Takmer každý druhý Slovák si myslí, že za násilie páchané na ženách sú čiastočne zodpovedné aj samotné ženy

NÁSILIE NA ŽENÁCH AKO SPOLOČENSKÝ PROBLÉM 

 

Odhalil to prieskum renomovaného výrobcu nábytku, ktorý poukazuje na stereotypné myslenie v našej spoločnosti v súvislosti s témou násilia páchaného na ženách. Spochybňovanie viny násilného partnera alebo ospravedlňovanie jeho správania je na Slovensku pomerne časté a môže byť jednou z prekážok, ktoré bránia žene zažívajúcej násilie odísť z násilného vzťahu.

 

Podľa údajov vyplývajúcich z nového prieskumu násilia páchaného na ženách, do ktorého sa zapojila aj Karlova univerzita a mimovládna organizácia Fenestra, na území Slovenska sa až 35 % ľudí prikláňa k názoru, že ak žena neodíde z násilného partnerského vzťahu, je spoluzodpovedná za situáciu, v ktorej sa nachádza.

Každý má právo na bezpečný domov. Táto myšlienka stojí za kampaňou „Za bezpečný domov“, ako aj hľadaním ciest, ako zamedziť násiliu na ženách v partnerských vzťahoch. „Sme presvedčení o tom, že domov by mal byť bezpečným miestom pre každého z nás, preto sa snažíme problematiku násilia páchaného na ženách skutočne riešiť. Vidíme však, že často nie je problémom iba riešenie vzťahu medzi násilným partnerom a obeťou, ale aj spôsob, ako na násilie reaguje celá spoločnosť. Na to, aby sme mohli riešiť kľúčové medzery v informovanosti ľudí, sme potrebovali lepšie porozumieť súčasnej situácii – čo si ľudia myslia o násilí v partnerských vzťahoch a aké sú ich potreby. Preto sme sa rozhodli zmapovať stereotypy, ktoré sa s touto témou spájajú, aby sme mohli prispieť ku komplexnejšiemu riešeniu, ktoré je naozaj potrebné, “ vysvetľuje Roman Bojko, manažér pre rovnosť, diverzitu a inklúziu v spoločnosti, ktorá patrí medzi renomovaných výrobcov nábytku a súčasne sa snaží hľadať riešenia sociálnych problémov.

 

Každý druhý Slovák sa stretol s násilím v partnerských vzťahoch


Až 77 % opýtaných obyvateľov Slovenska si myslí, že násilie v partnerských vzťahoch sa týka veľkej časti spoločnosti a malo by sa mu venovať viac pozornosti. Viac ako polovica opýtaných Slovákov a Sloveniek tvrdí, že vo svojom blízkom okolí pozná človeka, ktorý má skúsenosti s násilím v partnerských vzťahoch. Dáta však jednoznačne poukazujú na fakt, že s problémom násilia sa stretáva výrazne viac žien ako mužov, rovnako tak ľudia mladší ako 55 rokov. Najčastejšími formami násilia, s ktorými sa opýtaní stretli, sú psychické a fyzické násilie.

Slováci spochybňujú vinu násilného partnera


Za násilie je zodpovedný násilník. Aj napriek tomu sa však veľa ľudí snaží ospravedlňovať správanie násilníka a hľadajú vinníka aj v žene zažívajúcej násilie. Takmer polovica (48 %) opýtaných si myslí, že za násilie v partnerských vzťahoch sú zvyčajne zodpovedné aspoň čiastočne aj obete partnerského násilia. Tento názor zastávajú viac muži ako ženy ( 59 vs. 37 %).

Viac ako polovica (55 %) slovenskej populácie sa stotožňuje s názorom, že ak sa žena nestará o domácnosť, môže to vyprovokovať násilie voči nej. Jedna štvrtina (25 %) respondentov sa dokonca čiastočne stavia na stranu násilníka a súhlasí s vyjadrením, že je pochopiteľné, že muži sú niekedy násilní, pretože sú zodpovední za všetky finančné záležitosti rodiny.

Zľahčovanie, ospravedlňovanie násilia a prenášanie zodpovednosti a viny na ženy zažívajúce násilie, sú stratégie, ktoré sú súčasťou násilného správania. Tieto stratégie používajú muži, ktorí sa správajú násilne, aj smerom k ľuďom v blízkom okolí ženy a k inštitúciám. Cieľom je dosiahnuť, aby ľudia žene neverili a aby nemala prístup k podpore. Tieto stereotypy zvyšujú toleranciu k násiliu na ženách v spoločnosti, pretože hovoria o tom, že za istých okolností má muž právo správať sa násilne k svojej partnerke. Prispievajú k tomu, že nevyvodzujeme zodpovednosť voči mužom, ktorí sa správajú násilne a sú prekážkou v ochrane žien a ich deti. Za násilie je vždy zodpovedný ten, kto sa ho dopúšťa,“ popisuje Dušana Karlovská z mimovládnej organizácie Fenestra.

Deti sú súčasťou násilia v partnerských vzťahoch


Až 76 % opýtaných si myslí, že ani deti nie sú pred násilím dostatočne chránené. Ženy považujú nedostatočnú ochranu detí pred násilím za výrazne závažnejšiu ako muži. Drvivá väčšina obyvateľov (90 %) Slovenska sa stotožňuje s názorom, že ženy zažívajúce násilie neopúšťajú násilný vzťah, pretože sa boja o svoje deti. Vyhrážanie ublížením alebo únosom detí zo strany násilného partnera je jednou z prekážok, prečo ženy v násilnom vzťahu zostávajú. Viac ako dve tretiny (71 %) respondentov súhlasia s tým, že keď sa niekto dopúšťa násilia voči partnerovi alebo partnerke, nemôže by dobrým rodičom. Slovenská populácia citlivo vníma, že ak matka zažíva násilie zo strany partnera, deti sú rovnako traumatizované ako ona.

Slováci uznávajú, že odchod z násilnej domácnosti nie je jednoduchý

Odchod ženy zažívajúcej násilie neraz komplikujú aj samotné predsudky spoločnosti. Prieskum ukázal, že 58 % respondentov si myslí, že ženy od násilníka neodídu, pretože svojho partnera stále milujú. Takmer dve tretiny (61) % opýtaných si zároveň myslia, že neopúšťajú vzťah aj kvôli tomu, že sa obávajú, čo by odchod mohol spôsobiť násilníkovi.

Z prieskumu tiež vyplynulo, že 67 % respondentov sa prikláňa k názoru, že ženy zažívajúce násilie si možno neuvedomujú, že sa k nim partner správa násilne. Napriek tomu si viac ako tretina (35 %) opýtaných myslí, že ak žena zažívajúca násilie neodíde z násilnej domácnosti, je za násilie spoluzodpovedná. Aj skrz zmienené stereotypy slovenská verejnosť vníma, že prekážok brániacich v odchode z násilného vzťahu je veľa. Takmer tri štvrtiny (72 %) respondentov sa obáva, že ženy zažívajúce násilie len ťažko na Slovensku nájdu pomoc, ďalších 53 % opýtaných pripúšťa, že odchodom ženy z násilného vzťahu násilie neskončí.

Výskum a prax dlhodobo potvrdzujú, že ukončenie násilného vzťahu alebo odchod od partnera nemusia mať za následok okamžité ukončenie násilia, ale môže znamenať aj jeho eskaláciu – napríklad prostredníctvom prenasledovania, vyhrážania, útokov a pokusov o vraždu. Rozhodovanie ženy a ukončenie násilného vzťahu ovplyvňuje množstvo faktorov. Veľký význam má napríklad vplyv sociálnych faktorov súvisiacich so sociálnou podporou a kontrolou, dostupnosťou služieb a informácií alebo reakcia okolia a inštitúcií,“ vysvetľuje Daša Maliková z poradenského centra ALEJ a poukazuje tým na zložitú situáciu žien. V tejto situácii je dôležité, aby sa žena a jej deti mohli spoľahnúť na dostatočnú podporu nielen okolia, ale aj inštitúcií. „V slovenskej legislatíve máme rôzne opatrenia, ktoré majú ženám a ich deťom v tejto situácii poskytnúť ochranu pred násilím. Je dôležité, aby sme ich nemali len v paragrafoch, ale aby ich inštitúcie dôsledne uplatňovali aj v praxi,“ dodáva Vanda Durbáková, advokátka spolupracujúca s organizáciou Fenestra.

 

Prekážok pri odchode z násilného vzťahu je veľa, nebuďme jednou z nich


Žene zažívajúcej násilie bráni v odchode množstvo prekážok. Popri faktických veciach to môže byť napríklad aj zmýšľanie slovenskej spoločnosti či bagatelizovanie celej problematiky. Renomovaný výrobca nábytku sa snaží na stereotypy v našom myslení upozorniť práve takýmito kampaňami. Problematiku žien zažívajúcich násilie rieši viacerými cestami. Počas minulého roka darovala neziskovým organizáciám OZ Brána do života a OZ Kotva Trebišov nábytok a bytové zariadenie v hodnote 14 683 eur, vďaka čomu zútulnila priestory, v ktorých sú ženy a deti ubytované, a spríjemnila cestu za lepšou budúcnosťou. V novembri 2021 na strednom Slovensku pomohla zariadiť dva krízové byty pre ženy zažívajúce násilie a ich deti. Taktiež pomáha s financovaním niektorých pracovných pozícií v rámci neziskových organizácií podporujúcich ženy zažívajúce násilie a ich deti.

Výrobca nábytku v spolupráci s Americkou obchodnou komorou zorganizovali odbornú diskusiu, ktorá poukázala na potrebu adresnosti pomoci a včasnej intervencie aj zo strany zamestnávateľov. Zmobilizovali viac ako 30 firiem, ktoré s predstaviteľmi verejného sektora diskutovali o konkrétnych formách spolupráce v boji proti násiliu páchanom na ženách. V rámci dialógu s verejným sektorom sa ide o prijatie a implementáciu Národného akčného plánu v takom znení, ktoré bude uznávať potrebu špecifických riešení a politík smerujúcich k predchádzaniu a odstraňovaniu násilia na ženách.

„Obeťou násilia v partnerskom vzťahu sa môže stať ktokoľvek. A žiaľ sa môže táto situácia týkať aj našich zamestnankýň. Pokiaľ by sa však niektorá z mojich kolegýň ocitla v tejto ťažkej situácií, nenecháme ju v tom samu a ponúkneme jej pomoc v podobe desiatich dní platenej dovolenky navyše, finančnú a materiálnu pomoc, zaistenie bezpečnosti na pracovisku či sprostredkovanie služieb terapeuta a právnika,“ uzatvára  Roman Bojko.

 

(red)

 

Súvisiace články