AUTOIMUNITNÉ OCHORENIA
Symptómy celiakie a jej klinické príznaky môžu byť rôzne – ide jednak o príznaky týkajúce sa tráviaceho systému (gastrointestinálne) a tiež o symptómy mimo tráviaceho traktu (extraintestinálne). Gastrointestinálne symptómy predstavujú klasickú formu celiakie, pre ktorú je typická hnačkovitá, mastná bledá stolica. Hnačky bývajú často epizodické, striedajú sa s obdobiami bez ťažkostí, dokonca môže byť prítomná aj zápcha (obstipácia). Časté sú bolesti brucha, nadúvanie, anorexia a zápaly jazyka. V čase hnačiek dochádza k úbytku hmotnosti, v detskom veku k poruchám rastu a k prejavom malabsorpcie – poruchy vstrebávania, čo vyúsťuje do strát mikro- a makroživín, ako sú napr. bielkoviny, železo, minerály, stopové prvky, vitamíny, a vedie k laboratórnym zmenám.
Patria sem kostné a svalové prejavy (osteoporóza, osteopénia, artritída (zápaly kĺbov), poruchy skloviny trvalého chrupu, kožné a slizničné prejavy (dermatitis herpetiformis duhring – kedy sa celiakia prejavuje ako zápalové kožné ochorenie, alopécia – vypadávanie vlasov, recidivujúce aftózne stomatitídy, vitiligo, vaskulitídy a pod.), prejavy v oblasti reprodukcie (oneskorený nástup prvej menštruácie, vynechávanie menštruácie alebo aj neplodnosť) a v neposlednom rade neurologické a psychické poruchy (epilepsia nerea- gujúca na terapiu, depresie, periférna neuropatia, migréna, demencia, nesústredenosť a pod.). Okrem toho musíme pri diagnostike ochorenia uvažovať aj o ďalších ochoreniach asociovaných s celiakiou, pričom medzi základné autoimunitné ochorenia asociované s celiakiou patria diabetes mellitus prvého typu, autoimunitná hepatitída, autoimunitná thyreoiditída, primárna biliárna cirhóza, Sjögrenov syndróm, systémový lupus erythemathosus a mnohé ďalšie. Pacienti s celiakiou trpia autoimunitnými ochoreniami tri- až desaťkrát častejšie ako bežná populácia. K ďalším možným asociovaným ochoreniam s celiakiou patria najmä nešpecifické zápalové ochorenia čreva, chronické hepatitídy, iridocyklitída (zápal oka), sarkoidóza (zriedkavé zápalové ochorenie viacerých orgánových sústav), cystická fibróza a ďalšie. V posledných rokoch sa čoraz viac skúma možnosť asociácie s celiakiou pri schizofrénii a autizme. Ku genetickým syndrómom asociovaným s celiakiou patrí aj Downov, Turnerov a Wiliamsov syndróm, bežná imunodeficiencia, a iné.
Celiakia je typickým ochorením s tzv. fenoménom ľadovca. Časť „nad vodou“ predstavuje pacientov s diagnostikovanou celiakiou, časť „pod vodou“ pacientov so subklinickou (tichou) alebo potenciálnou (latentnou) formou celiakie. Symptomatická celiakia je príznačná pre pacientov, ktorí majú prejavy z tráviaceho traktu. Najčastejšie sú to hnačky, bolesti brucha, vracanie, neprospievanie, môže byť prítomná zápcha. Na druhej strane majú neurologické, kožné, endokrinologické a iné príznaky. Niektorí pacienti sú niekoľko rokov dispenzarizovaní a liečení pre patologické laboratórne parametre ako napríklad zvýšené hepatálne testy. Všetci títo pacienti majú pozitívne protilátky na lepok, pozitívne enterobioptické vyšetrenie aj typické HLA genotypy na celiakiu.
Asymptomatická celiakia je príznačná pre pacientov, ktorí sú aktívne vyhľadávaní pri skríningu, pretože patria do skupiny prvostupňových príbuzných pacientov s celiakiou, eventuálne do skupiny autoimunitných ochorení a syndrómov, ktoré sú asociované s celiakiou.
Pri voľbe a konzumácii potravín pre celiatikov je dôležité vychádzať z aktuálneho stavu tráviacej sústavy – tenkého čreva pri diagnostike ochorenia. V prvých štádiách diéty až do obdobia normalizácie histologického obrazu sa odporúča konzumácia prirodzene bezlepkových potravín a je potrebné, aby diéta mala šetriaci a protihnačkový charakter, teda vylúčiť aj potraviny, ktoré síce lepok neobsahujú, ale môžu pôsobiť dráždivo na tráviaci systém (čierna káva, ostré korenie, tučné jedlá). Otázna je konzumácia odlepkovaného pšeničného škrobu, ktorý určite predstavuje problém pre pacientov s alergiou na pšenicu, existujú však štúdie, ktoré jeho škodlivosť pre celiatikov jednoznačne nepotvrdzujú. Preto je dôležitý individuálny prístup ku každému pacientovi. U niektorých pacientov dodržiavajúcich napríklad prirodzene bezlepkovú diétu môže byť reštaurovanie sliznice tenkého čreva pomalé a dlho nepozorovateľné, niektorým konzumujúcim aj potraviny s nízkym obsahom gluténu sa sliznica tenkého čreva upraví podstatne rýchlejšie. Striktnosť bezlepkovej diéty rozhoduje o klinickej a histologickej remisii celiakie. Náhodná alebo nevedomá konzumácia lepku býva dôvodom pretrvávajúcich symptómov (nonresponzívna celiakia) napriek tomu, že pacient deklaruje dodržiavanie bezlepkovej diéty. Expozíciu malým množstvom lepku možno objektivizovať, napr. pomocou vyšetrenia gluténových imunogénnych peptidov v stolici a moči. Ak je toto vyšetrenie pozitívne, potom je s najväčšou pravdepodobnosťou príčinou pomalej reakcie, resp. úpravy stavu a sliznice tenkého čreva expozícia gluténom. Treba si však uvedomiť, že normálna sérológia (sledovanie protilátok na lepok z krvi) nevylučuje prerušované alebo nízkopríjmové prijímanie gluténu, ktoré je dostatočné na vyvolanie pretrvávajúcej aktivity celiakie.
Pre pacienta s celiakiou neexistujú žiadne lieky, jedinou možnou liečbou je celoživotná bezlepková diéta. Treba sa k nej preto postaviť zodpovedne a je naozaj dôležité, aby pacient diétu dodržiaval prísne a vedome či nevedome nerobil diétne chyby. Správne dodržiavanie bezlepkovej diéty vedie k zlepšeniu klinických príznakov, zvýšeniu hustoty kostí, úprave telesnej hmotnosti alebo zlepšeniu nutričných ukazovateľov. K rekonštitúcii poškodenej sliznice tenkého čreva dochádza až po dlhodobejšom dodržiavaní bezlepkovej diéty. Treba však myslieť na to, že bezlepkovú diétu môžu sprevádzať tráviace ťažkosti, ako je zápcha spôsobená nedostatočným príjmom vlákniny. Problémom je tiež, že v mnohých prípadoch je ťažké dodržať bezlepkovú diétu naozaj prísne kvôli prítomnosti stopových množstiev lepku v priemyselne vyrábaných potravinách, v hotových bezlepkových výrobkoch alebo v zariadeniach spoločného stravovania. Popisujú sa negatívne účinky bezlepkovej diéty na sociálnej úrovni z dôvodu, že byť na bezlepkovej diéte je pomerne obmedzujúce pre malú dostupnosť bezlepkových výrobkov a nedostatočnú možnosť bezlepkového stravovania mimo domu, ako aj úzkosť vyvolaná možnou neúmyselnou expozíciou lepkom.
Pacient si myslí, že v malých množstvách lepok môže, ale permanentný príjem lepku, aj keď len jeho stopové množstvo, sa môže prejaviť neskôr v podobe zvýšených protilátok na lepok, opätovným poškodením sliznice tenkého čreva až vážnejšími pridruženými zdravotnými ťažkosťami.
Niektorí pacienti, predovšetkým tí, ktorí nemali žiadne ťažkosti, boli asymptomatickí a celiakiu im diagnostikovali náhodne pri nejakom inom vyšetrení, resp. im bola diagnostikovaná v rámci skríningu príbuzných pacientov s celiakiou, odmietajú bezlepkovú diétu, pretože si myslia, že im nič nie je.
Jednotvárna, nevyvážená strava, chudobná na makro- aj mikroživiny môže následne viesť k malnutričným stavom, hypovitaminózam a ďalším špecifickým pridruženým ťažkostiam a ochoreniam.
Vyradené lepkové obilniny nie sú dostatočne nahradené ovocím, zeleninou, pseudoobilninami ako napr. pohánka a strukovinami alebo špeciálnymi bezlepkovými výrobkami so zvýšeným obsahom vlákniny.
Vylúčenie pšenice, ale konzumácia ostatných obilnín a výrobkov obsahujúcich glutén (raž, jačmeň, špalda, bulgur, tritikal, semolina a pod.), konzumácia „zemiakového, ľanového chleba“ v mylnom presvedčení, že taký chlieb nie je vyrobený z lepkových obilnín a pod.
Dôsledky nedodržiavania diéty závisia od dĺžky jej porušovania, veku pacienta a jeho individuálneho zdravotného stavu, prípadne iných faktorov. Je veľmi pravdepodobné, že pre pacientov, ktorí dlhodobo nedodržujú bezlepkovú diétu, existuje vyššie – takmer štvornásobné riziko vzniku zhubného nádoru ako v prípade tých, ktorí ju dodržujú. Deťom školského veku sa dlhodobé porušovanie diéty často nemusí ani prejaviť. Ak však prísun lepku pokračuje, môžu sa objaviť charakteristické problémy celiakie – bolesti brucha, úbytok hmotmosti, menší vzrast, anémia, osteoporóza a pod.
Krátke porušenie diéty nemusí mať z dlhodobého hľadiska pre pacienta negatívny význam, ale môže mať nepriaznivý psychologický efekt. K prvému vedomému porušeniu diéty dochádza zvyčajne po šiestich mesiacoch držania bezlepkovej diéty. Najčastejšie porušujú diétu mladiství, ktorí sa ťažko adaptujú na podmienky, ktoré ich odlišujú od rovesníkov. Potom dospelí, kde pokušenie často prevyšuje očakávaný efekt, a v neposlednej miere tí, ktorí často cestujú a sú odkázaní na stravovanie v reštauráciách.
Neliečená celiakia vedie k chronickému deficitu živín so všetkými dôsledkami. Dlhodobá konzumácia lepku s určitosťou zvyšuje celiatikom riziko pridružených autoimunitných, a predovšetkým malígnych ochorení.
Správna diagnostika a prísna bezlepková diéta sú zásadné pre normalizáciu absorpčných a imunitných funkcií tenkého čreva a imunitného stavu celého organizmu. Nedodržiavanie bezlepkovej diéty v indikovaných prípadoch môže predstavovať riziko vzniku množstva zdravotných komplikácií. U žien môže viezť k problému s otehotnením alebo k negatívnym následkom na plod počas tehotenstva. V najhoršom prípade môže viezť k vzniku vážnych chronických stavov ohrozujúcich život (riziko vzniku lymfómu).
„Neliečená celiakia je spojená so zvýšenou prevalenciou nízkej hustoty kostných minerálov, ktorá sa zlepšuje dospelým aj deťom na bezlepkovej diéte. Bezlepková diéta znižuje diagnostikovanej celiatičke riziko neplodnosti, spontánnych potratov, predčasných pôrodov a pôrodov detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou.“
Suroviny: 6 vajec, 60 ml olivového alebo repkového oleja lisovaného za studena, 300 g cukety, 2 strúčiky cesnaku, 1 PL jablčného octu, 110 g kokosovej múky*, 1 PL čerstvého nasekaného rozmarínu, 1 ČL soli, 1 ČL sódy bikarbóny
Postup:
Rúru rozohrejeme na 170 °C a obdĺžnikovú formu na chlieb vymastíme, a na spodok dáme papier na pečenie, aby sa chlieb po upečení lepšie vyberal. V miske zmiešame vajcia, olej, rozpučený cesnak a ocot. Cuketu nastrúhame najemno, osolíme, necháme päť min. postáť a potom dôkladne vyžmýkame. Pridáme do misky s vajcami a premiešame. Pridáme múku, soľ, sódu a rozmarín. Dôkladne vymiesime. Dáme do formy, posypeme rozmarínom a pečieme približne 60 – 65 min. Pred krájaním necháme vychladnúť.
* Napriek tomu, že ide o prirodzene bezlepkovú surovinu, treba čítať zloženie výrobku.
Suroviny:
2 cvikly, 2 PL olivového alebo repkového oleja lisovaného za studena, 1 pór, 2 strúčiky cesnaku, 300 g uvareného pšena,2 PL slnečnicových semienok, soľ, čierne mleté korenie*, 1 PL jablčného octu, 100 g mäkkého kozieho syra
Postup:
Rúru rozohrejeme na 220 °C. Cviklu nastrúhame nahrubo. Na panvici orestujeme na oleji nakrájaný pór, cesnak a cviklu (približne 15 minút). Pridáme korenie, soľ, ocot a premiešame. Na záver pridáme pšeno a zľahka premiešame. Podávame posypané slnečnicovými semienkami a pomrveným kozím syrom.
* pozor na zloženie
Foto titulka a článok: Shutterstock
AUTOIMUNITNÉ OHORENIA Celiakia je autoimunitné, multisystémové ochorenie geneticky predisponovaných jedincov vyvolané požitím lepku,
CELIAKIA Celiakia ako geneticky podmienená, celoživotná a nevyliečiteľná permanentná precitlivenosť na lepok sa vyvíja na autoimunitnom po
