Ak sa regulácia naruší, môže to mať na organizmus značné účinky. Keď imunitný systém nedokáže jasne rozlíšiť medzi dobrom a zlom a útočí na neškodné látky – hovoríme o alergii. Ďalším príkladom sú autoimunitné ochorenia, pri ktorých imunitný systém napadne nielen cudzie štruktúry, ale aj telu vlastné bunky.
Naše telo si vyvinulo rôzne stratégie na ochranu pred nezvanými hosťami. Patria k nim predovšetkým vonkajšie, pasívne ochranné systémy, ktoré majú za úlohu vopred zabrániť preniknutiu patogénu do organizmu. Predstavujú fyzické bariéry, akými sú koža a sliznice. Ak sa baktérii predsa len podarí preniknúť do tela, musí sa vysporiadať so špecialistami nášho obranného systému. Ide o imunitné bunky, špecifické látky a protilátky, ktoré sú rozmiestnené v krvi a tkanivách takmer všade v tele. V závislosti od spôsobu rozpoznávania a odstraňovania cudzorodých látok sa potom rozlišuje medzi vrodenou, nešpecifickou obranou a získanou, špecifickou obranou.
Imunitné bunky cirkulujú v krvi a lymfatických cievach. Nachádzajú sa však aj vo väčšine orgánov a tkanív tela. Sú koncentrované najmä v orgánoch a tkanivách lymfatického systému: lymfatických uzlinách, týmuse, slezine, mandliach a v slizniciach tráviaceho a dýchacieho traktu.
Reaguje v priebehu niekoľkých minút a bez predchádzajúcej aktivácie. Cieľom je zničiť baktérie priamo na mieste, aby nemohli preniknúť ďalej do organizmu. Zodpovedné sú za to predovšetkým niektoré biele krvinky, t. j. leukocyty, hovorí sa im aj makrofágy. Ak sa úplné zničenie patogénov nepodarí, vrodená imunitná obrana má za úlohu udržať patogény pod kontrolou, kým sa neaktivuje druhý, získaný obranný systém. Na rozdiel od získaného, špecifického imunitného systému si vrodený, nešpecifický imunitný systém nevytvára pamäť. Preto si na jednotlivé patogény, s ktorými sa stretol, „nezvykne“. Nešpecifická obrana prebieha pri každom kontakte s patogénom, akoby išlo o úplne nového, neznámeho útočníka.
Zvláštnosťou získaného, špecifického imunitného systému je, že rôzne obranné bunky pracujú ako tím s rôznymi úlohami, aby spoločne a veľmi účinne bojovali proti veľmi špecifickým patogénom. Dodržiavajú mimoriadne dômyselný systém rozpoznávania a ničenia útočníkov. Mnohí z týchto vysoko špecializovaných bojovníkov sú vybavení „profilom“ každého patogénu, s ktorým sa v minulosti stretli. Z tohto dôvodu sa takáto veľmi špecifická imunitná odpoveď, ktorá sa trénuje po každej infekcii, nazýva získaná alebo naučená. Práve vďaka nej si dospelí niektoré infekcie ani nevšimnú, zatiaľ čo deti na ne ochorejú.
Špecifické obranné bunky, ktoré sú dostatočne silné na boj, tiež patria do skupiny bielych krviniek. Nazývajú sa B- a T-lymfocyty. Okrem toho, tzv. dendritické bunky hliadkujú vo väčšine telesných tkanív. Rozpoznávajú antigény na povrchu patogénu. Antigény sú určité štruktúry, ktoré vyvolávajú obrannú reakciu. Dendritické bunky sa stávajú antigén-prezentujúcimi bunkami, keď odhalia patogény – najmä vírus. Lymfatickými kanálmi sa dostávajú do lymfatických uzlín a prichádzajú do kontaktu s B- a T-lymfocytmi, ktoré potom iniciujú špecifickú obrannú reakciu na tento antigén alebo vírus. Z B-lymfocytov sa napríklad stávajú plazmatické bunky B produkujúce protilátky. Protilátky sa spájajú s antigénmi patogénov, a tak okrem iného, zabezpečujú ich zničenie a aktiváciu ďalších obranných buniek.
Úzkou interakciou špecifického a nešpecifického imunitného systému sa aktivujú ďalšie bunky. T-bunky a T-pomocné bunky tak pri obrane proti vírusom spolupracujú s ostatnými obrannými bunkami, ako sú prirodzené zabíjačské bunky (NK bunky, z angl. Natural Killers). Prítomnosť špecifických protilátok v krvi lekára informuje o tom, či je prítomná infekcia príslušným vírusom alebo patogénnou baktériou. Testy na protilátky sú tiež užitočné pri určovaní prítomnosti alergických reakcií. Alergia znamená, že telo mylne produkuje protilátky proti látkam (alergénom), ktoré sú v skutočnosti neškodné.
Pravidlá pre lepšiu fungujúcu imunitu sú rovnaké ako pre zdravý životný štýl. Niet sa čo čudovať, pretože zdravý imunitný systém je základom dobrého zdravia. Čo robiť, aby sme si ho udržali? Nezaškodí si zopakovať, že:
(red)
PREVENCIA A PODPORA IMUNITY Dlhotrvajúca pandémia, počas ktorej sa odporúčalo užívať v domácej liečbe pri ľahkom a stredne ťa
Organizmus seniora je špecifický, a preto jeho imunita potrebuje iné stimuly, aby sa udržala pri sile. Bude inak rovnako krehká ako kosti ľudí
PODPORA IMUNITY Aktuálne celý svet žije vo veľkom strachu a neistote. Vojna hneď za našimi hranicami nechala málokoho pokojného. Sme v st
