Koronavírus zasiahol duševné zdravie mladých. Pribudlo viac depresií a úzkostí

Duševný stav Slovákov zasiahli počas pandémie karanténne opatrenia, kedy najmä mladí ľudia horšie prežívali sociálnu izoláciu. Ukázal to kontinuálny prieskum „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý sledoval postoje obyvateľov na Slovensku počas celého trvania pandémie. Navyše, takmer polovica opýtaných zažívala depresívne pocity. Aj preto je podľa odborníkov potrebné duševnému zdraviu na Slovensku venovať ešte väčšiu pozornosť.

Duševnými ochoreniami trpí v našej krajine minimálne každý deviaty človek. Z nich každý štvrtý trpí depresívnymi poruchami. Prieskum týkajúci sa dopadov koronavírusovej pandémie na duševné zdravie iniciovali prieskumná spoločnosť MN FORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Mladí zvládali sociálnu izoláciu horšie

Ako vnímajú respondenti svoj duševný stav a ako často zažívali počas obdobia pandémie pocity osamelosti, nervozity, úzkosti, hnevu či depresívne pocity? Aj to boli otázky prieskumu zrealizovaného medzi reprezentatívnou vzorkou 1 000 Slovákov na konci mája.

Výskumy z iných krajín poukazujú na to, že čím sú ľudia mladší, tým horšie zvládajú pandémiu. Podobný jav sme zaznamenali aj na Slovensku,“ hodnotí výsledky prieskumu Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. „Najmä študenti vykazujú vysokú hladinu úzkosti, depresie a stresu. Ukazuje sa to celosvetovo a platí to aj u nás. Čím boli respondenti mladší, tým častejšie zažívali depresie a úzkosti. Naopak, starší ľudia majú množstvo rôznych preventívnych stratégií, ktoré dokážu v danej situácii efektívne využívať,“ dodáva.

Pri hodnotení duševného stavu po troch mesiacoch pandémie uviedla viac než štvrtina respondentov zhoršenie duševného stavu. Sociálna izolácia a obmedzenie sociálnych kontaktov malo negatívny vplyv najmä na mladých dospelých do 30 rokov, ktorí uvádzali neustále alebo často zažívanú nervozitu (44,4 %), úzkosť (25 %), hnev (39,4%), depresívne pocity (27,2%) a osamelosť (28,3%). „Duševný stav respondentov sa zhoršil ak sa respondentom zmenila pracovná pozícia, alebo pociťovali ohrozenie svojej pracovnej pozície, či zhoršenie rodinnej situácie, čo znamená, že častejšie prežívali úzkosti, hnev aj osamelosť,“ hovorí Kamila Urban.

Krízová linka pomoci IPčko.sk

Dopady sociálnej izolácie na mladých ľudí zaznamenal aj psychológ Marek Madro, zakladateľ projektu Internetovej poradne pre mladých IPčko.sk.Od začiatku pandémie sme pocítili až päťnásobný dopyt po službách prvej psychologickej pomoci. Denne nás kontaktuje približne 280 ľudí. Preto sme na situáciu okamžite zareagovali a zdvojnásobili sme počet našich psychológov. Rovnako sme rozšírili psychologickú pomoc na 24-hodinovú linku pre všetkých, ktorých pandémia zasiahla. Zaznamenali sme 330-percentný nárast kontaktov,” opisuje rozšírenie služieb združenia vplyvom koronavírusu.

Špecializovaná krízová linka pomoci funguje od apríla nielen cez chet a e-mail, ale IPčko pridalo aj telefonickú linku a videoporadenstvo, čo je veľmi podobné telepsychoterapii. „Začali nás kontaktovať nielen mladí ľudia, ale aj ľudia v produktívnom veku a seniori, a tak sme hľadali nové možnosti komunikácie, ktoré by napríklad seniorom boli dostupnejšie. IPčko funguje od roku 2012 a naši psychológovia sa distančnými formami psychologickej pomoci – ktoré sú mladým ľuďom najbližšie, zameriavajú práve na nich. Adolescencia je najdôležitejšie a najnáročnejšie obdobie v živote, keď človek čelí viacerým výzvam, ale chýba mu dostatok skúseností, aby ich dokázal zvládať. So svojimi problémami sa mladí dospelí zverujú skôr rovesníkom ako rodičom, ale ani rovesníci nemajú dostatok skúseností a zručností, ako ťažkým životným situáciám čeliť, “ hovorí psychológ Marek Madro.

Na www.krizovalinkapomoci.sk alebo na bezplatnej telefonickej linke 0800 500 333 môžu ľudia kontaktovať odborníkov pri akomkoľvek probléme, napríklad, ak sa cítia osamelí, a nevedia si so situáciou poradiť. IPčko poskytne klasickú krízovú intervenciu. Počas pandémie, tak aj inokedy dokáže poskytnúť aj kontinuálne dlhodobejšie sprevádzanie a podporu pri hľadaní ďalšej formy pomoci napríklad u psychológa či psychiatra.

Úzkosť či skleslosť zažívala takmer polovica opýtaných

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že počet ľudí s depresiou sa v dôsledku pandémie môže zvýšiť. Prieskum ukázal, že takmer polovica respondentov (48,2 %) zažívala počas pandémie často alebo občas depresívne pocity. Podľa Prezidentky Slovenskej psychiatrickej spoločnosti MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD. je dôležité sledovať depresívne pocity. „Táto doba priniesla veľa nového. Straší ľudia v svojom živote mali predsa len viac skúseností s nejakými udalosťami, ktoré mohli byť ohrozujúce. Mladí ľudia, naopak, nemali žiaden vzor ako sa s depresívnymi pocitmi, kam môžeme zaradiť úzkosť, osamotenosť a skleslosť vyrovnať. Ak však takéto pocity pretrvávajú, môže ísť o vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje odbornú pomoc a adekvátnu liečbu,“ vysvetľuje doktorka Izáková a dodáva: „Neliečená depresia významne znižuje kvalitu života chorého, neumožní mu normálne fungovať a v tých najťažších prípadoch ho môže priamo ohroziť na živote. Mnohí však ochorenie podceňujú a odbornú pomoc nevyhľadajú aj preto, lebo im chýba podpora rodiny a okolia, alebo sa obávajú odsúdenia okolia,” opisuje predsudky a problémy spojené so stigmatizáciou duševných ochorení doktorka Ľubomíra Izáková.

Potvrdzujú to aj výsledky prieskumu, ktoré hovoria, že významnú úlohu počas pandémie zohrávali vzťahy v domácnosti či situácia v práci. Respondentom, ktorí uviedli, že sa vzťahy v ich domácnosti počas pandémie zhoršili, sa zhoršil aj ich duševný stav. „Následky tejto krízy na duševné zdravie budeme cítiť dlhodobo. O to dôležitejšie je zaoberať sa duševným zdravím na Slovensku hlbšie a komplexnejšie,“ zamýšľa sa prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti doktorka Izáková.

Bude treba zadefinovať si pravidlá

V polovici augusta sa v súvislosťami s odmenami pre zdravotníkov v prvej línii počas pandémie diskutovalo o tom, kto do tejto prvej línie patrí. Takzvané pomáhajúce profesie boli počas pandémie najzraniteľnejšie. Preto sa psychiatri aj psychológovia snažili definovať pravidlá, ako fungovať v zdravotníctve počas protipandemických opatrení. Od tzv. pomáhajúcich profesií, ako sú lekári a sestry sa očakáva, že ak pacienti potrebujú pomoc, budú vždy k dispozícii. Ale aj zdravotníci sú len ľudia, a majú len istú kapacitu ako a dokedy môžu vysokú fyzickú a psychickú záťaž zvládať. Bez ohľadu na krízu, ktorú sme zažívali, patrí komunita lekárov na celom svete medzi profesie, ktoré sú najviac ohrozené depresívnym prežívaním, úzkosťou a aj vysokou mierou suicidalitity. „Záleží na tom, aké zdroje informácií si človek v kríze vyberal. Dobré je nenechať sa prevalcovať len negatívnymi správami. U nás na psychiatrickej klinike sme napríklad povolili používanie mobilných telefónov, čo pre pacientov, ktorí ťažko znášali fyzický dištanc bolo pozitívne. Mnohí sa spomalili a mnohí sa zrýchlili. Núdzový stav v nemocniciach bol naozaj vyčerpávajúci, zažívali sme právnu neistotu pri výkone povolania, a najmä na začiatku nás sprevádzala obava z nedostatku ochranných pomôcok. Novou skúsenosťou pre nás bola telemedicína. Vo svete sa s úspechom využíva telepsychiatria, telepsychológia či dokonca telepsychoterapia, no my sme si to doteraz nevedeli predstaviť. Učili sme sa za pochodu. Nebolo to jednoduché, ale za psychiatrov a psychológov môžem povedať, že sme sa tejto úlohy zhostili skvele. Aj do budúcnosti si budeme musieť zadefinovať pravidlá. Niektoré budú možno výhodnejšie, iné menej – napríklad, či budeme musieť nosiť rúška ešte niekoľko rokov,“ hovorí doktorka Izáková.

Kedy navštíviť odborníka

Medzinárodná klasifikácia chorôb presne určuje, čo je depresívna porucha či depresívna epizóda. „Ide o pocit skleslosti, ktorý trvá minimálne dva týždne a sprevádza ho neschopnosť tešiť sa z bežných vecí. Porucha nálady má nepriaznivý vplyv na psychiku aj telesné fungovanie. Keď sa odborníci snažili definovať typy depresívnych porúch, našli ich podľa skutočne širokého spektra príznakov veľké množstvo. Tento stav sprevádzajú aj pocity úzkosti, viny, podráždenosti, kedy reagujeme vzhľadom na stresovú situáciu precitlivenejšie. Mení sa chuť do jedla, sexuálne fungovanie, pridružia sa poruchy spánku, vnútorný nepokoj, poruchy pozornosti, pamäti. Pri depresii sú časté pocity bolesti, kedy sa znižuje prah bolesti, sprevádzať ju však môžu aj obavy plánovať, rozhodnúť sa. Toto všetko je zaťažujúce, človek sa cíti neschopný, rozmýšľa, či má život zmysel, či sa ešte zmysel života vráti. Vážnejším stavom sú samovražedné sklony. Čas navštíviť odborníka nastane vtedy, ak podobné pocity pretrvávajú viac ako dva týždne, hoci to nemusí byť kontinuálne. Ak človek nedokáže fungovať počas takéhoto obdobia tak ako pred tým, je čas navštíviť odborníka, buď psychológa alebo psychiatra,“ vysvetľuje doktorka Ľubomíra Izáková. Niekedy je dobré poradiť sa, či stačí iba vypnúť, venovať sa svojej vlastnej psychohygiene, nájsť iný spôsob fungovania, inokedy je potrebná profesionálna pomoc. „K psychiatrovi môžu ísť pacienti priamo, bez toho, aby potrebovali nejaké odporúčanie od iného lekára a od 1. 1. 2021 budú môcť klienti prísť bez odporúčania aj za psychológom,“ hovorí klinická psychologička PhDr. Katarína Jandová, PhD. hlavná odborníčka MZ pre oblasť psychológie.

MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD.

„Depresia sa môže vyvinúť každému, nezávisle od veku či pohlavia. Môže vzniknúť na podklade narušeného biologického fungovania mozgu, kedy nevieme nájsť príčinu. Za veľkou časťou depresívnych porúch možno nájsť tzv. psychoreaktívny mechanizmus, a to je prežívanie buď osobnej záťaže alebo záťaže zo sociálneho prostredia. Faktorov, ktoré na nás dlhodobo pôsobili, bolo veľa. Nevedeli sme, kedy pandémia a z nej vyplývajúce reštrikcie skončia. Naďalej nevieme, či a kedy príde druhá vlna. Najprv sa obmedzenia týkali našich osobných životov, keď sme nemohli vyjsť von, potom pracovných, keď ostalo veľa ľudí pracovať z domu a napokon mnohí zažívajú obavy z toho, že budeme stráda ekonomicky, že prídeme o pracovné miesto a nebudeme si vedieť nájsť nové.“

Čo pomáha

Faktorov, ktoré na nás negatívne pôsobili, bolo naozaj veľa. Riešením, ktoré nám môže v mnohom pomôcť – a nielen v čase pandémie, je psychohygiena. „Od malička by sme sa mali učiť venovať sa činnostiam, ktoré nám vracajú duševnú rovnováhu, ktoré nám pomôžu zachovať si duševnú pohodu. Ak máme trvalé návyky dopriať si relax, čo by sa malo týkať celej našej existencie – stravy, vzťahov, aktivít či spánku, je to o to jednoduchšie. Ponoriť sa do činností, ktoré nám prinášajú radosť aj v čase záťažových situácií, pomáha lepšie krízu zvládať,“ zamýšľa sa doktorka Izáková. „Na každého platí niečo iné. Mnohí z nás sa tiež museli vzdať svojej komfortnej zóny a zistili, že v neistej situácii nie je dobré plánovať dlhodobo. Situácia sa rýchlo menila, oveľa efektívnejšie bolo plánovať len zo dňa na deň,“ dopĺňa psychologička Katarína Jandová.

Progres v starostlivosti o duševné zdravie

Po systémových zmenách v oblasti duševného zdravia odborníci volajú už dlhé roky. Zdôrazňujú, že dôležitou súčasťou zmeny musí byť reforma psychiatrickej starostlivosti s prihliadnutím nielen na zdravotný, ale aj sociálny aspekt. Minister zdravotníctva Marek Krajčí volanie odborníkov vypočul a ako prvý šéf zdravotníckeho rezortu na Slovensku si túto oblasť určil za jednu zo svojich priorít aj v programovom vyhlásení vlády. Na pôde ministerstva od júla funguje samostatný odbor s expertmi, ktorí sa tejto problematike naplno venujú.

„Situácia počas pandémie zastavila mnohé, ale nezastavila progres. Duševné zdravie sa po prvý raz dostalo aj do programového vyhlásení vlády. Na ministerstve už začali experti pracovať na reforme v tejto oblasti,“ hovorí doktorka Izáková. „Chceme položiť základy komunitnej psychiatrie, aby sme do systému psychiatrickej starostlivosti dostali viac služieb, ktoré sa stanú dostupnejšie a komplexnejšie. Aby pacienti dostali takpovediac na mieru konkrétnu starostlivosť. Niektorým pacientom pomôže, ak dostanú liečbu na psychiatrickej ambulancii, a fungujú dobre. Sú však aj takí, ktorí potrebujú iné služby, v centrách duševného zdravia a poradniach duševného zdravia, kde by sme sa zameriavali aj na prevenciu,“ povedala doktorka Izáková.

Odborníci na ministerstve majú v pláne pozrieť sa aj na riešenia nedostatku špecialistov, ktorí liečia pacientov v tejto oblasti. Plánujú vytvoriť aj centrá duševného zdravia založené na fungovaní multidisciplinárnych tímov, podporiť fungovanie denných psychiatrických stacionárov a zvýšiť dostupnosť odborných vyšetrení v ambulanciách. Experti na ministerstve sa zamerajú tiež na riešenie starostlivosti o deti a dospievajúcich s duševnými poruchami, riešenia sa budú nastavovať aj pre pacientov v seniorskom veku. Odborníci tiež pracujú na príprave materiálu „Slovensko proti demencii“, ktorý starostlivosť o seniorov v oblasti duševného zdravia môže pozitívne ovplyvniť. Reforma starostlivosti o duševné zdravie sa zameria aj na prevenciu, čo prináša výzvy pre viacero rezortov. „Edukácia o duševnom zdraví je veľmi dôležitá či už na školách, pracoviskách alebo v komunitách,“ povedal Viktor Svetský, vedúci Oddelenia nadrezortnej koordinácie MZ SR.

(iba)

 

Súvisiace články

Fajčenie je jedným z najzávažnejších celosvetových zdravotníckych problémov súčasnej doby. To vieme všetci. Azda netreba pripomínať, ž

Diabetes mellitus a COVID-19. Správna výživa a pohyb a ich význam pri redukcii rizika a dôsledkov ochorenia Pacienti s diabetom mellitus ma

INTERNETOVÁ LINKA DÔVERY IPčko V súvislosti s chorobou COVID-19 je aktuálne v hre – okrem nebezpečenstva nákazy neviditeľným koronavíru

Klinika infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice L. Pasteura, Košice Epidémia COVID-19, ktorá nás zasiahla nevídaným spôsob

Osýpky (lat. Morbilli) patria medzi najnákazlivejšie a najzávažnejšie prenosné ochorenia  detského veku. Závažnosť osýpok spočíva najm

Správy o novom koronavíruse či baktériách rezistentných na antibiotiká počúvame denne. A denne dostávame aj návody, aké dezinfekčné p