Keď rodičia fajčia, deti priberajú

FAJČENIE A OBEZITA

Deti vystavené cigaretovému dymu majú väčšiu pravdepodobnosť nadváhy, na rozdiel od tých, ktoré neboli vystavené pasívnemu fajčeniu – zahraničné štúdie v posledných rokoch dávajú do súvislosti fajčenie a obezitu detí. Navyše, prírastok hmotnosti v detstve má vážne dlhodobé následky v podobe metabolického syndrómu.

Vystavenie cigaretovému dymu, aj pasívne, zvyšuje dospievajúcim pravdepodobnosť vzniku metabolického syndrómu približne štvornásobne, najmä ak už majú nadváhu alebo sklony k nadváhe, uvádzali americkí vedci v časopise Circulation už v polovici prvej dekády tohto storočia.

Podľa Dr. Michaela Weitzmana z Lekárskej fakulty Rochesterskej univerzity v New Yorku a jeho kolegov bolo cieľom tejto štúdie preukázať na základe analýzy biologického markera fajčenia, že vystavenie cigaretovému dymu zvyšuje dospievajúcim riziko vzniku metabolického syndrómu v závislosti od dávky. O metabolický syndróm ide vtedy, keď sú splnené aspoň tri z nasledujúcich podmienok: vysoká hladina triglyceridov, nízka koncentrácia HDL-cholesterolu („dobrého“ cholesterolu), abdominálna obezita, vysoký krvný tlak alebo vysoká hladina cukru v krvi. Ich štúdia analyzovala údaje z Národného prieskumu zdravia a výživy na 2 273 dospievajúcich vo veku 12 až 19 rokov. Okrem údajov o kardiovaskulárnych rizikových faktoroch, ktoré sa môžu spájať do metabolického syndrómu, zohľadnili aj hladinu kotinínu (metabolitu nikotínu) v krvi, aby potvrdili vystavenie každého účastníka cigaretovému dymu. Najnižšie koncentrácie (0,05 až 15 ng/ml) odrážali pasívne fajčenie a najvyššie (nad 15 ng/ml) zodpovedali aktívnemu fajčeniu. Z ich výpočtov vyplynulo, že metabolický syndróm možno identifikovať 1,2 % adolescentov, ktorí neboli vystavení cigaretovému dymu, 5,4 % účastníkov vystaveným pasívnemu fajčeniu a 8,7 % mladých fajčiarov. Zvýšené riziko vzniku metabolického syndrómu s rastúcou expozíciou cigaretovému dymu bolo ešte výraznejšie v prípade mladých ľudí, ktorí boli na základe svojej telesnej stavby považovaní za rizikových pre obezitu. Podiel adolescentov s metabolickým syndrómom v tejto situácii dosiahol 5,6 %, 19,6 % a 23,6 % podľa stupňa vystavenia cigaretovému dymu. Toto nadmerné riziko mali ešte väčšie účastníci, ktorí už mali nadváhu, pričom percento adolescentov s metabolickým syndrómom sa zvýšilo na 23,8 %, 32,3 % a 40,4 % v závislosti od toho, či boli nefajčiari, vystavení pasívnemu fajčeniu alebo sami fajčili. Podľa tejto analýzy vystavenie pasívnemu fajčeniu zvýšilo riziko vzniku metabolického syndrómu 4,7-krát v porovnaní s osobou, ktorá nebola vystavená cigaretovému dymu, zatiaľ čo aktívne fajčenie ho zvýšilo 6,1-krát.

Riziko, ktorému sa dá vyhnúť

Fajčenie a obezita, ktoré už boli identifikované ako hlavné rizikové faktory úmrtnosti, ktorým sa dá vyhnúť, sú preto aj dvoma nezávislými rizikovými faktormi pre rozvoj metabolického syndrómu dospievajúcich, konštatujú autori. Keďže epidémia obezity celosvetovo stále narastá a značná časť populácie je napriek pokroku v tejto oblasti naďalej vystavená cigaretovému dymu, tieto výsledky naznačujú, že značný počet mladých ľudí je obzvlášť náchylný na rozvoj metabolického syndrómu, a tým aj na skoré kardiovaskulárne ochorenia a cukrovku 2. typu.

Dokazuje to aj novšia štúdia kanadských vedcov z Montrealskej univerzity a Výskumného centra Univerzitnej nemocnice Sainte-Justine. Podľa výskumníkov, malé deti, ktorých rodičia fajčia doma, budú mať pravdepodobne väčší obvod pása a vyšší index telesnej hmotnosti (BMI). Zatiaľ čo predchádzajúce štúdie nezohľadňovali rodinné faktory, ktoré môžu ovplyvniť hmotnosť dieťaťa, kanadskí vedci sa zamerali ešte aj na duševné zdravie a jeho vplyv na výber životného štýlu.

„Máme podozrenie, že naše štatistiky podceňujú súvislosť medzi detskou obezitou a vystavením detí fajčeniu rodičov,“ varuje Linda Pagani, profesorka psychoedukácie na Montrealskej univerzite a výskumníčka z Výskumného centra Univerzitnej nemocnice Sainte-Justine, ktorá viedla štúdiu.

Deti vo veku desať rokov, ktoré sú občas alebo nepretržite vystavené cigaretovému dymu, majú pravdepodobne obvod pása až 1,5 cm nad priemerom. Ich BMI je tiež vyšší o 0,48 až 0,81 bodu. „Pasívne fajčenie má pritom porovnateľný účinok, ako fajčenie počas tehotenstva,“ hovorí Linda Pagani.

„V prvých rokoch života sú životne dôležité systémy detí nezrelé. Vystavenie pasívnemu dymu v ranom detstve môže spôsobiť endokrinnú nerovnováhu a zhoršiť neurovývojové funkcie v kritickom období vývoja hypotalamu, čo poškodí životne dôležité systémy, ktoré rastú a vyvíjajú sa od narodenia do polovice detstva, obdobia, na ktoré sa naša štúdia zamerala,“ uviedla Linda Pagani.

Fajčiari ohrozujú svoje zdravie a zdravie svojich detí

Štúdie sa uskutočňujú od roku 1976 a nikto nepochybuje o škodlivých účinkoch fajčenia na organizmus. Nielen fajčiara, ale najmä detí, ktorých sa týka pasívne fajčenie. V súčasnosti sa dajú merať biologické markery s cieľom zistiť, že konkrétne dieťa je skutočne vystavené pasívnemu fajčeniu. Hladina nikotínu sa meria v moči, krvi a vlasoch, čo umožňuje posúdiť úroveň expozície. Kto fajčí pred svojimi deťmi? Ukazuje sa, že najviac ohrozené sú deti v tzv. nižších sociálnych vrstvách. Zvyky nie sú v jednotlivých krajinách rovnaké. Napríklad vo Veľkej Británii je podľa štúdií 40 % detí vystavených pasívnemu fajčeniu. V Nemecku je miera vystavenia detí mladších ako šesť rokov 7 %, vo Francúzsku asi 20 % a každé šieste dieťa v Iráne je vystavené fajčeniu vodnej fajky.

Známe sú škodlivé účinky fajčenia počas tehotenstva s rizikom nedonosenosti, nízkej pôrodnej hmotnosti, srdcových ochorení, úmrtia plodu, narušeného vývoja priedušiek a pľúc. Deti, ktorých matky počas tehotenstva fajčili, majú vyššie riziko vzniku astmy a budú mať aj častejšie alergickú nádchu či ekzém a zvýšené riziko vzniku infekcií dýchacích ciest.

To isté platí aj pre pasívne fajčenie. „Pasívne fajčenie poškodzuje nielen zdravie detí, ale aj ich intelektuálne schopnosti,“ tvrdí Dr. Martha S. Tingenová, spoluautorka štúdie. Dodala, že „rodičia, ktorí vystavujú svoje deti cigaretovému dymu, ohrozujú nielen telesné, ale aj duševné zdravie svojich potomkov.“

Meranie hladín kotinínu v krvi

Autori štúdie požiadali rodičov detí v kohorte, aby odpovedali na otázky týkajúce sa úrovne vystavenia ich dieťaťa cigaretovému dymu. Výskumníci tiež merali hladiny kotinínu v krvi účastníkov. Kotinín predstavuje 80 % produktov rozkladu nikotínu. Nakoniec výskumníci vzali do úvahy fyzickú aktivitu praktizovanú deťmi, ktorá môže mať vplyv na hmotnosť, spánok a riziko cukrovky.

Ako fajčenie ovplyvňuje hmotnosť 

Fajčiari majú vo všeobecnosti vyšší energetický príjem a menej vyváženú stravu. Konzumujú menej vlákniny, vitamínov, nenasýtených mastných kyselín, ovocia, zeleniny. Okrem toho nikotín mení fajčiarovi chuť. A aby toho nebolo málo, v tuku rozpustné živiny ako luteín, lykopén a ďalšie antioxidanty rozpustné v tukoch podliehajú v tráviacom trakte degenerácii, keď sú vystavené cigaretovému dymu. Suplementácia vitamínmi nezlepšuje endotelovú funkciu ciev, naopak, v kombinácii s vitamínom C a najmä vitamínom A ďalej zvyšuje riziko.

Nikotín znižuje chuť do jedla, pretože ovplyvňuje vyplavovanie sérotonínu a dopamínu a zvyšuje aj bazálny metabolizmus približne o 800 kJ, preto fajčiari ľahšie chudnú. Spomaľuje však peristaltiku žalúdka a zrýchľuje peristaltiku čriev. Preto môžu fajčiari, keď prestanú užívať nikotín, trpieť zápchou. Fajčiari majú vyšší LDL cholesterol, nižší HDL cholesterol, čo sú rizikové faktory pre vznik dyslipidémie, diabetu mellitus, obezity a metabolického syndrómu. Fajčiari – rovnako aktívni, ako aj pasívni majú tiež poruchu glukózovej tolerancie.

 Vplyv fajčenia na metabolizmus lipidov

Fajčenie patrí medzi preukázané rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení. V dyme sa nachádza niekoľko tisíc potenciálne toxických látok. Mechanizmy pôsobenia cigaretového dymu sú komplexné a zložité, ale vo všeobecnosti vedú k poškodeniu cievnej steny a spúšťajú kaskádu neurohumorálnych udalostí (čo má vzťah k nervovému aj endokrinnému systému), ktoré ovplyvňujú kardiovaskulárny systém. V kombinácii s ďalšími rizikovými faktormi sa ich negatívne účinky znásobujú.

Široká verejnosť spája fajčenie najmä s rizikom vzniku rakoviny pľúc a ochorení dýchacích ciest. Cigaretový dym však ovplyvňuje aj iné telesné systémy. Bolo dokázané, že fajčenie dva- až štyrikrát zvyšuje riziko vzniku ischemickej choroby srdca. Po vyfajčení cigarety stráca cievna stena svoje antitrombogénne vlastnosti a dochádza k dysfunkcii jej výstelky, čo spúšťa kaskádu udalostí, ktoré vedú k vzniku aterosklerotického plaku.

Z hľadiska kardiovaskulárnych ochorení je vplyv cigaretového dymu na lipidogram veľmi dôležitý – dochádza tu ku kvalitatívnym aj kvantitatívnym zmenám. Fajčiari majú prevahu malých hustých LDL častíc, ktoré sú náchylné na oxidáciu, čo zvyšuje ich aterogénny potenciál a riziko rozvoja kardiovaskulárnych ochorení. Fajčenie ovplyvňuje aj zrážanlivosť krvi – zvyšuje agregabilitu trombocytov (schopnosť krvných doštičiek zhlukovať sa a vytvárať krvné zrazeniny) a fibrinogénu a znižuje produkciu antitrombogénnych látok cievnou výstelkou.

 

„Fajčenie výrazne ovplyvňuje lipidogram v zmysle zníženia prospešného HDL a zvýšenia škodlivého LDL cholesterolu. To predstavuje významný rizikový faktor pre vznik kardiovaskulárnych ochorení. Dochádza k zmenám nielen v množstve, ale najmä v kvalite jednotlivých častíc.“

 

 Autori: RNDr. JUDr. Hana Vrabcová, zakladateľka Slovenskej koalície ľudí s nadváhou a obezitou (SKLON)

prof. MVDr. Tatiana Kimáková, PhD., Ústav verejného zdravotníctva a hygieny Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika, Košice

Zdroj: Vrablík, M., Králíková, E., Češka, R.: Kouření a kardiovaskulární onemocnění se zaměřením na metabolizmus lipidů. Kardiologická revue 2004.

 

Foto na titulke: Shutterstock

 

 

Súvisiace články

fajcenie-liecba

ROZHOVOR   Počas pandémie sa veľkou témou pre odborníkov na závislosti – adiktológov, stali online závislosti. Nekonečné skrolovani

titulka PMI

 Viete, či vaše deti fajčia? Prieskumy ukazujú, že skúsenosti s klasickými cigaretami má viac ako štvrtina neplnoletých a so zahrievaným t

Známi influenceri a mladí ľudia hovoria študentom aby nefajčili. Ale inak. Deň bez vyučovania. Žiadne výchovné koncerty, žiadne prednáš