Rakovina hrubého čreva a konečníka (kolorektálny karcinóm, KRCa) je najčastejšie nádorové ochorenie tráviacej trubice a jedno z troch najčastejších onkologických ochorení vôbec. Zo 100 Európanov naň môže v priebehu života ochorieť až šesť. Viac ako tretina pacientov prichádza k lekárovi neskoro. Ak by sa ochorenie odhalilo včas, môže byť iba marginalizovaným zdravotným problémom. Pomôcť v tom má skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka.
Aj keď tento typ rakoviny najčastejšie postihuje ľudí po päťdesiatke (asi 80 % prípadov), čoraz častejšie postihuje aj mladších. Viac ako tretina pacientov prichádza k lekárovi neskoro a v čase stanovenia diagnózy už majú pokročilé ochorenie s metastázami. Hlavnou príčinou vysokej úmrtnosti je práve neskorá diagnostika.
Kolorektálny karcinóm o niečo častejšie postihuje mužov ako ženy, čo platí najmä pre karcinóm konečníka. Nie je len problémom ľudí v dôchodkovom veku, ale čoraz častejšie postihuje aj mladších. Jeho výskyt je vysoký najmä vo vyspelých krajinách, preto ho môžeme zaradiť medzi civilizačné ochorenia.
Kolorektálny karcinóm označuje rakovinu hrubého čreva (kolón) a konečníka (rektum), môže sa teda nachádzať v ktorejkoľvek časti hrubého čreva vrátane konečníka. Často vzniká z nezhubných nádorov – adenómov či adenómových polypov. Niekedy ich bunky zmenia štruktúru, tvar a funkciu a proces vyústi až do rakoviny. Nádorové bunky sa môžu z nádoru uvoľniť a dostať sa do krvného obehu či lymfatického systému. Tak sa nádor rozšíri aj do vzdialených častí tela a vytvára druhotné nádorové ložiská – metastázy; najčastejšie v pľúcach, pečeni, mozgu, obličkách a močovom mechúre.
Presnú príčinu vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka sa zatiaľ nepodarilo odhaliť, no sú známe faktory, ktoré riziko ochorenia zvyšujú. Medzi ľuďmi so stredným alebo vysokým rizikom kolorektálneho karcinómu sa vo veku 50 rokov až v tretine, a vo veku 70 rokov až v polovici prípadov objavujú adenómové polypy, ktoré môžu prerásť do rakoviny.
Rozdelenie rakoviny hrubého čreva, výskyt v percentách.
Až 80 % prípadov kolorektálneho karcinómu vzniká z adenómu – nezhubného nádoru, ktorý sa v čreve objavuje ako žľazový polyp a vyzerá ako výčnelok na sliznici čreva. Príčinou je nadmerné delenie sliznicových buniek. Niekedy začne polyp rásť a jeho bunky zmenia štruktúru, tvar a funkciu. Adenóm je predrakovinovým stavom a zmeny, ktoré sa v ňom postupne odohrávajú, môžu skončiť až vznikom zhubného nádoru. Táto premena môže trvať aj niekoľko rokov.
Polypy nemusia spočiatku spôsobovať žiadne problémy. Riziko však stúpa, keď začnú krvácať. Pravdepodobnosť, že sa zvrhnú do zhubného ochorenia, sa dá posúdiť na základe veľkosti polypu, jeho histologickej štruktúry a stupňa dysplázie (deformácia orgánov); môže byť nízka, stredná alebo ťažká. Pravdaže, nie každý adenómový polyp musí nutne prerásť do onkologického ochorenia. Endoskopická polypektómia ich však dokáže jednoducho odstrániť a tým znižuje výskyt rakoviny kolorekta v prípade ľudí, ktorí nimi trpia.
Príznaky rakoviny hrubého čreva a konečníka často nebývajú výrazné ani trvalé, nezriedka sú prerušované, striedavé a zdanlivo bezvýznamné. Človek ich neraz úplne prehliadne alebo ich dáva do súvislosti s inými vplyvmi – zlou stravou, stresom či hemoroidmi. Je nevyhnutné všímať si bežné fungovanie svojho tráviaceho systému, aby sme si čo najskôr všimli prípadné zmeny.
Ak sa objaví niektorý alebo viaceré z týchto príznakov, nezávisle od množstva či frekvencie, človeka musí vyšetriť odborník, ktorý stanoví presnú diagnózu.
Skríning je štátom riadený preventívny program, ktorý môže úspešne zastaviť zbytočné úmrtia na rakovinu hrubého čreva. Vznikol po dlhodobej úzkej spolupráci pacientskych
organizácií Europacolon Slovensko a NIE RAKOVINE so Slovenskou gastroenterologickou spoločnosťou, Ministerstvom zdravotníctva SR, štátnymi úradmi, zdravotnými poisťovňami, odbornými inštitúciami, podporujúcimi partnermi a médiami. Je to unikátny nástroj na to, ako odhaliť pacientov vo včasnom štádiu ochorenia, kedy na úplné vyliečenie stačí krátky zákrok.
Podľa primára endoskopického oddelenia Gastroenterologickej kliniky SZU a UNB MUDr. Rudolfa Hrčku, CSc. by v prípade, že by sa ochorenie odhalilo včas, mohlo by byť iba marginalizovaným zdravotným problémom. To je aj cieľom skríningového programu, ktorý spúšťa Ministerstvo zdravotníctva SR spolu so skríningovým programom na odhalenie rakoviny prsníka a krčka maternice. Programy majú ambíciu znížiť výskyt a úmrtnosť na najčastejšie nádorové ochorenia a zlepšiť kvalitu života pacientov.
„V minulosti, od roku 2002, sa na Slovensku robil tzv. oportúnny skríning, založený na dobrovoľnosti pacienta podstúpiť vyšetrenie, na ktorom sa zúčastnilo najprv len osem neskôr 12 percent ohrozenej populácie nad 50 rokov. Nestačilo to však na dosiahnutie cieľa, ktorým je znížiť v celej populácii výskyt tohto ochorenia a paralelne s tým aj úmrtnosť. Zatiaľ ani jedna rozvinutá krajina na svete nedokázala presvedčiť populáciu nad 50 rokov, aby sa v dostatočnej miere zúčastňovala na skríningových vyšetreniach. Metóda adresného aktívneho pozývania na skríning tohto ochorenia je najúčinnejšia, práve preto ju na Slovensku od januára uvádzame,“ hovorí primár endoskopického oddelenia Gastroenterologickej kliniky SZU a UNB MUDr. Rudolf Hrčka, CSc. „Práve adresné pozývanie dokáže zabezpečiť, že na skríning príde viac ako polovica ohrozenej populácie. Takéto počty pacientov, ktorí sa na skríningu zúčastnia, potom vedia zaručiť pokles výskytu rakoviny hrubého čreva a konečníka aj zníženie úmrtnosti.“ Na test na okultné krvácanie raz za dva roky majú nárok muži a ženy nad 50 rokov. Pri pozitívnom výsledku bude pacient odoslaný na ďalšie odborné vyšetrenie (kolonoskopiu). „V prvej fáze skríningu sme sa zamerali na vytvorenie pilotného programu a podľa medicínskych, epidemiologických a ďalších charakteristík sme vybrali náhodným spôsobom 20-tisíc ľudí na Slovensku zo všetkých troch poisťovní, ktorým od januára 2019 posielame listy aj s testami. V priebehu roka budeme sledovať, koľko ľudí si test na karcinóm kolorekta dá urobiť. Test obsahuje nádobku a návod na odobratie malej vzorky stolice – pacienti ho odnesú svojmu praktickému lekárovi. Ten test vyšetrí a pacienti sa v priebehu pár minút dozvedia, či je výsledokm negatívny a v podstate môžu byť až do ďalšej preventívnej prehliadky o dva roky spokojní, alebo majú pozitívny test a lekár im odporučí kolonoskopické vyšetrenie. Keďže všetky tieto procesy sú v jednotlivých poisťovniach zadokumentované pod určitými kódmi, bude možné online sledovať, ako tento systém beží. Rátame s tým, že už v septembri by sme mohli vedieť, či sa splní náš predpoklad, že na tento nový adresný spôsob pozývania by mohlo zareagovať viac ako 50 percent pozvaných. Veríme že sa tak stane a potom budeme v najbližšom čase organizovať hromadný skríning kolorektálneho karcinómu, čo by predstavovalo približne 400-tisíc ľudí ročne. Po takmer dvadsiatich rokoch peripetií sa ako lekári veľmi tešíme, že sa konečne podarilo skríning spustiť.“
Pre ľudí s rodinnou záťažou kolorektálneho karcinómu je mimoriadne dôležité začať so skríningom oveľa skôr, než v prípade ľudí bez zvýšeného rizika:
Včasné odhalenie rakoviny hrubého čreva a konečníka výrazne zlepšuje možnosti a účinnosť liečby. Existuje niekoľko vyšetrení, ktoré umožňujú diagnostikovať ochorenie ešte v čase, keď je pacient bez príznakov. Odhaliť sa dá dokonca už prednádorový stav – adenóm vo forme polypu, ktorý je možné odstrániť a zabrániť tak jeho premene na rakovinu.
Tento jednoduchý, úplne bezbolestný test môže doslova zachrániť život, lebo umožňuje odhaliť rakovinu ešte skôr, ako skutočne prepukne. Má význam pre ľudí, ktorí nemajú žiadne príznaky ochorenia. Dokáže odhaliť tzv. okultné – skryté, voľným okom neviditeľné – krvácanie do stolice. Vyšetruje sa z troch po sebe nasledujúcich stolíc. Ľudia starší ako 50 rokov by si ho mali urobiť aspoň raz za dva roky, a to aj pokiaľ nemajú žiadne iné problémy. O teste by vás mal informovať váš praktický lekár, ktorý v prípade pozitívneho výsledku odporučí aj odborné vyšetrenie. Význam testu je najmä v tom, že dokáže odhaliť začínajúcu rakovinu v čase, kedy nemáte žiadne problémy, kvôli ktorým by ste inak išli za lekárom.
V dňoch, keď test podstúpite, by ste mali zo stravy vylúčiť tie zložky, ktoré by ho mohli ovplyvniť a výsledok by bol falošne pozitívny alebo falošne negatívny. Je zakázané jesť krvavničky a podobné „krvavé“ špeciality, zverinu, tmavé mäso, listovú zeleninu (vrátane karfiolu a brokolice), reďkovky a chren. Vyvarovať sa treba aj väčšiemu množstvu tabliet s vitamínom C (viac ako 1 g denne). V čase testu je vhodné jesť inú zeleninu, strukoviny a tmavé pečivo.
Vyšetrenie konečníka patrí medzi základné vyšetrovacie postupy. Lekár môže vďaka nemu odhaliť rôzne ochorenia koncovej časti hrubého čreva a konečníka. Pri vyšetrení prstom vyšetrí príslušnú oblasť. Tieto miesta sú pred zrakom lekára väčšinou ukryté, preto je vyšetrenie konečníka nenahraditeľným pomocníkom. Používa sa pri ňom znecitlivejúca masť a aj keď nie je príjemné, nebolí. Je jednoduché a trvá len chvíľu. Lekár pri ňom môže odhaliť hemoroidy, nádory, zápal či krvácanie.
Vyšetrenie sliznice a vnútorných častí hrubého čreva lekár vykonáva pomocou endoskopického prístroja – kolonoskopu. Tenká hadička je ohybná a na konci má zabudované svetlo. Okrem pohľadu do vnútra čreva umožňuje aj odber vzorky tkaniva na histologické vyšetrenie. To dokáže definitívne odhaliť, či je nález zhubný, presne stanoviť typ nádoru a jeho rozsah. Odbery vzoriek črevného tkaniva sú bezbolestné. Výhodou kolonoskopie je aj to, že pri vyšetrení je možné zároveň odstrániť aj niektoré resp. všetky polypy a tiež ich histologicky vyšetriť.
Hlavnou výhodou kolonoskopie oproti iným vyšetreniam je vyššia citlivosť. Senzitivita kolonoskopie je pri diagnostike kolorektálneho karcinómu až 95 %, kým napr. rtg vyšetrenie je citlivé len na 83 %.
Pri röntgenovom vyšetrení hrubého čreva sa doňho najprv vo forme nálevu dopraví kontrastná látka s obsahom bárya. Lekár dokáže na rtg. snímkach odhaliť zmeny v čreve, ako je nádor alebo iná abnormalita.
Vyšetrenie, ktoré využíva silné magnetické a rádiové vlny. Lekári ho zväčša robia až vtedy, keď sa diagnóza kolorektálneho karcinómu potvrdí iným vyšetrením.
Autor: Ivana Baranovičová