Narodil som sa v Prešove. Detstvo som prežil na dedine, blízko Prešova. Pri rozhodovaní ísť študovať medicínu bol prvoradý môj záujem o biológiu a svoju rolu zohrali aj úrazy pri športe. Za žiacke družstvo som v Prešove hrával hokej, pri ktorom som mal možnosť vidieť pri práci športových lekárov, napríklad aj pri šití či inom ošetrovaní bežných úrazov, čo ma veľmi zaujalo a aj ovplyvnilo pri výbere štúdia. A napokon, svoje zohralo aj kardiovaskulárne ochorenie môjho otca.
Interne lekárstvo vnímam ako „kráľovnú medicíny“, ktorá poskytuje lekárovi výborný medicínsky prehľad a môže byť odrazovým mostíkom pre jednotlivé špecializačné odbory. Mne hneď po skončení medicíny učarovala práve kardiológia. Bolo to spôsobené niekoľkými faktormi, najviac však úmrtím môjho otca na kardiovaskulárne ochorenie v mladom veku. Veľký vplyv na moje rozhodnutie mala aj osobnosť profesora Takáča – vtedajšieho prednostu IV. internej kliniky Fakultnej nemocnice v Košiciach.
V začiatkoch mojej profesionálnej kariéry som mal možnosť opakovane sa zúčastniť na odborných stážach na Kardiologickej klinike IKEM v Prahe, na koronárnej a arymologickej jednotke, pod vedením doktorov Jana Bytešníka a Josefa Kautznera – dnes je profesorom a prednostom Kardiologickej kliniky. Práve táto stáž mi otvorila oči v tom, čo to je kardiológia, čo znamená venovať sa jej. Prax v arytmológii, pokiaľ ide o implantáciu kardiostimulátorov a resynchronizačnú liečbu, som nadobudol na opakovaných krátkodobých stážach vo Švajčiarsku a Holandsku. Pod vedením profesora Hatalu, významnej osobnosti slovenskej kardiológie, som opakovane, na krátkodobých aj dlhších pobytoch v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb zbieral skúsenosti v oblasti akútnej kardiológie a najmä v arytmológii pri implantácii a programovaní kardiostimulátorov, v resynchronizačnej liečbe, pri implantácii a programovaní implantovateľných kardioverterových defibrilátorov. Dostal som aj základy intervenčnej arytmológie, elektrofyziológie a ablácie. Okrem toho som absolvoval nespočetné množstvo worshopov, zaoberajúcich sa rôznymi oblasťami kardiológie, predovšetkým arytmológiou, aktútnou kardiológiou, koronárnou chorobou srdca, srdcovým zlyhávaním.
Naše pracovisko vzniklo v januári v roku 1998. Prvým primárom bol doktor M. Ryník a ja som bol jeho zástupcom, od roku 2002 pôsobím ako primár. Spolu s doktorom Ryníkom sme vypracovali celý projekt založenia a fungovania kardiocentra. V súčasnosti patrí naše centrum medzi sedem špecializovaných kardiologických pracovísk na Slovensku. Pre okresy Prešov a Sabinov poskytuje základnú a pre Prešovský kraj aj špecializovanú kardiologickú starostlivosť. Pracuje u nás 27 lekárov a pred covidovou pandémiou sme ročne hospitalizovali okolo 3 500 pacientov.
Z hľadiska neinvazívnej kardiológie vykonávame všetky základné vyšetrenia, ako sú elektrokardiografia (EKG), všetky modality echokardiografie a dlhodobé sledovanie EKG a tlaku krvi podľa Holtera, ďalej záťažové vyšetrenia, ako sú bicyklová ergometria a treadmil, ako aj záťažová echokardiografia, spirometrické vyšetrenia, duplexná sonografia ciev, transpažerákoá stimulácia predsiení. Na troch kardiologických ambulanciách ročne vyšetríme 18- až 19-tisíc pacientov. Na Koronárnej a arytmologickej jednotke sú hospitalizovaní najzávažnejší pacienti vyžadujúci intenzívnu starostlivosť. Ide o pacientov s akútnym koronárnym syndrómom, závažnými poruchami srdcového rytmu, srdcovým zlyhávaním, pľúcnou embóliou, po synkopách. Vykonáva sa tu aj elektrická kardioverzia a dočasná kardiostimulácia. Na Lôžkovej ošetrovacej jednotke sú hospitalizovaní ostatní pacienti vyžadujúci kardiovaskulárnu diagnostiku a liečbu.
V našom kardiocentre na jednej zo sál Jednotky intervenčnej kardiológie vykonávame selektívnu angiografiu koronárnych tepien, perkutánne koronárne intervencie s implantáciou stentov, ako aj ostatné špecializované výkony. Primárne koronárne intervencie pacientov s akútnym koronárnym syndrómom vykonávame 24 hodín denne sedem dní v týždni. Na druhej sále ročne zaimplantujeme asi 300 trvalých kardiostimulátorov a vykonávame základné elektrofyziologické vyšetrenia.
Naším cieľom je v krátkej dobe rozšírenie nášho pracoviska o novú sálu a rekonštrukcia dvoch pôvodných sál a ich vybavenie novými angiografmi a ďalšími prídavnými zariadeniami, čo nám umožní ďalší rozvoj oddelenia ako v intervenčnej kardiológii, tak aj v intervenčnej arytmológii a kontinuálnu výuku mladší kolegov. Naša klinika je totiž tiež akreditovaným pracoviskom zabezpečujúcim praktickú výučbu v špecializačnom odbore Kardiológia pre Lekársku fakultu Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, ako aj pre študentov Fakulty zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity v Prešove.
Pod pojmom arytmie rozumieme akúkoľvek poruchu srdcového rytmu. Podľa výslednej srdcovej frekvencie arytmie najčastejšie delíme na tachykardie, kedy je srdcová frekvencia nad 100 tepov za minútu, a bradyarytmie, kedy je srdcová frekvencia pod 50 tepov za minútu. Často používame aj prognostickú klasifikáciu, ktorá arytmie delí na prognosticky nezávažné supraventrikulárne tachykardie, potencionálne prognosticky závažné supraventrikulárne tachykardie, malígne (potenciálne letálne) komorové arytmie a potenciálne malígne komorové tachykardie a benígne komorové arytmie.
Klinická manifestácia porúch srdcového rytmu môže byť veľmi rozmanitá a ovplyvňovať ju môže celý rad faktorov, ako je napríklad pokles minútového srdcového výdaja v prípade závažných bradykardií, prítomnosť rýchlych supraventrikulárnych tachykardií, pretrvávajúcich komorových tachykardii či fibrilácia komôr a iných. Svoje zohráva aj dĺžka trvania arytmií, prítomnosť organického ochorenia srdca, extrakardiálne vplyvy ako napríklad anémia a liečba – napríklad anxiolytikami či antiarytmikami.
Ku klinickým prejavom porúch srdcového rytmu patria: palpitácie, čo je nepríjemný pocit chodu srdca, označovaný ako búšenie srdca, synkopa – náhla krátkodobá strata vedomia a posturálneho tonusu s následnou spontánnou úpravou. Patria sem aj stenokardie – bolesti na hrudníku, dýchavica, a v prípade chorých s preexistujúcim srdcovým ochorením aj srdcové zlyhanie, slabosť, nevýkonnosť, systémová embolizácia. Ani náhla smrť, žiaľ, nie je príliš vzácnou formou klinickej manifestácie malígnych foriem porúch srdcového rytmu. Pokiaľ arytmia neovplyvňuje minútový srdcový výdaj, pacient môžu byť aj bez príznakov.
Samotný pacient by mal dodržiavať zásady zdravej životosprávy a výberu zdravej stravy pre zníženie celkového kardiovaskulárneho rizika. Zdravá výživa sa odporúča ako základný kameň prevencie kardiovaskulárnych ochorení, čo platí aj pre zdravú populáciu. Odporúčania týkajúce sa stravy by mali vždy zobrať do úvahy miestne stravovacie zvyklosti, no vhodné je podporovať záujem aj o výber zdravej stravy iných kultúr. Mali by sme konzumovať pestrú stravu a kaloricky príjem obmedziť tak, aby sa predišlo nadváhe a obezite. Potrebné je podporovať konzumáciu ovocia, zeleniny, strukovín, orechov, celozrnných obilných potravín a rýb, najmä tučných. Potraviny bohaté na transnenasýtené a nasýtené mastné kyseliny, ako sú margaríny, tropické oleje ako kokosový či palmový, tučné mäso, údeniny, sladkosti, smotana, maslo, tučné syry je dobré nahradzovať spomenutými zdravými potravinami a tukmi s mononenasýtenými mastnými kyselinami ako panenský olivový olej alebo polynenasýtenými, ktoré obsahujú netropické oleje, napríklad repkový. Takto by sme mali dosiahnuť, aby príjem trans-tukov predstavoval menej ako jedno percento celkového energetického príjmu a nasýtených mastných kyselín menej ako desať percent. Obmedziť treba aj celkový príjem soli na menej ako 5 g za deň, rovnako ako aj dosoľovanie a používanie soli pri varení, a dávať prednosť čerstvým a mrazeným potravinám pred konzervovanými.
Súčasťou prevencie a znižovania kardiovaskulárneho rizika je tiež obmedzenie konzumácie alkoholu na menej ako 10 g za deň u žien a menej ako 20 g denne u mužov. Zabudnúť netreba ani na obmedzenie príjmu dosladzovaných potravín a nápojov, čo platí najmä pre pacientov s nadváhou, poruchou metabolizmu tukov a metabolickým syndrómom alebo diabetom.
A, samozrejme, podporovať treba pravidelnú fyzickú aktivitu aspoň 30 minút každý deň. Odporúča sa, aby zdraví dospelí všetkých vekových kategórií vykonávali aspoň 150 minút týždenne mierne intenzívnu alebo 75 minút týždenne intenzívnu aeróbnu fyzickú aktivitu alebo ich ekvivalentnú kombináciu. Odporúča sa tiež, aby si ľudia s normálnou hmotnosťou udržali svoju hmotnosť a aby ľudia s nadváhou a obezitou dosiahli normálnu hmotnosť alebo zníženie hmotnosti. A tiež nefajčiť a vyhýbať se expozícii tabakového dymu.
Ako mladší lekár som desať rokov pracoval na Jednotke intenzívnej starostlivosti Interného oddelenia a k tejto oblasti kardiológie mám mimoriadne vrelý vzťah. Keďže ambulantnú činnosť vykonávam na Kardiologickej ambulancii pre poruchy srdcového rytmu, prevažná časť pacientov má problémy s poruchami srdcového rytmu alebo majú implantovaný trvalý kardiostimulátátor, implantabilný kardioverter defibrilátor (ICD) alebo sú po synkope. Samozrejme, ošetrujem aj vysoko rizikových pacientov po prekonanom infarkte myokardu, predovšetkým s komplikáciami, so srdcovým zlyhávaním, po pľúcnej embólii.
Na Prešovskej univerzite pôsobím na Katedre urgentnej zdravotnej starostlivosti a prednášam kardiológiu, predovšetkým akútnu kardiológiu, budúcim záchranárom. Veľmi rád konštatujem výrazný nárast záujmu o toto štúdium, ako aj nárast vedomostí budúcich záchranárov.
Som autorom alebo spoluautorom piatich vedeckých monografii, najvýznamnejšou je monografia Fibrilácia predsiení vydaná v roku 2010. Ďalej by som rád spomenul monografiu Tichá ischémia myokardu u diabetikov stredného veku a Genetika kardiomyopatii – v oboch prípadoch som spoluautorom. V roku 2017 mi vyšla vysokoškolská učebnica Akútna kardiológia, to je zatiaľ moje posledné väčšie dielo. Som autorom alebo spoluautorom mnohých odborných a vedeckých článkov publikovaných v renomovaných slovenských a zahraničných časopisoch, vrátane karentovaných. Vydal som tiež vysokoškolskú učebnicu Farmakologický manuál záchranára, či vysokoškolské skriptá Základy akútnej kardiológie pre záchranárov.
Moja vedecká škola je založená na prelínaní klinickej kardiológie a vedeckého výskumu v oblasti antropológie a predovšetkým genetiky. Vedecko-výskumný tím sa zaoberal a zaoberá predovšetkým výskumom genetických atribútov pacientov s ischemickou chorobou srdca, kardiomyopatiami a fibriláciou predsiení. Posledné naše práce sú zamerané na vplyv vybraných antropometrických parametrov na vznik, úspešnosť verzie a udržania sínusového rytmu u pacientov s fibriláciou predsiení, ako aj na dôkaz genetických mutácií u pacientov s kardiomyopatiami eventuálne ischemickou chorobou srdca a najčastejšou arytmiou – fibriláciou predsiení.
———————–
Profesora Jána Kmeca, jedného zo zakladateľov prešovského Kardiocentra, si v jeho rodnom meste cenia. V roku 2014 mu udelili Cenu predsedu prešovského samosprávneho kraja za zásluhy o vybudovanie prešovského kardiocentra a zavádzanie nových diagnostických a liečebných postupov. V roku 2018 získal tiež Cenu primátorky mesta Prešov, Andrey Turčanovej, za mimoriadny prínos v oblasti kardiológie, predovšetkým v akútnej kardiológii a poruchách srdcového rytmu.
———————-
V súčasnosti pôsobím ako vedecký sekretár Slovenskej kardiologickej spoločnosti, s čím súvisí aj množstvo organizačných povinností, napríklad s prípravou Kardiologického kongresu. Áno, pandémia ochorenia COVID-19 zamiešala karty v príprave podujatí Slovenskej kardiologickej spoločnosti, kde sme spolu s prezidentom SKS MUDr. Petrom Hlivákom zodpovední za prípravu odborných podujatí našej spoločnosti. Prezieravo, vzhľadom na epidemickú situáciu, sme počas pandémie pripravovali podujatia prezenčnou, ako aj online formou, čo sa ukázalo ako prospešné. Podujatia, ktoré majú vedecko-edukačný charakter, prebehli online formou s výbornou sledovanosťou a verím, že aj spokojnosťou členov SKS. Tohto roku som sa stal tiež členom Európskej kardiologickej spoločnosti – Fellow of the European Society of Cardiology (FESC), čo je isté ocenenie práce v kardiológii.
Asi mi dáte za pravdu, že medicína je veda aj umenie. Dovoľte odpovedať citátom: Pekné sú tie veci, ktoré vidíme, krajšie, ktoré poznáme a najkrajšie, ktoré nepoznáme.
Veľmi rád relaxujem doma, v prírode a športom. Od mladosti hrávam hokej, futbal a tenis. V poslednom období sa snažím aspoň dvakrát za týždeň športovať. Samozrejme, môj najväčší relax je čas strávený v kruhu rodiny.
Za rozhovor ďakuje Ivana Baranovičová
Foto: Jozef Pitoňák
AKO ZVLÁDAŤ COVID Koronavírusová infekcia, s ktorou svet už rok bojuje, zanecháva dlhodobé následky aj v prípade, že nešlo o ťažko ch
SRDCOVO-CIEVNE OCHORENIA Kardiovaskulárne ochorenia zostávajú na Slovensku podľa OECD najvýznamnejšou príčinou smrti. Ročne u nás na n
KARDIOVASKULÁRNE OCHORENIA Slovenská nadácia srdca opätovne apeluje na to, aby sme nezabúdali, že hypertenzia je jedným z najvážnejších
SRDCOVO-CIEVNE CHOROBY Prognóza pacientov po prepustení z nemocnice po prekonaní srdcového infarktu je na Slovensku významne horšia ak
OSOBNOSŤ Prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti MUDr. Anna Vachulová, PhD. pracuje na Kardiologickej klinike Lekárskej fakulty
KARDIOVASKULÁRNE CHOROBY Životne dôležitý vládca všetkých orgánov – aj tieto prívlastky patria srdcu. Anatomicky dutý svalový o
