Ako funguje imunita

IMUNITNÝ SYSTÉM

 

Imunitný systém je náš biologický obranný systém, akási vlastná obrana organizmu, ktorá nás pomocou špeciálnych obranných mechanizmov chráni pred útočníkmi, ako sú baktérie, vírusy alebo parazity. Náš imunitný systém dokáže rozlišovať medzi dobrom a zlom, ako aj medzi telu vlastnými a cudzími organizmami. Boj proti invazívnemu patogénu podlieha jemnej regulácii, ktorá sa vyvinula počas 400 miliónov rokov evolúcie.

Ak sa regulácia naruší, môže to mať na organizmus značné účinky. Keď imunitný systém nedokáže jasne rozlíšiť medzi dobrom a zlom a útočí na neškodné látky – hovoríme o alergii. Ďalším príkladom sú autoimunitné ochorenia, pri ktorých imunitný systém napadne nielen cudzie štruktúry, ale aj telu vlastné bunky.

ČO JE SÚČASŤOU IMUNITNÉHO SYSTÉMU?

Naše telo si vyvinulo rôzne stratégie na ochranu pred nezvanými hosťami. Patria k nim predovšetkým vonkajšie, pasívne ochranné systémy, ktoré majú za úlohu vopred zabrániť preniknutiu patogénu do organizmu. Predstavujú fyzické bariéry, akými sú koža a sliznice. Ak sa baktérii predsa len podarí preniknúť do tela, musí sa vysporiadať so špecialistami nášho obranného systému. Ide o imunitné bunky, špecifické látky a protilátky, ktoré sú rozmiestnené v krvi a tkanivách takmer všade v tele. V závislosti od spôsobu rozpoznávania a odstraňovania cudzorodých látok sa potom rozlišuje medzi vrodenou, nešpecifickou obranou a získanou, špecifickou obranou.

Imunitné bunky cirkulujú v krvi a lymfatických cievach. Nachádzajú sa však aj vo väčšine orgánov a tkanív tela. Sú koncentrované najmä v orgánoch a tkanivách lymfatického systému: lymfatických uzlinách, týmuse, slezine, mandliach a v slizniciach tráviaceho a dýchacieho traktu.

VRODENÝ IMUNITNÝ SYSTÉM: NEŠPECIFICKÁ IMUNITNÁ OBRANA

Reaguje v priebehu niekoľkých minút a bez predchádzajúcej aktivácie. Cieľom je zničiť baktérie priamo na mieste, aby nemohli preniknúť ďalej do organizmu. Zodpovedné sú za to predovšetkým niektoré biele krvinky, t. j. leukocyty, hovorí sa im aj makrofágy. Ak sa úplné zničenie patogénov nepodarí, vrodená imunitná obrana má za úlohu udržať patogény pod kontrolou, kým sa neaktivuje druhý, získaný obranný systém. Na rozdiel od získaného, špecifického imunitného systému si vrodený, nešpecifický imunitný systém nevytvára pamäť. Preto si na jednotlivé patogény, s ktorými sa stretol, „nezvykne“. Nešpecifická obrana prebieha pri každom kontakte s patogénom, akoby išlo o úplne nového, neznámeho útočníka.

ŠPECIFICKÁ IMUNITNÁ OBRANA: DOBRE VYCVIČENÁ POČAS CELÉHO ŽIVOTA

Zvláštnosťou získaného, špecifického imunitného systému je, že rôzne obranné bunky pracujú ako tím s rôznymi úlohami, aby spoločne a veľmi účinne bojovali proti veľmi špecifickým patogénom. Dodržiavajú mimoriadne dômyselný systém rozpoznávania a ničenia útočníkov. Mnohí z týchto vysoko špecializovaných bojovníkov sú vybavení „profilom“ každého patogénu, s ktorým sa v minulosti stretli. Z tohto dôvodu sa takáto veľmi špecifická imunitná odpoveď, ktorá sa trénuje po každej infekcii, nazýva získaná alebo naučená. Práve vďaka nej si dospelí niektoré infekcie ani nevšimnú, zatiaľ čo deti na ne ochorejú.

Špecifické obranné bunky, ktoré sú dostatočne silné na boj, tiež patria do skupiny bielych krviniek. Nazývajú sa B- a T-lymfocyty. Okrem toho, tzv. dendritické bunky hliadkujú vo väčšine telesných tkanív. Rozpoznávajú antigény na povrchu patogénu. Antigény sú určité štruktúry, ktoré vyvolávajú obrannú reakciu. Dendritické bunky sa stávajú antigén-prezentujúcimi bunkami, keď odhalia patogény – najmä vírus. Lymfatickými kanálmi sa dostávajú do lymfatických uzlín a prichádzajú do kontaktu s B- a T-lymfocytmi, ktoré potom iniciujú špecifickú obrannú reakciu na tento antigén alebo vírus. Z B-lymfocytov sa napríklad stávajú plazmatické bunky B produkujúce protilátky. Protilátky sa spájajú s antigénmi patogénov, a tak okrem iného, zabezpečujú ich zničenie a aktiváciu ďalších obranných buniek.

Úzkou interakciou špecifického a nešpecifického imunitného systému sa aktivujú ďalšie bunky. T-bunky a T-pomocné bunky tak pri obrane proti vírusom spolupracujú s ostatnými obrannými bunkami, ako sú prirodzené zabíjačské bunky (NK bunky, z angl. Natural Killers). Prítomnosť špecifických protilátok v krvi lekára informuje o tom, či je prítomná infekcia príslušným vírusom alebo patogénnou baktériou. Testy na protilátky sú tiež užitočné pri určovaní prítomnosti alergických reakcií. Alergia znamená, že telo mylne produkuje protilátky proti látkam (alergénom), ktoré sú v skutočnosti neškodné.

ČO MÔŽETE UROBIŤ VY SAMI PRE SILNÝ IMUNITNÝ SYSTÉM?

Pravidlá pre lepšiu fungujúcu imunitu sú rovnaké ako pre zdravý životný štýl. Niet sa čo čudovať, pretože zdravý imunitný systém je základom dobrého zdravia. Čo robiť, aby sme si ho udržali? Nezaškodí si zopakovať, že:

  • Pozornosť treba venovať predovšetkým zdravej strave. Musí obsahovať dostatočné množstvo vitamínov, ale aj ďalších dôležitých látok: Pre výkonné obranné bunky sú obzvlášť dôležité vitamíny C a D. Preto uprednostňujte vyváženú stravu s množstvom najmä surovej zeleniny.
  • Zabezpečte dobré trávenie a zdravú črevnú flóru. Na jednej strane je to dôležité preto, aby sa látky, ktoré sa do tela dostanú prostredníctvom stravy, mohli skutočne rozložiť a vstrebať. Na druhej strane je črevo dôležitou súčasťou imunitného systému.
  • Veľa sa hýbte – najlepšie na čerstvom vzduchu. Niektorí ľudia potrebujú vyššiu športovú záťaž, iným postačia dlhé prechádzky. Rozvíjajte si cit pre to, čo vaše telo potrebuje. Vždy však pamätajte na to, že cvičenie a čerstvý vzduch môžu posilniť dobrú imunitnú odpoveď.

(red)

Súvisiace články

seniori-imunita

Organizmus seniora je špecifický, a preto jeho imunita potrebuje iné stimuly, aby sa udržala pri sile. Bude inak rovnako krehká ako kosti ľudí