niektorých pacientov k postupnému zlyhávaniu činnosti srdca, zlyháva schopnosť srdca ako pumpy. Toto sú dôsledky, o ktorých sa málo hovorí medzi laickou verejnosťou, ale v poslednom čase sa snažíme v tomto smere robiť osvetu. Prvé popisy sa datujú do obdobia spred viac ako 300 rokov a niekedy sa nazýva aj ako arytmia starých otcov. V dnešnej dobe ju však majú aj ľudia v strednom veku. Našou snahou je, aby väčšina našich pacientov so symptomatickou fibriláciou predsiení mala nastolený sínusový rytmus, aby ich srdce bilo v správnom rytme. Je to základný rytmus srdcovej činnosti, ktorým bije srdce za normálnych okolností. Elektrický impulz srdca vzniká v sínusovom uzle v pravej predsieni a odtiaľ sa ostatnými časťami prevodového systému srdca – elektriny srdca, prevádza do celého srdca.
Srdcové zlyhávanie nie je iba ochorenie. Je to chorobný stav, ktorý môžu vyvolať viaceré ohorenia. Na úvod vysvetlím, čo je úlohou srdca. Zjednodušene povedané, je to čerpadlo alebo svalová pumpa, ktorej úlohou je prečerpať krv do celého tela. Zdravé srdce je to schopné zabezpečiť, ale pri srdcovom zlyhaní srdce nie je schopné zabezpečiť prečerpávanie krvi do organizmu a zásobovať orgány či tkanivá kyslíkom a živinami. Srdcové zlyhávanie môže vzniknúť z viacerých príčin, napríklad z dôvodu oslabenia srdcového svalu v dôsledku neliečeného vysokého krvného tlaku, prekonania infarktu myokardu, zápalu srdca, poškodenia rôznymi látkami, pri poškodení chlopní srdca. Srdce môže byť poškodené aj v dôsledku iných, nekardiálnych ochorení, napríklad pľúc či obličiek. Dnes je miera hospitalizácií pre srdcové zlyhávanie na Slovensku nad priemerom Európskej únie. Je to najčastejšia príčina prijatia pacienta do nemocnice, dokonca častejšia ako infarkty myokardu a všetky nádorové ochorenia spolu. Ako som už spomínala, lepšie liečime akútne infarkty myokardu, realizuje sa viac kardiochirurgických operácií a následne postupne dochádza k slabšej výkonnosti srdca aj v prípade týchto pacientov. Na druhej strane však narastá počet pacientov s ďalšími rizikovými ochoreniami pre srdcovo-cievny systém, a to sú obezita, cukrovka, artériová hypertenzia a pribúda fajčiarov…
Srdcovému zlyhávanie môžeme rozdeľovať podľa viacerých kritérií. Podľa vzniku rozlišujeme akútne – vznikne náhle, alebo chronické, vznikne postupne. Pri postupne progredujúcom vývoji si pacienti nevšimnú alebo nechcú všimnúť, že im srdce postupne pracuje menej. Sú unavenejší, viac sa zadýchajú a musia častejšie oddychovať, postupne menej zvládnu. Až keď pacienta vyzveme, aby porovnal svoj stav so stavom spred roka, príde na to, že vtedy dokázal vyjsť niekoľko poschodí a teraz nezvládne bez oddychu ani prvé poschodie. Klasický, najčastejší klinický scenár pacienta s chronickým srdcovým zlyhávaním je, že po prekonaní infekcie dýchacích ciest mu opuchnú nohy, neprestáva kašeľ, zhoršuje sa dýchavica a je slabý a unavený.
Tým, že artériovú hypertenziu môžu manažovať rôzni špecialisti, v rámci mojej funkcie sa snažím spolupracovať s viacerými špecialistami na úrovni odborných lekárskych spoločností – so Slovenskou kardiologickou spoločnosťou, Slovenskou internistickou spoločnosťou, Slovenskou diabetologickou spoločnosťou, Slovenskou oftalmologickou spoločnosťou, Slovenskou hepatologickou spoločnosťou, ale aj „menej oficiálne“ s mnohými pediatrami, nefrológmi či geriatrami. Dôležité je aplikovať integrovaný multidisciplinárny prístup v manažmente našich pacientov. Samozrejme, v širokej miere spolupracujeme aj s praktickými lekármi, pre ktorých sme vytvorili štandardné diagnostické a liečebné postupy v manažmente vysokého krvného tlaku. Organizujeme pre nich aj vzdelávacie podujatia. Myslím si, že je to dôležité práve preto, že praktickí lekári ako lekári prvého kontaktu môžu včas diagnostikovať a dobre manažovať pacienta s artériovou hypertenziou.
Práca je veľmi rôznorodá. Všetko závisí od toho, ako som v daný deň zaradená. Či pracujem na oddelení pri lôžku pacienta a realizujem všetky potrebné diagnostické a terapeutické postupy alebo som na ambulancii, kam príde veľmi široká škála pacientov. Niekedy sa vyskytnú akútne situácie na lôžkovom oddelení, niekedy aj na ambulancii. Súčasťou našej odbornej práce sú aj konzultácie pre iné pracoviská po celom Slovensku. Samostatnou kapitolou sú 24- hodinové služby, alebo tzv. nočné služby, ktoré umožňujú zachovať kontinuitu starostlivosti o pacienta, stabilizovať jeho stav alebo riešiť akútne stavy. Nie vždy je jasné, ako sa služba vyvinie. To, že je oddelenie stabilné na začiatku služby, neznamená, že bude stabilné počas celej službu.
Služby máme nielen v pracovné dni, ale aj cez sviatky a bývalo nepísaným pravidlom, že najmenej obľúbené služby slúžili najmladší kolegovia. Za posledné roky si kolegovia, ktorí služby zostavujú, vypracovali rôzne algoritmy, ba dokonca aj program, aby služby rozdelili spravodlivo. Samozrejme, poznajú súkromné životy ostatných kolegov z oddelenia. Práca zdravotníka vyžaduje pochopenie zo strany rodiny. Mnohokrát sú deti zdravotníkov nútené byť „skôr“ samostatné, pretože niekedy môžeme na domáce úlohy našich detí dozerať iba dištančne, z diaľky, ak nám to čas v službe umožní.
Vždy ma dokážu prekvapiť niektoré seriály a filmy z medicínskeho prostredia, ktoré vykresľujú zdravotníkov a vzťahy na pracovisku v nie práve pozitívnom obraze. Je dobré, ak na oddelení funguje dobrý kolektív, ktorého členovia držia pri sebe. Vždy som mala šťastie na kolegov, s ktorými sme sa na seba mohli spoľahnúť a spolu sa posúvame nielen odborne, ale aj ľudsky. Kolegiálne zázemie oceňujem aj v tom, že spoločne riešime nielen liečbu našich pacientov, ale aj to, či sa niekomu narodí dieťa, či niekomu prijali dieťa na vysokú školu alebo sa niekto oženil či vydal. Keď sa môžete podeliť o radosť, je to dvojnásobná radosť, a keď sa podelíte o smútok, je polovičný. Toto si veľmi vážim.
Mnohí naši mužskí kolegovia lekári hovoria, že medicína je ženského rodu, a preto je nepredvídateľná a vždy dokáže prekvapiť. Medicína veľmi rýchlo napreduje a platí to špeciálne pre kardiológiu, kde sa za posledných desať rokov dosiahli veľmi významné pokroky nielen v oblasti farmakologickej, ale aj intervenčnej liečby. Vieme pomôcť naozaj mnohým pacientom. Na základe medicíny založenej na dôkazoch máme určené presné diagnostické a terapeutické postupy ako liečiť. V priebehu ostatných rokov prichádzajú nové lieky a mňa vždy prekvapí, ako vynikajúco fungujú. Rovnako ma nadchnú aj nové technológie pri zavádzaní nových prístrojov, napríklad na podporu ľavej komory srdca alebo kardiostimulátorov, ktoré pacientom dokážu významnou mierou uľahčiť život.
Od malička so mnou absolvovala veľa prednášok. V priamom prenose zažila, koľko času som musela venovať práci, nočným službám, štúdiu, špecializačným skúškam. Napriek tomu, že už v škôlke vedela ako naložiť zvody pri natáčaní EKG a poznala niekoľko skupín kardiovaskulárnych liekov, nezvolila si štúdium medicíny. Išla študovať grafický dizajn. Medicína je nielen veda, ale aj umenie, takže napokon v tomto zmysle máme niečo spoločné.
Rada trávim čas na chalupe, kde sa dá veľmi fyzicky narobiť, čo je pre mňa výborný relax. V rodine radi športujeme, máme radi turistiku, plávanie, zvykneme sa vybrať aj na feraty a naším obľúbeným športom je lyžovanie. Priznám sa, že mám veľmi rada umenie. Odmalička som dcéru viedla k umeniu a čítaniu, pretože sama rada čítam a mám rada aj hudbu a tanec. Ak sa človek nabije pozitívnou energiou z činností, ktoré mu prinášajú radosť, dokáže zvládať aj náročné povolanie.
Za rozhovor ďakuje Ivana Baranovičová