Na Slovensku trpí alergiou až 40 % obyvateľstva. Úlohu v zvyšujúcom sa počte alergických ochorení hrá nielen genetika, ale aj vplyv životného prostredia.
Alergia je neprirodzená, prehnaná reakcia organizmu na látky, ktoré sa bežne vyskytujú v prostredí. Imunitný systém produkuje substancie, tzv. protilátky. Niektoré z nich sú dôležité, pretože chránia organizmus proti infekciám. Vírus alebo baktériu rozozná organizmus ako telu cudzie a správne reaguje tvorbou protilátok, čím pomáha ubrániť sa infekcii.
Organizmus ,,alergika“ však považuje aj bežné látky z prostredia za cudzie (hovoríme im alergény) a tvorí proti ním protilátky. Táto protilátková aktivita organizmu je nežiaduca, škodlivá. Vedie k uvoľneniu chemických látok, ktoré sú zodpovedné za príznaky, ako je nádcha, kýchanie, kašeľ, kožné zmeny, problémy s dýchaním, až život ohrozujúci stav.
Prvé stretnutie s alergénom len pripraví organizmus na reakciu. Zvyčajne sa príznaky objavia pri druhom, resp. opakovanom stretnutí. Preto tvrdenie, ,,už som to jedol a nič mi nebolo“ alergiu nevylučuje.
Závažnosť alergickej reakcie sa mení od človeka k človeku. Ten istý podnet môže u niekoho vyvolať život ohrozujúci stav – anafylaktickú reakciu, u iného len ľahké kožné zmeny alebo nádchu.
Rizikové faktory
Pozitívna rodinná anamnéza sa na vzniku alergie podieľa v najväčšom pomere. Ak jeden z rodičov trpí na alergické ochorenie, riziko, že ochorie dieťa, je 30 %. Ak obidvaja rodičia trpia alergiou, udáva sa až 50 či 60-percentné riziko. Alergické ochorenie sa môže samozrejme vyvinúť aj človeku s negatívnou rodinnou anamnézou.
Relatívne rizikovým faktorom je tiež vek. V detstve sa častejšie vyskytuje najmä potravinová alergia, ktorá sa však mnohým deťom vekom stráca.
Prítomnosť jedného typu alergie je rizikom pre vznik ďalšieho typu alergie. V prípade detí s atopickým ekzémom môžeme v neskoršom veku očakávať napríklad sennú nádchu alebo aj astmu.
Najčastejšie alergény:
Príznaky alergie
Príznaky závisia od miesta postihnutia.
Senná nádcha sa prejavuje opuchom nosovej sliznice, výtokom z nosa a očí, zápalom spojiviek, kýchaním. Stav je prechodný, príznaky sú sezónne. Väčšinou ide o alergiu na peľ kvitnúcich rastlín, ale môže to byť aj alergia na prach, vzdušné plesne.
Atopický ekzém sprevádzajú zmeny na koži. Typickým príznakom sú pľuzgieriky, šupiny, mokvajúce ložiská, koža je suchá, zhrubnutá, popraskaná, olupujúca sa, prítomné je silné svrbenie hlavne vo večerných hodinách a v noci. Typické obdobie vzniku je dojčenský vek.
Potravinovú alergiu identifikuje človek ťažko, pretože niektoré alergény sa môžu vyskytovať vo viacerých potravinách. Prejavuje sa tŕpnutím resp. svrbením a opuchom perí, jazyka, krku, viečok, tváre. Môže byť prítomná hnačka, kožné zmeny: žihľavka, ale aj dýchavičnosť až anafylaxia. Potravinová alergia začínajúca v detskom veku môže časom ustúpiť. Ak sa prejaví až v dospelosti, zvyčajne pretrváva.
Alergiu na uštipnutie hmyzom pozorujeme najčastejšie po poštípaní osou, včelou, menej iným hmyzom. Prejavuje s opuchom a zápalom v mieste vpichu, svrbením celého tela alebo postihnutého miesta, môže sa pridružiť kašeľ, sťažené dýchanie až anafylaxia.
Alergia na lieky môže vzniknúť do niekoľkých minút alebo hodín po požití lieku, ale aj po niekoľkých dňoch. Prítomná je vyrážka drobná alebo splývajúca mapovitá, svrbenie, začervenenia kože, opuch tváre, dýchavičnosť, anafylaxia.
Alergický zápal prinosových dutín je častou komplikáciou sennej nádchy. Prejavuje so bolesťami hlavy, pocitom napätia a bolesti nad prínosovými dutinami. Výtok z nosa je zvyčajne hlienový, nesfarbený. Zvyšuje sa riziko infekčnej sekundárnej infekcie.
Anafylaxia je najzávažnejšia alergická reakcia, ktorá prichádza náhle po stretnutí s alergénom a ohrozuje život postihnutého. Anafylaxiu môže vyvolať každý alergén, najčastejšie sú to však potravina, liek, hmyz.
Rozbehnutá anfylaxia sa prejavuje sčervenaním kože, vracaním alebo napínaním na vracanie, opuchom dýchacích ciest, ktorý znemožňuje dýchanie, stratou vedomia, ťažko hmatateľným pulzom až srdcovým zlyhaním. Takáto reakcia vyžaduje urgentnú lekársku pomoc. Jedinci so silnou alergickou reakciou by mali so sebou nosiť pohotovostný balíček prvej pomoci, ktorý obsahuje aj adrenalínové pero.
Liečba
Prvým a základným bodom liečby je vždy eliminácia alergénu.
Medikamentózna liečba je nutná vtedy, ak príznaky pretrvávajú, resp. ak nie je možné eliminovať stret s alergénom. Existuje široká škála antihistaminík, či už lokálnych na použitie do očí, nosa, alebo celkových vo forme tabliet. Pri sennej nádche je dôležité začať liečbu už pred peľovou sezónou.
Hormonálnu liečbu začíname tam, kde antihistaminiká nemajú požadovaný účinok. Prípravky sú tiež k dispozícii vo forme mastí, očných či nosových kvapiek alebo prípravkov určených na inhaláciu.
V prípade astmy, ale aj sennej nádchy alebo aj alergií z interiérového prostredia, sú účinné inhibítory leukotriénov, ktoré blokujú uvoľňovanie látok zodpovedných za prejavy alergie.
Imunoterapia – desenzibilizačná liečba sa odporúča tam, kde sa nedá predchádzať styku s alergénom, alebo napriek liečbe antihistaminikami nemáme stav úplne pod kontrolou. Pozostáva z dlhodobého podávania malých dávok alergénu. Organizmus si ,, zvykne“ na alergén a pri stretnutí s ním nereaguje alergicky. Liečba trvá niekoľko rokov. Kedysi bola možná aplikácia len vo forme injekcií, v súčasnosti je k dispozícii aj vo forme kvapiek.
Akútna liečba pozostáva s okamžitého podania adrenalínu.
Prognóza
Hoci sa alergia vyliečiť nedá, vhodnou liečbou sa dá dostať pod kontrolu, takže pacient bude bez príznakov. Za určitých nepriaznivých okolností sa však môžu objaviť znovu. Pri dlhodobej liečbe je potrebné zobrať do úvahy aj nežiaduce účinky liečby.
Prevencia
Kedy navštíviť lekára
Lekára je potrebné navštíviť ak máte skutočné podozrenie na alergiu, predovšetkým, ak sa problémy opakujú za tých istých okolností (opakovane po požití tej istej potraviny, približne v tom istom ročnom období, pri kontakte s domácim miláčikom, ak problémy prichádzajú po požití lieku).
V prípade ťažkej alergickej reakcie je potrebné volať rýchlu zdravotnícku pomoc. Ak pacient anafylaxiou už reagoval, mal by rátať s týmto rizikom a mal by byť vybavený adrenalínovým perom.
Čo je dobré vedieť?
Pacient by sa mal na prvé vyšetrenie. Lekár na základe vyšetrenia v prípade podozrenia na alergiu odosiela pacienta alergológovi. Ten ordinuje zvyčajne kožné testy, navrhuje a riadi liečbu. Čo by teda pacient mal vedieť?
Autor: MUDr. Monika Antošová,
pediatrička
ALERGOLÓGIA V čase častého šírenia dezinformácií z oblasti medicíny prináša Slovenská spoločnosť alergológie a klinickej imunológi
RUBRIKA IMUNITA A ALERGIE Najväčším problémom ľudstva dnes nie sú infekčné ochorenia, ale civilizačné. Pri vzniku viacerých z nich, onk
ALERGICKÉ OCHORENIA V Európe aj na Slovensku každoročne pribúda počet ľudí, ktorí trpia na rôzne druhy respiračných alergických
ALERGIE Myslite na prevenciu Začiatok jesene, rovnako ako leto, sú rizikové obdobia pre ľudí, ktorí po ťažkej alergickej reakcii na bo
