Ak má muž v mladšom veku neliečený vysoký krvný tlak, znásobuje sa hrozba infarktu myokardu vo vyššom veku. Ak sa k tomu pridružia spomenuté rizikové faktory a muž má opakovane bolesti hlavy či pociťuje tlak na hrudníku a tlakomer ukáže vyššie hodnoty ako 140/90, mal by vyhľadať lekára. Hodnoty správneho krvného tlaku sú 120/80 mmHg. Dá tak predísť zdravotným problémom, ktoré sa môžu prejaviť v neskoršom veku, kedy už môže byť neskoro. Prípadný infarkt myokardu, či iné ochorenie spojené s neliečenou hypertenziou, môžu mať za následok nekomfortný dôchodok spojený s častými návštevami u lekára.
Artériová hypertenzia je nebolestivé ochorenie a práve bezpríznakovosť je neraz dôvodom, prečo sa nediagnostikuje včas. Diagnóza často prichádza až s komplikáciami, ako je dýchavičnosť, tlak na hrudi alebo akútny infarkt myokardu.
„Výskumy nielen zo Slovenska, ale aj z ostatných transformujúcich sa krajín ukazujú, že nastal pokles kardiovaskulárnej mortality. Nie je však taký, ako by sme chceli. Keď sme išli do výskumov hlbšie, zistili sme, že veková skupina, v ktorej sa nám najmenej darí kontrolovať rizikové faktory, sú muži od 35 do 50 rokov. Vo všetkých ostatných ukazovateľoch, ako sú napríklad cholesterol, liečba infarktov, srdcové zlyhávanie, nastalo zlepšenie. Kontrola krvného tlaku mužov v produktívnom veku pred päťdesiatkou je na tom horšie a myslíme si, že toto je jeden z podstatných dôvodov, prečo pokles kardiovaskulárnej mortality na Slovensku nie je taký zrejmý, ako v okolitých krajinách,“ hovorí docentka MUDr. Eva Gonçalvesová, CSc., prednostka Kardiologickej kliniky LF UK a NÚSCH.
Vo všeobecnosti väčšina mužov o svojom ochorení nevie. Krvný tlak si v domácom prostredí nemerajú a k lekárovi nechodia. Prípadné symptómy, ako je nespavosť či bolesť hlavy, pripisujú stresu. Posledné dva roky súvisiace s pandémiou covidu tlak na mužov ešte zvýšili. Dôvody, prečo sa znižuje vek pacientov s artériovou hypertenziou vysvetľuje MUDr. Anna Vachulová, PhD., prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti. „Artériová hypertenzia postihujúca mužov v produktívnom veku súvisí s tým, že máme celkovo ako populácia málo pohybu a viac stresových povolaní a situácií. Prispela k tomu aj sociálna izolácia počas pandémie ochorenia Covid-19 a ekonomické neistoty. Ekonomické dopady pandémie sa odrážajú na psychike človeka a táto neistota spôsobuje, že muži ako živitelia rodín sú vo väčšom strese, pričom sekundárne im stúpajú hodnoty krvného tlaku. A nejde pritom len o situačnú hypertenziu, ale o rozkolísania krvného tlaku, ktoré môžu prerásť do artériovej hypertenzie.“
Artériová hypertenzia nebolí. Horšie je, ak sa pridružia s ňou spojené komplikácie. Môžu sa prejaviť hneď, alebo aj o desať či dvadsať rokov neskôr. „Nechceme ,terorizovať´ mladých mužov, aby si merali krvný tlak stále, stačí, ak tak urobia aspoň raz do roka a v prípade, že je ich tlak vyšší, začali túto situáciu riešiť v spolupráci s lekárom. Farmakologicky i nefarmakologicky, a to dovtedy, kým ich krvný tlak nebude v cieľových hodnotách pod 130/80 mmHg. A nestačí, aby sa do týchto hodnôt krvný tlak dostal, musí tam aj zostať. Znamená to, že v niektorých prípadoch môže byť táto liečba celoživotná,“ hovorí docentka Eva Gonçalvesová.
Keď si muž v mladom veku nelieči vysoký krvný tlak, znásobuje sa mu hrozba infarktu myokardu vo vyššom veku. Navyše, Slovensko má najkratší vek života v zdraví spomedzi európskych krajín. Ľudia sú zdraví len do určitého veku a potom sa na nich „lepí“ jedna choroba za druhou. Chýba nám tak komunita zdravých dôchodcov, a to preto, že v mladšom veku svoje zdravie zanedbávame. Táto nepriaznivá situácia môže zmeniť práve vo vekovej kategórii 35 až 50 rokov. Podľa slov docentky Gonçalvesovej figurujú v tejto vekovej skupine tri hlavné aspekty, prečo muži zanedbávajú svoje zdravie. Jedným z dôvodom je, že na mnohých mužoch leží ekonomická ťarcha celej rodiny, vrátane hypoték a úverov. Je tu aj psychologický aspekt, kedy si muži myslia, že nemôžu byť chorí a že je hanba byť chorý, takže nechodia ani k lekárom, aby neboli chorí. No a svoju úlohu zohrávajú aj konšpiračné teórie, kedy muži tvrdia, že im nejaká farmaceutická firma chce „natlačiť“ liek, ktorý nepotrebujú.
Ideálny krvný tlak je 120/80 mmHg. Ak hodnota krvného tlaku prekročí hodnotu 140/90 mmHg, tento stav sa nazýva artériová hypertenzia a je nutné sa začať liečiť. „Keď k nám príde pacient s výraznou dýchavicou, bolesťou na hrudi alebo opuchmi, väčšinou sa už u neho prejavili komplikácie, ktoré môžu znamenať aj závažné poškodenie srdca. Nemuselo sa to dostať až sem, ak by si pacient pred rokom či dvoma odmeral krvný tlak a zvýšené hodnoty by začal včas liečiť. Nič nie je stratené ani v prípade, ak sa komplikácie už dostavia, avšak už si vyžadujú ďalšie liečenie, zatiaľ čo artériová hypertenzia by sa dala liečiť možno fixnou dávkou kombinovaných liekov a nefarmakologickou liečbou,“ konštatuje MUDr. Anna Vachulová, PhD., prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti. Pre účinné dosahovanie kontroly hypertenzie je potrebné dodržiavať liečbu a zmeniť životosprávu. Spomedzi mnohých vecí, ktoré napomáhajú pri liečbe hypertenzie, sú najdôležitejšie zmena stravovania, nefajčenie a zvýšenie fyzickej aktivity.
Na diagnostiku stačí kvalitný tlakomer a správna metodika merania krvného tlaku. Veľký význam pri liečbe a diagnostike má domáce monitorovanie krvného tlaku. Je pohodlné, rýchle a navyše odbúra tzv. syndróm bieleho plášťa, ktorý v nadväznosti na rozrušenie z prítomnosti lekára často skresľuje hodnoty tlaku krvi. „Ak má človek opakovane zvýšený krvný tlak aj v pokoji doma, je potrebné ho liečiť. Pacienti majú pri domácom meraní tlaku krvi v priemere o 6/3 mmHg nižší tlak krvi, ako u lekára. Rozdiel medzi krvným tlakom meraným doma a v ambulancii lekára je väčší v prípade mladších ľudí v porovnaní so staršími. Práve mladší ľudia častejšie trpia zvýšeným stresom v ambulancii – tzv. syndrómom bieleho plášťa, ktorý spôsobuje jednorazové zvýšenie tlaku krvi. Starší pacienti majú rozdiel medzi hodnotami nameranými doma a v ambulancii minimálny. Aj preto má domáce meranie tlaku pre mužov v produktívnom veku veľkú výpovednú hodnotu pre lekára a pacientovi umožňuje priebežne kontrolovať svoje hodnoty tlaku krvi,“ hovorí MUDr. Adriana Šimková, hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecné lekárstvo.
Aby boli hodnoty krvného tlaku namerané a vyhodnotené správne, domáce monitorovanie tlaku musí spĺňať nasledujúce zásady:
– pred meraním treba byť aspoň päť minút v pokoji, predtým 30 minút bez fajčenia, jedla, kofeínu a cvičenia,
– krvný tlak treba merať v polohe v sede, s opretým chrbtom a pažami, nehýbať sa, nehovoriť, relaxovane sedieť s neprekríženými nohami,
– manžeta by mala mať byť na ramene na úrovni srdca,
– výsledky merania si treba zapísať do Záznamníka domáceho monitorovania tlaku krvi a doručiť lekárovi. Záznamník si môžete stiahnuť zo stránky www.presrdce.eu
– ideálne je urobiť si dve merania dva- až trikrát po sebe počas siedmich dní. Prvé meranie by malo byť ráno, (ak človek užíva lieky, tak pred ich užitím) a druhé večer pred jedlom.
Vekové obdobie od 30 do 40 rokov života sa označuje aj ako obdobie životného poludnia. V tomto veku sú muži psychicky aj fyzicky na vrchole. Venujú sa dosiahnutiu a udržaniu svojho spoločenského postavenia. Väčšina z nich je už ukotvená v rodine alebo vo vzťahu, darí sa im a sú spokojní. Ich svet je stabilný a choroby a smrť v ňom nemajú miesto. „Tridsiatnici sú po všetkých stránkach perspektívni, majú pocit životnej energie. Rozširuje sa vplyv ich pôsobenia, tí, ktorým sa darí, majú pocit, že vyriešia všetky problémy. V tomto období života sú zdraví aj ich rovesníci, a tak majú choroby a smrť zo svojho života vytesnené – ešte sa nerúbe v ich lese. Na preventívne prehliadky nechodia, prípadnú chorobu vnímajú ako zlyhanie,“ hovorí MUDr. Dana Šedivá, psychiatrička a sexuologička. Podľa jej slov sa v štyridsiatom roku život muža len mierne mení, je to akýsi medzník života. Muž v tomto veku už väčšinou pozná nejakého rovesníka, ktorý prekonal infarkt myokardu či iné ochorenie. Už si choroby mierne pripúšťa, avšak aj tým, že sa od začiatku 20. storočia predĺžil vek dožitia, necíti žiadne komplikácie a nepočíta s nejakým kardiovaskulárnym ochorením.
„Päťdesiatka je vek, kedy si muž začne uvedomovať, že prekročil istý medzník. Cíti to aj na svojom výkone, únave a už ho nenadchne všetko. Aj keď má energiu, motivácia už nie je taká vysoká ako predtým. Navyše, cíti aj vidí, že starne, znižuje sa kvalita jeho sexuálneho života, klesajú jeho telesné aj funkčné kapacity,“ hovorí MUDr. Dana Šedivá. Muži v 50. roku riešia aj iné bežné životné problémy, deti, rodičov, o ktorých sa treba postarať. Ak sa všetko postaví proti nastaveniu „nie som padavka, vydržím, som zdravý“, vzniká problém.
Pokiaľ ide o zdravotný stav, muži vo vekovej kategórií 35 až 50 rokov majú prípadné choroby vytesnené. Fakt, že by mali chodiť na preventívne prehliadky, alebo užívať lieky, vnímajú veľmi ťažko. „Svoje zdravotné ťažkosti bagatelizujú, diagnózu si nechcú pripustiť. Sociálne vžitý princíp maskulinity je spojený so sebadôverou, mocou, finančným úspechom, heterosexuálnou zdatnosťou a nezraniteľnosťou, ktorú stelesňujú zdraví, bohatí, silní a mladí muži. Stereotypné predstavy o maskulinite znižujú dopyt po preventívnej zdravotnej starostlivosti. Ako psychiatrička môžem povedať, že väčšina mladých mužov v tejto vekovej kategórií pri prvom vyšetrení zdôrazňuje konzultačný charakter návštevy s upozornením, že lieky užívať neplánujú. Je to spôsob vyjednávania. Obávajú sa, že lieky budú mať negatívny vplyv na ich potenciu a tak čakajú, že diagnóza zmizne sama. Mnohí sú schopní urobiť čokoľvek, len aby nemuseli užívať lieky. To ide do určitého momentu. Od ďalšieho nie. Nie všetko sa dá vyriešiť zmenou životného štýlu a silou vôle. A tam spadajú aj hypertenzia a depresia,“ hovorí psychiatrička Dana Šedivá a dodáva, že kardiovaskulárne ochorenia v mladšom veku sú často spojené s depresiou. „Takmer polovica mužov, ktorí prekonali infarkt myokardu, trpí aj depresiou a veľká väčšina ňou trpela aj pred infarktom. Len bola nerozpoznaná.“
Ľudia si často neuvedomujú, že problém nie je diagnóza, ale neliečená diagnóza. Muži vedia, že sa starne chorobami a v porovnaní so ženami si oveľa ťažšie pripúšťajú starnutie. Do päťdesiateho roku života sa cítia zdravo, starajú sa o seba, žijú aktívny a spoločenský život a prípadné choroby vytesňujú. Ženy sú iné. Fyziológia a biológia ich viaže navštevovať gynekológa, prejdú si pôrodom aj popôrodným stavom. Mnoho mužov nenavštívi urológa počas celého svojho života. Potom, v sedemdesiatke k nemu prídu prvýkrát, a odchádzajú s tumorom. A to všetko je len dôsledok zanedbania liečby v mladšom veku.
#zmerajsitlak #pretozetitohovorim
Viac na www.presrdce.eu
Napriek tomu, že ochorenia obehovej sústavy sú najčastejšou príčinou smrti mužov aj žien a zasahujú aj mužov v produktívnom veku, ich ochota liečiť sa na hypertenziu nie je dostatočná. Po jednom roku liečbu hypertenzie preruší až polovica pacientov a po desiatich rokoch je to až 61 percent pacientov. Príčiny možno nájsť v nevhodne zvolenej liečbe či vzájomnom ovplyvňovaní liečiv, ale napríklad aj v osobnosti pacienta, nízkej ochote liečiť sa, nedostatočnej komunikácii pacienta s lekárom či farmaceutom. Lekári nadsadene hovoria o niekoľkých „typoch” pacientov-mužov.
HRDINA – Nechce si pripustiť, že má nejaké ochorenie a odmieta ho riešiť. Pri zistení vyšších hodnôt krvného tlaku sa odvoláva na „odchýlku v meraní”. K lekárovi príde až keď ho začnú trápiť sprievodné prejavy hypertenzie, ktoré však už so sebou často prinášajú aj komplikácie vo forme napríklad koronárneho ochorenia srdca. V prípade, že by nepodceňoval hypertenziu, nemuselo by k nim prísť. Čo môže na neho fungovať? Napríklad „postrašiť“ poukázaním na príklad rovesníka s podobným ochorením. Zaviesť čo najjednoduchší liečebný režim (fixná kombinácia liekov v jednej tablete), ktorý by pacient bol ochotný dodržiavať. Efektívna začiatočná liečba hypertenzie pre väčšinu pacientov vyžaduje aspoň dva lieky.
BIO-EKO – Pacient-samoliečiteľ. Pomocou odporúčaní z internetu a prírodných výživových doplnkov. Je psychicky labilnejší, zo všetkého nového má strach. Má dlhodobo negatívny vzťah k liekom na hypertenziu a pýta sa na „prírodné alternatívy“. Čo funguje? Postaviť proti sebe obavy z liekov a následky neliečeného ochorenia – čo je viac? Vyjadriť ocenenie, že sa o seba príkladne stará. Nepoužívať strach ako metódu.
ZAVÁDZAČ – Pacient klame o užívaní liekov, užíva ich nepravidelne alebo si vyberá, ktoré užije a ktoré nie. Čo môže na neho fungovať? Konfrontácia s dôsledkami jeho konania na jeho zdravie. Uviesť fakty o tom, čo nedodržiavanie liečby spôsobuje a vysvetliť mu význam jednotlivých liekov a dávkovania. Vyjadriť presvedčenie, že sa dokáže liečiť správne.
PACIENT MILIÓN – Má veľmi veľa liekov. Ustavične si chodí iba pre nové recepty, sám nemá prehľad, čo a ako užíva. Čo môže fungovať? Motivovať ho k zotrvaniu v liečbe a vysvetliť jej dôležitosť. Povzbudiť ho k tomu, aby dodržiaval liečebný režim. Oceniť jeho doterajšiu starostlivosť o seba. Zjednodušiť liečbu a vysvetliť mu dávkovací režim.
(red)
SRDCOVO-CIEVNE OCHORENIA Vysoký krvný tlak je jedným z hlavných rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení, ale aj úmrtí. Pribli
KARDIOVASKULÁRNE CHOROBY Najčastejšie srdcovo-cievne ochorenie nie je vidieť a ani cítiť. Napriek tomu vás môže pripraviť o zdravie.
