Okrem zníženej pohyblivosti  a stuhnutosti má Parkinsonova choroba aj nemotorické prejavy

Parkinsonova choroba je hneď po Alzheimerovej druhým najčastejším neurodegeneratívnym postihnutím nervového systému. Ide o závažnú chorobu, ktorá sa prejavuje poruchami pohybu, ako sú tras, stuhnutosť, znížená pohyblivosť. Významné sú aj nemotorické prejavy. Výskyt ochorenia v populácii stúpa. So zvyšujúcim sa priemerným vekom populácie sa očakáva zdvojnásobenie počtu chorých v priebehu najbližších dvadsiatich rokov.

„Parkinsonova choroba sa prejavuje motorickými a aj celým radom ďalších ťažkostí, ktoré výrazne zhoršujú kvalitu života a život aj skracujú. Komplex príznakov je veľmi obťažujúci. Postihuje asi 100 až 150 pacientov na 100-tisíc obyvateľov. Odhaduje sa, že Parkinsonovou chorobou celosvetovo trpí asi jedno percento populácie nad 60 rokov. Na Slovensku sa odhady pohybujú medzi 12 až 16 tisíckami pacientov.“

Môže za to dopamín

Pri Parkinsonovej chorobe dochádza k neurodegeneratívnym procesom a patologickému odbúraniu buniek zodpovedných za produkciu dopamínu. Dopamín je látka, ktorá sa nachádza vo viacerých miestach mozgu a má množstvo úloh. Jedným z jeho významných poslaní je prenos informácií v centre pre riadenie pohybov. Ak je dopamínu nedostatok, potom aj plánovanie a vykonávanie rôznych pohybov je porušené, preto je pacient s Parkinsonovou chorobou v pohyboch spomalený a stuhnutý, z čoho vyplývajú časté pády.

Typické prejavy

Základnými príznakmi sú znížená pohyblivosť, stuhnutosť, poruchy stability a chôdze. Najznámejším prejavom je tras, ktorý sa objavuje predovšetkým v pokoji. Choroba sa veľmi často začína tzv. nemotorickými ťažkosťami, ako sú napríklad poruchy spánku, čuchu, depresia, nešpecifické bolesti končatín. Vôbec nie sú zriedkavé prípady, keď sa diagnóza Parkinsonovej choroby stanoví až niekoľko rokov po objavení typických motorických príznakov. Okrem laboratórnych vyšetrení sa doplní aj zobrazovacie vyšetrenie mozgu – kvôli vylúčeniu iných chorobných stavov. Podstatou ochorenia je porucha v strednej časti mozgu, v podkôrových centrách, ktoré nazývame bazálne gangliá. Súvisia s motorikou, pohybovými prejavmi a koordináciou pohybov. Zistilo sa však, že majú vplyv aj na pamäť. V prípade Parkinsonovej choroby dochádza k patologickému odbúraniu buniek zodpovedných za produkciu dopamínu. Táto látka je pre správnu funkciu bazálnych ganglií veľmi dôležitá. V liečbe potom sa potom musí práve táto látku nahrádzať. Ochorenie sa prejavuje celým spektrom ťažkostí, keďže poškodenie bazálnych ganglií negatívne vplýva aj na iné ako motorické funkcie, konkrétne kognitívne. Negatívne ovplyvnené sú najmä schopnosti priestorovej orientácie či pamäťové schopnosti, čo je zjavné najmä v neskorších štádiách, zvyčajne po 15 až 20 rokoch od vzniku choroby. V pokročilých štádiách choroby sa zhoršuje motorika, poruchy pohyblivosti, tras a stuhnutosť sa ešte zvýrazňujú. Tras postihuje asi 70 % pacientov. Pre Parkinsonovu chorobu je typická asymetria postihnutia. Tras začína väčšinou na hornej končatine a postupom ochorenia sa rozširuje i na ostatné končatiny. Po dvoch až troch rokoch sa objaví aj na druhej, ale istú asymetriu možno pozorovať i v neskorších štádiách. Najvýraznejší je tras v pokoji. Zhoršuje sa tiež pri telesnej a psychickej záťaži a pri pohyboch končatiny na opačnej strane, ako je postihnutá strana. Môže postihovať aj čeľusť, jazyk a dolné končatiny. Tras postihujúci hlavu je častejšie spôsobený inou príčinou. Stuhnutosť svalstva – rigidita sa prejavuje zvýšeným odporom pri pohyboch v kĺboch. Patrí medzi prvé prejavy parkinsonizmu a výrazne zhoršuje pohyblivosť aj kvalitu života. Pacient k lekárovi však väčšinou privedie práve tras niektorej z končatín. 

 

Nestabilita a pády

S postupom ochorenia sa dostáva do popredia i postihnutie rovnováhy, ktoré taktiež patrí k typickým i keď neskoršie nastupujúcim prejavom choroby. Porucha stability postoja a chôdze zvyšuje tendenciu k pádom a značnou mierou obmedzuje kvalitu života pacienta. Je to spôsobené častejším výskytom poklesu krvného tlaku pri vstávaní, dvojitým videním a spomalením korekčných pohybov upravujúcich polohu ťažiska. Na nestabilite sa podieľa aj predklon trupu a otáčanie trupu vcelku. Významnou príčinou pádov sú i poruchy chôdze. Patrí medzi ne šuchtavá chôdza zvyšujúca riziko zakopnutia, krátke a nerovnako dlhé kroky a postupné zrýchľovanie chôdze, pri ktorej akoby pacient naháňal svoje ťažisko.

V neskorších štádiách sa môžu pridružiť demencia, depresia či prejavy postihnutia iných systémov (srdcovo-cievneho, urologického, tráviaceho a i.). Tieto ťažkosti neraz súvisia nielen so samotnou chorobou, ale vznikajú i v dôsledku jej liečby.

Nemotorické poruchy a ťažkosti 

Kvalitu života pacienta s Parkinsonovou chorobou ovplyvňujú do veľkej miery aj nemotorické poruchy. Pacienti mávajú aj spomalené myslenie a zvýšené riziko vzniku demencie (asi 40 % pacientov trpí demenciou). Môžu byť prítomné detailné zrakové halucinácie. Chorí si však často uvedomujú, že to, čo vidia, nie je realita, ale niekedy aj nie. Pacienti s parkinsonizmom zažívajú striedanie období zníženého a zvýšeného potenia. Trápi ich aj dráždivý močový mechúr a nutkanie na močenie je také silné, že môže dôjsť k samovoľnému úniku moču. Rigidita postihuje aj svalstvo hltana a preto majú pacienti s parkinsonizmom ťažkosti s prehĺtaním. Môžu mať problém s prehĺtaním tak tuhej, ako aj tekutej potravy. Tuhá potrava sa ťažko prehĺta a riedka tekutina môže zasa vniknúť do pľúc, čo zvyšuje riziko vzniku zápalu pľúc. Navyše, stuhnutosťou sú postihnuté aj dýchacie svaly, čo znižuje účinnosť kašľa a tiež zvyšuje riziko zápalu pľúc. Porucha prehĺtania je tiež jednou z príčin chudnutia. Veľmi obťažujúce je nadmerné množstvo slín, čo je spôsobené poruchami prehĺtania a zvýšením ich tvorby. Častá je tiež zápcha. Môže byť narušená súhra medzi sťahom konečníka a uvoľnením jeho zvierača. Bežným problémom sú bolesti chrbta a poruchy spánku. Pacienti trpia nespavosťou, čo sa kompenzuje nepotlačiteľnou ospalosťou najmä v skorých popoludňajších hodinách. Počas spánku môžu pacienti blúdiť a byť nebezpečnými sami sebe i okoliu. Následkom porúch reči majú tiež sťaženú komunikáciu. Reč je tichá, monotónna a zhoršená je tiež artikulácia. Depresia je často jedným z najväčších problémov ľudí s touto chorobou. V pokročilých štádiách choroby zvykne ovplyvňovať stav pacienta viac ako jej pohybové prejavy. 

Stuhnutosť svalstva a tvár ako maska

Stuhnutosť svalstva pacienti často vnímajú ako zovretie alebo pocit slabosti a ťažoby. Nerovnomerne postihuje jednotlivé svalové skupiny, čo sa prejaví aj typickým držaním trupu, šije a končatín. Stuhnuté je aj svalstvo tváre, čo ovplyvňuje mimiku pacienta a prejaví sa tvárou strnulou ako maska a upretým pohľadom s následným častým žmurkaním. Hovoríme, že pacient má tvár hráča pokru, z ktorej len veľmi ťažko možno odhadnúť jeho emotívne ladenie. V dôsledku stuhnutia svalov podieľajúcich sa na vyjadrovaní mávajú pacienti spomalenú a sťaženú reč. Postihnutie motoriky sa prejaví v znížení spontánnej pohybovej aktivity. Začiatok pohybu je akoby váhavý. Hypokinéza – znížená pohyblivosť, výrazne ovplyvňuje chôdzu. Pacient pred vykročením prešľapuje na mieste, kroky sú kratšie. Otáčanie trupu nie je plynulé, trup sa otáča vcelku, čo zhoršuje stabilitu. 

Liečba

V liečbe sa uplatňujú antiparkinsoniká. Základným liekom je látka, ktorá sa v tele metabolizuje na dopamín a ten doplní jeho nedostatok. Ďalšou možnosťou sú látky, ktoré stimulujú dopamínové receptory v mozgu, čo má za následok jeho zvýšené uvoľňovanie, a tým nepriamo zvyšujú hladinu dopamínu v mozgu. V minulosti, pred érou týchto liekov, boli neurológovia bezmocní a „prizerali sa“ priebehu ochorenia, ktoré často po niekoľkých rokoch končilo smrťou pacienta. Ani dnes ho mdicína nedokáže vyliečiť, ale dokáže úspešne potláčať jeho príznaky. Pacienti sa dožívajú normálneho veku a dokážu viesť relatívne plnohodnotný život.

V súčasnosti sa využívajú aj chirurgické zákroky, a to najmä v liečbe pacientov, ktorým nie je možné chorobné zmeny hybnosti dostatočne zvládnuť liekmi, ale zároveň sú v dobrej fyzickej a psychickej kondícii. Pri týchto operačných zákrokoch sa ovplyvňuje činnosť mozgových nervových centier tým, že sa buď odstránia, alebo stimulujú. K procedúram, ktoré sa v súčasnosti najčastejšie používajú, patrí tzv. hlboká mozgová stimulácia a deštrukcia malej skupiny buniek v časti mozgu nazývanej talamus, alebo vnútornej časti mozgu, tzv. globus pallidus.

Nefarmakologická liečba

Farmakoterapiou je ovplyvniteľná najmä rigidita a hypokinéza, čo sa prejaví zlepšením pohyblivosti. Tras je liečbou ovplyvniteľný iba málo. Zhoršenie stability a nemotorické poruchy sa liečbou ovplyvniť nedajú. Preto je veľmi dôležitá nefarmakologická liečba. Dôležité je starostlivé posúdenie následkov parkinsonizmu na kvalitu života a jeho sebestačnosť, ako i zhodnotenie prostredia, v ktorom pacient žije a možností jeho rodiny. Pre zachovanie pohyblivosti má veľký význam pravidelné cvičenie. Pohyblivosť, respektíve vstávanie, pacientom uľahčí správna výška postele a stoličiek, nadstavce a úchytky na WC. Pacienti by sa mali pri vstávaní pridržiavať pevných predmetov, aby nespadli. Výber správnej konzistencie potravy podľa aktuálnych ťažkostí pacienta a správna technika kŕmenia zmierňujú následky porúch prehĺtania. Dôležité je zaistenie dostatočného príjmu živín. Potrava by mala obsahovať dostatok vlákniny, čo zmierni zápchu. Pri nadmernom množstve slín sa odporúča žuť žuvačku, čo stimuluje prehĺtanie. Inou možnosťou je nosenie textilného náramku na utieranie slín. Poruchy reči môže zmierniť logopedická starostlivosť.

K procedúram, ktoré sa v súčasnosti najčastejšie používajú, patrí tzv. hlboká mozgová stimulácia a deštrukcia malej skupiny buniek v časti mozgu nazývanej talamus, alebo vnútornej časti mozgu, tzv. globus pallidus.

Hlboká mozgová stimulácia  je technika, ktorej podstatou je stimulovanie príslušného mozgového centra pomocou zavedenej elektródy nizkovoltážnym elektrickým signálom. Pacient je počas zákroku pri vedomí, keďže je potrebná jeho aktívna spolupráca pri testovaní zavedených elektród. Elektróda je prepojená káblom s neurostimulátorom, umiestneným pod kožou.

Zdroj: www.parkinson.sk

Test pre včasné rozpoznanie Parkinsonovej choroby

Nemecká asociácia Parkinson pripravila test, ktorý sa snaží odhaliť možné včasné príznaky Parkinsonovej choroby. Ak v nasledujúcom teste odpoviete ÁNO na viac ako 3 otázky, patríte k osobám, u ktorých by sa mohli prejaviť prvé príznaky Parkinsonovej choroby. Aké prvé príznaky sú charakteristické pre Parkinsonovu chorobu?

Skoré príznaky Parkinsonovej choroby sú väčšinou nešpecifické. Existujú hlásenia o nepríjemných pocitoch v krčnej a bedrovej oblasti, ale aj o rozptýlenej bolesti chrbta. Niektorí pacienti si všimnú, že ich písmo je čoraz menšie a ich reč tichšia. Postihnutí sa niekedy sťažujú na ťažkosti pri chôdzi a rýchlu únavu. Príbuzní si nezriedka všimnú poruchy pohyblivosti jednej z horných končatín.

Lekársky poradný výbor Nemeckého združenia pre Parkinsonovu chorobu zverejnil na stránke www.parkinson-vereinigung.de zoznam možných skorých príznakov choroby. Test môže pomôcť upozorniť na možnú diagnózu. Ak v autoteste odpoviete kladne na viac ako tri otázky, môže ísť o prvé príznaky Parkinsonovej choroby. Diagnózu však môže stanoviť len lekár!!!

Test:

  • Chveje sa vám ruka, aj keď je uvoľnená?
  • Je jedna ruka ohnutá a pri chôdzi sa nehýbe?
  • Máte predklonené držanie tela?
  • Máte mierne šuchtavú chôdzu alebo ťaháte jednu nohu?
  • Chodíte malými krôčikmi a často zakopávate alebo padáte?
  • Trpíte nedostatkom odhodlania a iniciatívy?
  • Máte časté bolesti chrbta v oblasti krku a ramenného pletenca?
  • Všimli ste si, že sa odťahujete od svojich priateľov a príbuzných, že sa vyhýbate kontaktom a nemáte chuť nič robiť?
  • Všimli ste si zmeny vo svojom hlase? Je monotónnejší a tichší ako predtým alebo znie chrapľavo?
  • Zaznamenali ste zmenšenie veľkosti písma?

V tomto zozname sú uvedené možné skoré príznaky. Skutočnosť, že odpoviete kladne na tri alebo viac otázok, neznamená automaticky, že máte Parkinsonovu chorobu! Napríklad tras rúk sa často považuje za príznak Parkinsonovej choroby. Môže však ísť aj o tzv. starecký tras, ktorý nemá s Parkinsonovou chorobou vôbec nič spoločné. Na druhej strane, pomerne typický príznak, akým je stuhnutosť, môže chýbať aj počas celého priebehu ochorenia. Asi 10 % pacientov s Parkinsonovou chorobou sa neprejavuje vôbec. Diagnóza preto zostáva zložitá a vyžaduje si starostlivé objasnenie lekárom.

Depresia môže často predchádzať fyzickým príznakom aj niekoľko rokov. Pokiaľ sú príznaky difúzne, lekár bude na Parkinsonovu chorobu myslieť nanajvýš ako na diferenciálnu diagnózu, t. j. ako na odlíšenie od iných chorôb, a pacientovi svoju podozrivú diagnózu oznámi až vtedy, keď si ňou bude istý.

(red)

 

Foto na titulke: Shutterstock

Súvisiace články