Strata sluchu zvyšuje riziko demencie

DEMENCIA A ALZHEIMEROVA CHOROBA

 

Podiel starších ľudí na populácii kontinuálne rastie. Vyšší vek pritom prináša okrem pozitívnych aspektov aj problémy, ako zhoršenie (strata) sluchu, či demenciu. Hluk hrá pri týchto diagnózach proti nám, pretože výrazne ovplyvňuje naše zdravie.

Zvuky sa šíria ako tlakové vlny a spôsobujú vibrácie, ktoré v tele aktivujú reakciu vyvolávajúcu stres. Vplyv to má na mladých a zdravých ľudí, ale na seniorov so zdravotnými problémami je dopad ešte väčší.

Podľa odhadov sa počet ľudí v súčasnosti trpiacich demenciou z terajších 46 až 50 miliónov zvýši na 152 miliónov v roku 2050, čo predstavuje nárast o 204 percent. Najčastejšou príčinou demencie je Alzheimerova choroba, ktorou trpí až polovica ľudí nad 85 rokov. Majú ťažkosti s vyjadrovaním, rozhodovaním a sú často dezorientovaní. Štúdia medicínskej Johns Hopkins Univerzity potvrdila, že každých desať decibelov straty sluchu zvyšuje až o 27 percent riziko, že sa pacientovi vyvinie demencia.

Štúdia odhalila aj spojitosť medzi zmenami v správaní týchto pacientov a veľkým hlukom. Potvrdila tak dôležitosť vhodného akustického prostredia. „Hluk duševne chorým pacientom škodí. Predpokladom efektívneho liečenia duševných porúch je okrem iných opatrení aj zabezpečenie zvukového komfortu,“ potvrdzuje MUDr. Elena Žigová, lekárka Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku. Nadmerný hluk a zhon totiž vyvolávajú u pacientov pocit nebezpečenstva a spôsobujú úzkosť a únavu. Naopak, v pokojnom prostredí majú pocit bezpečia a ľahšie môžu nadväzovať kontakt s okolím.

Podľa vedkyne Nicole van Houtovej, ktorá so svojím tímom skúma práve túto problematiku, môže nadmerný hluk v pozadí vyvolávať v pacientoch trpiacich demenciou znepokojenie, dokonca až agresivitu. Akustika prostredia hrá kľúčovú rolu, keďže podľa výskumov má zo všetkých zmyslov práve sluch najväčší vplyv na kvalitu ich života. Hluk nepriaznivo ovplyvňuje aj ľudí s poruchami pamäte. V rušivom zvukovom prostredí môžu byť vystrašení a nadobudnúť pocit, že niečo nie je v poriadku.

Hluk prehlbuje sociálnu izoláciu seniorov

„Pre pacientov je problémom aj to, že vysoká hladina hluku v pozadí znižuje zrozumiteľnosť reči. Majú preto väčší problém porozumieť konverzácii a zapojiť sa. To môže viesť k sociálnej izolácii a osamelosti,“ vysvetľuje Nicole van Hout. Týka sa to veľkého počtu seniorov, keďže až dve tretiny ľudí vo veku nad 80 rokov majú oslabený sluch. Aj preto je dôležité zabezpečiť, aby seniori žili v prostredí akustickej pohody.

VEDELI STE, ŽE…

  • Demencia, prejavujúca sa začínajúcim sa zhoršovaním pamäti a iných poznávacích funkcií, je zatiaľ nevyliečiteľné ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku degeneratívnych, cievnych, traumatických, metabolických a ďalších porúch centrálneho nervového systému.
  • Najčastejším typom demencie, ktorý tvorí 60 až 70 % prípadov, je demencia Alzheimerovho typu – je to ochorenie s postupným začiatkom, plynulým zhoršovaním pamäti a ďalších kognitívnych schopností, ktoré vedú k narušeniu pracovných a sociálnych aktivít. Rizikové faktory demencie Alzheimerovho typu sú vyšší vek a genetické vplyvy, ženské pohlavie, nižšia úroveň vzdelania, poranenia hlavy, hypertenzia.
  • Incidencia aj prevalencia ochorenia na demenciu rastie vekom. Do veku 65 rokov je to menej ako 1 % pacientov v populácii, v skupine 65-ročných a starších sa začínajú počty zvyšovať, až do 40 % v populácii 85-ročných.
  • Ochorenie najčastejšie postihuje starších ľudí, ale ako včasný typ sa môže začať po 40. roku života. Kľúčovú rolu zohráva prevencia, ktorá môže ochorenie podchytiť včas a zmierniť tak jeho priebeh neskôr v starobe.
  • Vyššia úroveň vzdelania, celoživotné vzdelávanie, pravidelná pohybová aktivita a kognitívny tréning patria medzi faktory oddialenia nástupu prejavov demencie v dôsledku neurodegeneratívnych ochorení. Preventívnym krokom je vyšetrenie pamäti, pozornosti, reči, myslenia a iných schopností.

Liečba ochorenia zahŕňa nefarmakologické ako aj farmakologické prístupy.

Nefarmakologické prístupy predstavujú spektrum intervencií, ktoré poskytujú špecifické benefity pacientom s demenciou tým, že pôsobia na ich kognitívne schopnosti, schopnosti zvládať každodenné aktivity, prežívanie, náladu a problémové správanie. Majú však dosah na fyzický stav a záťaž opatrovateľa. Väčšina opatrovníkov sú blízki príbuzní, ktorí poskytujú starostlivosť doma – ide o náročnú a vyčerpávajúcu úlohu, ktorá predstavuje obrovskú emocionálnu aj fyzickú záťaž. Nové lieky, ktoré sa v súčasnosti pre pacientov s demenciou vyvíjajú, pravdepodobne predĺžia čas mierneho až stredného štádia demencie, v ktorom pacienti lepšie zvládajú problémy každodenného života, ale majú v tom čase tiež väčšiu potrebu sociálnej inklúzie, aktivity, participácie a sebaaktualizácie.

Na vývoji liekov na Alzheimerovu chorobu sa podieľajú aj Slováci. Profesor imunológie Michal Novák v minulosti pôsobil v Laboratóriu molekulárnej biológie MRC v Cambridge, kde identifikoval tau proteín ako kľúčovú zložku neurofibrilárnej patológie, ktorá spôsobuje Alzheimerovu chorobu. Na Slovensku založil biotechnologickú spoločnosť, ktorá vyvíja vakcínu proti Alzheimerovej chorobe.

(red)

 

Súvisiace články

alzhemier-demencia

PREVENCIA DEMENCIE   Prvými príznakmi ochorenia, ktoré sa rozvíjalo roky, dlhodobo, môžu byť poruchy pamäti a kognitívnych funkcií,