
Alergie sú aktuálne najčastejším chronickým ochorením v Európe a podľa odhadov bude v roku 2025 s alergiou zápasiť až polovica európskej populácie. Na Slovensku trpia alergickou nádchou približne až traja z desiatich Slovákov. Vplyvom pandémie koronavírusu pritom ľudia navštevujú imuno-alergológov čoraz menej, čo sa odzrkadlilo aj na poklese miery testovania a na diagnostike tohto ochorenia. V porovnaní s rokom „bez covidu“ ide až o 40-percentný pokles.[1]
Tento stav môže byť časovanou bombou pre astmu, s ktorou alergia úzko súvisí. „Ak sa alergická nádcha včas a adekvátne nelieči, vo väčšine prípadov sa vyvíja do ďalších alergických ochorení a tiež do astmy,“ vysvetľuje prepojenie medzi týmito dvomi ochoreniami prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, FAAAAI, z Univerzitnej nemocnice v Martine. Zároveň dodáva, že pre čoraz viac ľudí tieto ochorenia predstavujú významný dopad na kvalitu života. „Spôsobujú poruchy spánku, dýchavičnosť, pacientov obmedzujú v bežných denných aktivitách, významne im znižujú kvalitu života, dokonca vedú k miliónom vymeškaných dní v škole a v práci,“ dopĺňa.
Neliečenie alergie môže okrem výrazného zhoršenia kvality života pacienta viesť aj k nárastu zdravotných a sociálnych nákladov. Za rok 2018 predstavovali nepriame odvrátiteľné náklady spôsobené alergiou a astmou na Slovensku viac ako 717 miliónov eur. Do tejto sumy sú zahrnuté výdavky plynúce z fondov Sociálnej poisťovne a odhady dopadov straty produktivity práce. Celkové priame náklady na liečbu týchto ochorení v roku 2018 predstavovali pre slovenské zdravotníctvo 70 miliónov eur, z čoho až dve tretiny tvorili náklady na liečbu astmy.
Včasnou liečbou alergie, ktorá dokáže zabrániť rozvoju do astmy, môžeme aj významne ušetriť. „Ako potvrdila aj naša minuloročná analýza, priame aj nepriame náklady na starostlivosť o pacientov s alergiami sú v porovnaní s astmou v súčasnosti polovičné,“ vysvetľuje prof. PhDr. Róbert Babeľa, PhD., MBA z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.
Výskyt alergií vo svete je čoraz väčším problémom najmä pokiaľ ide o deti. Tie, ktoré trpia alergiou, majú až deväťnásobne vyššiu šancu na rozvoj astmy v dospelom veku. Odborníci preto ešte viac zdôrazňujú potrebu prevencie v podobe včasnej diagnostiky a správnej liečby alergie už v detskom veku. „Včasnou diagnostikou a vhodnou liečbou alergie už v detskom veku vieme výrazne znížiť riziko rozvoja nových alergií a astmy, a teda aj zlepšiť kvalitu života pacientov v dospelosti,“ vysvetľuje MUDr. Iveta Neuschlová, ktorá pôsobí na Klinike detskej pneumológie a ftizeológie, LF SZU a NÚDCH.
Hoci dnes pacienti, vrátane detí, majú k dispozícii účinnú liečbu, na Slovensku sa používa stále málo. Ide o alergénovú imunoterapiu, ktorá dokáže modifikovať priebeh ochorenia a nepotláča len príznaky. Pri tejto liečbe sa alergikovi v nízkych dávkach podáva alergén, na ktorý je alergický. „Cieľom je naučiť imunitný systém organizmu daný alergén tolerovať a na tento alergén nereagovať prehnanou, teda alergickou reakciou. Dobrou správou je aj to, že na Slovensku je alergénová imunoterapia dostupná už aj pre deti od päť rokov.“ vysvetľuje prof. Jeseňák.
Odborníci sa zhodujú, že je potrebné, aby sa k alergii a astme pristupovalo ako k závažným ochoreniam, ktoré treba včas a účinne liečiť. Rovnako je dôležité upriamiť pozornosť na deti, kde by mohol pomôcť vznik Národného programu prevencie a liečby alergie a astmy pre deti a adolescentov, ako aj sústrediť sa na ďalšie investície do modernej a kvalitnej liečby na Slovensku, čo má očakávanú vysokú úroveň návratnosti.
(red)