O strese platí to, čo o ohni, je to dobrý sluha, ale zlý pán. Slúži nám, keď je primeraný, ale chronický a dlhodobý stres nás môže doslova spáliť. Prejaví sa úplne všade. Na pleti, na koži, očiach, vlasoch, na trávení (pálenie záhy, za istých podmienok vznik žalúdočných vredov), na kvalite spánku aj intímneho života, na krvnom tlaku, oslabenej imunite, prispieva k rozvoju cukrovky druhého typu a súvisí aj so vznikom rakoviny a psychosomatických ochorení.
Stres je duševná alebo fyzická reakcia organizmu na život ohrozujúcu situáciu, keď potrebujeme väčšie nabudenie a sústredenie, aby sme ju zvládli a prežili. Bojom alebo útekom.
Do krvného obehu sa vtedy vylúčia hormóny adrenalín a kortizol, svaly sa napnú, dýchanie aj tep sa zrýchlia. Ak ide o situačnú reakciu, je to v poriadku. Možno vďaka tomu dokážeme zabrániť dopravnej nehode alebo úrazu. Ak je však stres chronický, trvá dlho, telo je stále zaplavené stresovými hormónmi, svaly sa nemajú kedy uvoľniť, prestáva nám slúžiť.
„Odporúčanie, aby sme sa nestresovali, je určite rozumné a zmysluplné, no rozumiem, ak niekto povie, že ho rady tohto druhu stresujú. Pokiaľ sa nevenujeme tomu, čo cítime a prežívame, nedokážeme ani dobre narábať so stresom a z toho vzniká ďalší stres. Vieme, že by sme sa mali upokojiť, no často nevieme ako,“ hovorí socioterapeutka Mgr. Lucia Skladanová. Vzniká bludný kruh, keď stres plodí ďalší stres zo stresu. A to vedie k chorobe.
„Kým krátkodobý a náhly stres imunitný systém stimuluje, dlhodobý vplyv stresových hormónov znižuje imunitu a odolnosť voči patogénom. Preto sú chronicky vystresovaní ľudia náchylnejší na vírusové a infekčné, ale aj iné ochorenia,“ vysvetľuje Ing. Adrián Doboly, odborník na imunitu z biotrechnologickej spoločnosti Natures.
Čoraz viac odborníkov sa prikláňa k názoru, že aj zdravotné problémy, ktorých príčina sa nedá medicínsky určiť, sú výsledkom stresu. Možno to poznáte aj z vlastnej skúsenosti: ukrutne vás bolelo brucho či chrbát. Celé dni, aj po nociach. Išli ste k lekárovi, ten vás poslal na vyšetrenia a testy. Výsledok? Zdravý ako ryba! Ale vy viete, že čosi nie je v poriadku.
„Nielen holistická medicína, ale aj mnoho psychoterapeutov je presvedčených, že choroby sú psychosomatického pôvodu a stres pri ich rozvoji zohráva dôležitú úlohu. Za takéto choroby sa považuje napríklad astma a rôzne ochorenia kože,“ pokračuje Lucia Skladanová.
Pre organizmus je stresom každé konanie, ktoré ide proti nemu, napríklad aj zotrvávanie v nefunkčnom vzťahu, práca v nevyhovujúcom kolektíve, zlé známky v škole, rozvod či rozchod rodičov… Chce sa brániť, preto reaguje chorobou.
Nalejme si čistého vína – život bez stresu možný nie je. Zároveň však platí, že s dlhodobým a chronickým stresom môžeme niečo robiť. „V prvom rade je dôležité uvedomenie, že sme v strese. Pripustiť si, že žijeme alebo konáme tak, ako v skutočnosti nechceme, je dobrý začiatok a vedie k ďalšej aktivite. Ak je to možné, príčiny stresu treba zo svojho života odstrániť, čo je náročná, ale nie nezvládnuteľná úloha,“ odporúča socioterapeutka. „Pomôcť v tom môže terapia, meditácia, rozhovor s blízkym človekom, kde postupne odhalíme, čo sa za tým, čo nás stresuje, skutočne skrýva.“
Situačne pomáhajú stres zvládať dychové cvičenia, sústredenie sa na „tu a teraz“, dobrá psychohygiena, športová aktivita, dodržiavanie spánkového režimu aj vyvážená strava.
Pri zvládaní stresu a jeho následkov pomáhajú aj vitamíny. Ak práve intenzívne nesvieti slnko, je nutné dodať telu primerané množstvo vitamínu D v syntetickej forme. „Dostať organizmus do rovnováhy pomáhajú aj beta glukány, zložité cukry z hlivy ustricovej. Je dokázané, že posilňujú niektoré bunky imunitného systému, podporujú rýchlejšie zotavenie z choroby a zohrávajú úlohu aj pri psychosomatických ochoreniach kože, astme a ďalších diagnózach,“ odporúča Adrián Doboly z Natures.
(red)
IMUNITNÝ SYSTÉM Imunitný systém je náš biologický obranný systém, akási vlastná obrana organizmu, ktorá nás pomocou špeciálnyc
PREVENCIA A PODPORA IMUNITY Dlhotrvajúca pandémia, počas ktorej sa odporúčalo užívať v domácej liečbe pri ľahkom a stredne ťa
Organizmus seniora je špecifický, a preto jeho imunita potrebuje iné stimuly, aby sa udržala pri sile. Bude inak rovnako krehká ako kosti ľudí
