Podceňovať astmu sa neoplatí. Dodržiavajte liečbu

RESPIRAČNÉ CHOROBY

 

Pacientov s chronickým zápalovým ochorením dýchacích ciest, akým je aj astma, celosvetovo aj u nás neustále pribúda. Pre plnohodnotný a aktívny život pacientov s astmou je však dôležité pristupovať k ochoreniu zodpovedne. Napriek tomu, že ide o pomerne rozšírené ochorenie – astma je štvrté najrozšírenejšie ochorenie na svete, spája sa s ním veľa mýtov a nepravdivých informácií. Astma nie je len detské ochorenie a už vôbec nie je infekčná. Mylne sa napríklad zvykne komunikovať, že liečba, ktorú pacienti s astmou užívajú, je škodlivá – čo ovplyvňuje aj vôľu samotných pacientov liečiť sa. Odborníci pritom o astme hovoria ako o ochorení, s ktorým sa dá vďaka modernej liečbe žiť normálny a plnohodnotný život.

ZNÍŽENÁ PRIECHODNOSŤ DÝCHACÍCH CIEST

Typické príznaky astmy sú dýchavica, suchý dráždivý kašeľ, sipot (pískanie v prieduškách pri vydychovaní) a pocit tlaku či tiesne na hrudníku. Líšia v početnosti a závažnosti, môžu sa meniť v priebehu času, od pacienta k pacientovi. Pri zanedbaní liečby môžu príznaky astmy viesť až k zrýchlenej strate pľúcnych funkcií. Môžu sa objaviť aj po tom, ako je pacient vystavený alergénu. Astma je zápalové ochorenie, avšak nie je infekčná, hoci infekcie sa môžu podieľať na vzniku astmy alebo na ťažkom priebehu či akútnych a náhlych zhoršeniach ochorenia. Napriek tomu, že ide o chronické a celoživotné ochorenie, pacienti ho často podceňujú. „Pokiaľ astmatik nie je dobre kontrolovaný liekmi, z dlhodobého hľadiska stráca pľúcne funkcie rýchlejšie ako zdravý človek. Ak do toho napríklad ešte aj fajčí, obštrukcia alebo nepriechodnosť dýchacích ciest sa postupne fixuje a nie je možné ju zvrátiť. Ochorenie môže prerásť napríklad až do chronickej obštrukčnej choroby pľúc, čo má výrazný dopad na kvalitu života pacienta,“ vysvetľuje MUDr. Štefan Laššán, PhD., MPH, klinický pneumológ a ftizeológ.

mudr.lassan
MUDr. Štefan Laššán, PhD., MPH, klinický pneumológ a ftizeológ

Príčiny a spúšťače ochorenia

Počet dospelých i detských pacientov trpiacich astmou sa zvyšuje nielen na Slovensku, ale aj na celom svete. Jednotná príčina vzniku astmy stále nie je známa, spúšťačom však môže byť niekoľko predispozičných faktorov. Klinický imunológ a alergológ MUDr. Radovan Košturiak, PhD. hovorí, že astma vzniká ako súhra viacerých faktorov. Ide o vplyv genetiky, prostredia, ale mnohé respiračné ochorenia sa začínajú ešte predtým, ako sa dieťa narodí. „Zdravie dieťaťa môže byť ovplyvnené fajčením matky a celkovou životosprávou ešte počas tehotenstva. Na astmu či alergické ochorenia sú náchylnejšie aj deti s pôrodnou hmotnosťou nižšou ako 2,5 kg, ale dieťa môže byť ovplyvnené aj vírusovými infekciami či liekmi, ktoré matka užíva v čase dojčenia,“ dodáva. V detstve je typickým varovným príznakom astmy dusivý kašeľ po určitej fyzickej aktivite. V mnohých prípadoch sa však astma prvýkrát vyskytne až v dospelosti. Pri diagnostike ochorenia je najdôležitejšia anamnéza. „Lekár zisťuje, aké má pacient ťažkosti, kedy sa objavujú a aký majú charakter. A v neposlednom rade je významná aj rodinná predispozícia. Astmu diagnostikujeme na základe viacerých dostupných vyšetrení, jedným z nich je napríklad spirometria – funkčné vyšetrenie pľúc,“ uvádza pneumológ Štefan Laššán.

Okrem genetickej anamnézy na vznik astmy môže vplývať napríklad fajčenie, telesná hmotnosť či vystavenie dráždivým látkam v pracovnom prostredí. Častými spúšťačmi astmy môžu byť rôzne alergie či respiračné infekcie. Znečistenie ovzdušia je ďalším závažným faktorom, ktorý prispieva k vzniku i zhoršeniu chronickej astmy. Aktívne i pasívne fajčenie zas zhoršuje nielen príznaky ochorenia, ale i reakciu pacienta na lieky.

VZPLANUTIA OCHORENIA

Najvýraznejšou klinickou črtou astmy bývajú okrem miernejších príznakov tzv. exacerbácie – opätovné vzplanutie ochorenia v podobe astmatických záchvatov. Pacienti trpiaci astmou môžu zaznamenať akútne zhoršenie príznakov v porovnaní s normálnym stavom ochorenia, čo má často za následok intenzívnu liečbu, hospitalizáciu a môže zvýšiť i riziko smrti. Astmatické záchvaty vytvárajú obrovskú záťaž na pacientov i na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Medzi špecifiká príznakov astmy patrí zhoršenie symptómov v noci či v skorých ranných hodinách, ale i rýchle zmiernenie príznakov po podaní inhalačného lieku.

LIEČBA PRINÁŠA RÝCHLU ÚĽAVU

Dostupnosť farmakologickej liečby v dnešnej dobe prináša pacientom rýchlu úľavu a veľkú šancu na plnohodnotný život s astmou. Postupne sú k dispozícii čoraz účinnejšie lieky, ktoré majú pohodlné dávkovanie iba raz denne a vývoj sa nezastavil ani pri inhalačných pomôckach tak, aby sa do pľúc dostala minimálna účinná dávka liekov a aby bolo ich použitie  pre pacientov – deti i starších, veľmi jednoduché a nenáročné.

Prezident Slovenskej lekárnickej komory PharmDr. Ondrej Sukeľ však upozorňuje, že po vypuknutí pandémie pacienti prestali navštevovať lekárov. Namiesto toho začali chodiť do lekární a ochorenia si diagnostikovali a manažovali sami. „Dnes sú bez lekárskeho predpisu k dispozícii napríklad nazálne kortikoidy a pacient si ich indikuje, kedy chce. Na čas sa mu síce uľaví, ale odďaľuje samotnú diagnostiku a ochorenie sa mu naďalej rozvíja,“ vysvetľuje PharmDr. Ondrej Sukeľ. Lekárnik by mal podľa neho pacienta upozorniť a odporučiť mu návštevu lekára, pretože aj alergická nádcha môže súvisieť priamo s astmou. Takýchto prípadov je až 20 %. Podľa doktora Košturiaka sú v otázke alergickej nádchy problematické skôr voľnopredajné preparáty, ktoré fungujú ako uvoľňovače. Po niekoľkých dňoch sa totiž stávajú pre nosovú sliznicu toxické a poškodzujú ju.

Napriek tomu, že vírusové infekcie sú najčastejším spúšťačom zhoršených stavov bronchiálnej astmy, dobre liečení pacienti po príchode pandémie ohrození neboli. Inhalačné kortikoidy totiž tlmia zápal, znižujú množenie vírusu v dýchacích cestách a pacienti, ktorí covid dostali, väčšinou problematický priebeh ochorenia nemali. Doktor Štefan Laššán dodáva, že vďaka zníženej mobilite, izolácii, dezinfekcii a rúškam sa menšiemu počtu pacientov s respiračnými ochoreniami stav zhoršil.

Neopodstatnený strach

Jedným z častých problémov, ktoré sa liečby astmy týkajú, je strach z užívania kortikoidov. V prípade inhalačných kortikoidov ide v súčasnosti o modernú a vysoko efektívnu liečbu, ktorá sa považuje za prelom v liečbe astmy. „O systémovej liečbe kortikoidmi sa vytvoril obraz ako o niečom, čo je spojené s množstvom nežiaducich účinkov. Súčasný prístup k liečbe astmy je však založený na najnižších účinných dávkach, ktoré pacient prijíma väčšinou inhalačne. Takáto dlhodobá liečba nízkymi dávkami nemá systémový účinok. Môže sa vyskytnúť, ak pacient užíva inú liečbu, ktorá ovplyvňuje metabolizmus kortikoidov. Pacienti si okrem toho myslia, že astma sa lieči len vtedy, keď má pacient problém. Úspešnosť liečby ochorenia spočíva však práve v dlhodobom a pravidelnom užívaní nízkych dávok lieku,“ hovorí farmaceut. Klinický imunológ doktor Košturiak zároveň dodáva, že súčasná moderná liečba astmy dokáže pacientovi prinavrátiť takú kvalitu života, akoby astmu ani nemal.

Ako problematické sa javí aj samotné užívanie inhalačných liekov. Je dobré, ak lekári s pacientami absolvujú aj nácvik inhalačnej techniky a inhalačný systém sa snažia vyberať tak, aby s ním bol pacient absolútne stotožnený. Aj od toho totiž závisí úspešnosť liečby. Farmaceut Ondrej Sukeľ dodáva, že v súčasnosti existujú moderné systémy, ktoré potrebnú dávku pre astmatika uvoľnia úplne presne. Ani dieťa nemusí vyvíjať mimoriadnu námahu pri inhalovaní.

mudr.bergendiova
klinická imunologička a alergologička MUDr. Katarína Bergendiová, PhD.

Aké športy sú vhodné pre astmatikov?

Mnohí rodičia detí s astmou sa dožadujú oslobodenia z telesnej výchovy, pretože sa obávajú, že pohyb by ich deťom mohol napríklad vyvolať astmatický záchvat. „Opak je pravdou,“ dôvodí klinická imunologička a alergologička MUDr. Katarína Bergendiová, PhD. „Ak sa pacient nehýbe, dostáva sa do bludného kruhu. Pocit dýchavice majú deti i dospelí nielen z dôvodu bronchiálnej astmy, ale aj preto, že nemajú kondíciu. Už pri minimálnej námahe a fyzickej záťaži sú dýchaviční. Fyzická aktivita a postupne sa zvyšujúca fyzická námaha môžu ochoreniu prospieť, a klinický stav sa môže astmatikovi zlepšiť.“  Aké športy lekári astmatikom odporúčajú? Logicky tie, ktoré prispievajú k dobrej kondícii tela aj pľúc samotných, a nevhodné tie, ktoré by mohli pôsobiť negatívne. „Nevhodným pre astmatika je napríklad potápanie, kde by sa súčasne mohlo vyskytnúť viac spúšťačov dýchacieho záchvatu. Potápanie je totiž pre astmatika až 40-krát nebezpečnejšie ako futbal alebo beh. Podobne môže byť problémom pobyt vo vysokohorskom prostredí, najmä ak pacient nie je trénovaný. Riedky studený vzduch by mohol aj na liečbu dobre nastavenému pacientovi vyprovokovať záchvat. Veľmi vhodné sú naproti tomu vodné športy. Bezprostredne nad hladinou vody je totiž menej alergénov a peľov ako inde v ovzduší, vďaka čomu má pacient menej klinických príznakov. Počas zimného obdobia je vhodné lyžovanie a vzhľadom na zameranie na správne dýchanie tiež joga a podobné dýchacie cvičenia. V alergickej sezóne odporúčame vyhnúť sa kontaktu s peľom, netrénovať napríklad v strede mesta, kde je zvýšená koncentrácia smogu a ďalších alergénov v ovzduší. Po tréningu sa odporúča osprchovať a umyť vlasy, aby si pacient zmyl všetky alergény z tela,“ uzatvára doktorka Bergendiová.

 (red)

Súvisiace články

astma

RESPIRAČNÉ ALERGICKÉ OCHORENIA Respiračné alergické ochorenia, a medzi nimi aj alergická astma, patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce