RESPIRAČNÉ OCHORENIA
Chronická obštrukčná choroba pľúc vzniká ako dôsledok chronickej expozície škodlivým látkam vonkajšieho prostredia, najmä chronickej inhalácii škodlivinám cigaretového dymu. Netýka sa však iba fajčiarov. Hlavnou príčinou je nielen fajčenie, ale aj pasívne fajčenie. Avšak nie každý pacient s CHOCHP je súčasným alebo bývalým fajčiarom. Dlhodobé vystavenie znečisťujúcim látkam je problémom a niektoré povolania sú pre zdravie pľúc rizikovejšie ako iné.
Chronická obštrukčná choroba pľúc je závažná chronická zápalová choroba, pri ktorej dochádza k obmedzeniu prietoku vzduchu v dýchacích cestách, čo je spôsobené ich zúžením. Je to dôsledok dlhodobého a opakovaného zápalu dýchacích ciest, deštrukcie a zjazvenia pľúcneho tkaniva alebo rozdutia pľúc – emfyzému. Výdych aj nádych sú pre pacientov čoraz náročnejšie. Základným znakom ochorenia je progresia – priechodnosť dýchacích ciest sa postupne zhoršuje, najmä počas výdychu. CHOCHP je liečiteľná, nedá sa však zvrátiť a poškodenie pľúc sa už nikdy nedá celkom vyliečiť. Možno spomaliť deštrukciu a chorobu tak riadiť. Najlepšia vec, ktorú môže pacient-fajčiar urobiť, je skoncovať s fajčením a snažiť sa za každých okolností chrániť pred ďalšími možnými infekciami. Preto je veľmi dôležité, aby pacienti vyhľadali lekára včas a začali sa čo najskôr účinne liečiť. „Dobrou správou je, že CHOCHP je preventabilná choroba, dá sa jej predísť. Aj tým, že nebudeme fajčiť, budeme dodržiavať zdravú životosprávu a v pracovnom prostredí, ak je rizikové, budeme využívať ochranné pomôcky. Je to tiež liečiteľné ochorenie. Pacientom vieme výrazne pomôcť, hoci ochorenie vyliečiť nevieme. Máme dosť farmakologických aj nefarmakologických prostriedkov, aby sme pacientom pomohli ich chorobu zvládať,“ hovorí MUDr. Štefan Laššán, PhD. z Kliniky pneumológie a ftizeológie LF SZU Univerzitnej nemocnice Bratislava.
„Pre ochorenie je najcharakteristickejším príznakom dýchavica. Spočiatku je viazaná najmä na námahu, ale postupne sa objavuje aj pri čoraz menšej záťaži. V pokročilom štádiu, už nie sú pacienti schopní robiť ani základné obslužné činnosti bez toho, aby neboli dýchaviční.“
Kašľu alebo miernemu pískaniu na hrudi niekedy nepripisujeme priveľkú dôležitosť. Pravdou však je, že zdravý človek nekašle. Rovnako ako aj to, že je lepšie ísť k lekárovi s banálnym problémom, ako zanedbať skutočne vážny. Rozpoznanie včasných varovných príznakov je prísľubom, že sa s liečbou začne skôr, než sa ochorenie stane závažným, alebo dokonca život ohrozujúcim. Ak máte problémy s dýchaním, všímajte si nasledujúce príznaky.
CHRONICKÝ KAŠEĽ – Ak trvá mesiac alebo dlhšie, znamená to, že s dýchacím systémom niečo nie je v poriadku. Zdravý človek nekašle.
DÝCHAVICA – Ťažké dýchanie, „lapanie“ po dychu. Človek má problémy aj s obyčajným nadýchnutím. Zvyčajne sa pridružia aj problémy pri nádychu, a človek pociťuje akútnu dychovú tieseň aj po miernej či takmer žiadnej záťaži. Dýchavica je hlavným príznakom choroby. Zhoršuje sa najmä pri námahe a počas respiračných infekcií.
PRODUKCIA CHRONICKÉHO HLIENU – Dýchacie cesty produkujú hlien ako ochranu proti infekciám alebo dráždivým látkam. Akákoľvek nadprodukcia hlienu trvajúca viac ako mesiac môže poukazovať na ochorenie pľúc.
PÍSKANIE – Hlasné dýchanie alebo piskot. Znamenie, že niečo blokuje dýchacie cesty, alebo že sú príliš úzke.
VYKAŠLIAVANIE KRVI – buď z pľúc, alebo z horných dýchacích ciest.
CHRONICKÁ BOLESŤ NA HRUDNÍKU – nevysvetliteľná bolesť na hrudníku, ktorá trvá mesiac alebo dlhšie, najmä ak sa zhoršuje pri dýchaní alebo kašli.
CHOCHP je zastrešujúci termín, ktorý zahŕňa chronickú bronchitídu, emfyzém (rozdutie pľúc) a obštrukciu dýchacích ciest. V diagnostike sa využíva jednoduchý test, ktorým sa zisťuje vitálna kapacita pľúc, tzv. spirometria. Toto vyšetrenie dokáže odhaliť CHOCHP ešte skôr, ako sa objavia príznaky. Röntgenovým vyšetrením hrudníka sa dá zistiť emfyzém, iné problémy s pľúcami či hroziace srdcové zlyhanie. Využíva sa aj CT pľúc a analýza arteriálnych krvných plynov – krvný test meria hladinu kyslíka v krvi. Ukáže, ako pľúca prenášajú kyslík do krvi a odstraňujú oxid uhličitý. Lekár v rámci vyšetrenia preskúma príznaky, zdravotnú anamnézu, vykoná zdravotnú prehliadku a vyhodnotí výsledky testu. Bude sa tiež zaujímať či fajčíte alebo ste v minulosti fajčili, ste pasívny fajčiar, pracujete v znečistenom ovzduší a ste permanentne alebo v minulosti ste boli vystavený chemikáliám alebo prachu, máte typické príznaky, ako sú dýchavica, chronický kašeľ alebo veľa hlienu, máte v rodine CHOCHP. Chorobu je nevyhnutné zachytiť včas, aby sa zabránilo ďalšiemu poškodeniu pľúc. Väčšina ľudí vidí za dýchavičnosťou starnutie. Nie je to tak vždy, najmä keď choroba postihne aktívneho človeka, ktorý už ďalej nemôže vykonávať bežné činnosti ako predtým. Ak také niečo spozorujete, návštevu lekára neodkladajte a dajte sa vyšetriť.
Liečebný režim je založený na dlhodobom manažmente CHOCHP, ako aj na liečbe akútneho, opätovného vzplanutia ochorenia. Cieľom liečby je zastaviť progresívnu stratu pľúcnych funkcií a predísť tak predčasnej smrti v dôsledku kardio-respiračnej nedostatočnosti. Rovnako tiež odstrániť, resp. redukovať symptómy, predchádzať akútnym vzplanutiam a komplikáciám, ak nastanú, liečiť ich a zlepšiť kvalitu života.
Chronická obštrukčná choroba pľúc, ako aj astma sú časté pľúcne ochorenia. Aj keď obe spôsobujú problémy s dýchaním a prejavujú sa kašľom, sú medzi nimi viaceré rozdiely, ktoré ich umožňujú odlíšiť.
Pacient sa do ambulancie pľúcneho lekára najčastejšie dostane po prepustení z nemocnice, kam bol prijatý pre vážne problémy s dýchaním, neraz skomplikované infekciou. „Ideálne je, ak ho na pľúcnu ambulanciu odošle praktický lekár buď v rámci preventívnej prehliadky, alebo pri podozrení, že má CHOCHP vtedy, ak je to fajčiar. Ak aj nemá nejaké ťažkosti, ale má viac ako 50 rokov, mal by sa nechať vyšetriť. Ak má chronický kašeľ, zadýchava sa, už v štádiu 0 CHOCHP, čo je chronická bronchitída, treba takéhoto pacienta sledovať,“ hovorí MUDr. Katarína Dostálová z Pneumoftizeologickej ambulancie Dérerovej nemocnice a Univerzitnej nemocnice Bratislava. „Typický pacient s CHOCHP je buď veľmi chudý až vychudnutý s minimom svalstva a na prvý pohľad vyzerá tak, akoby permanentne zadržiaval dych. V pľúcach mu ostáva množstvo vzduchu, ktoré ani nedokáže vydýchnuť. Druhým typom je obézny pacient s modravou pokožkou a bronchitickými príznakmi. Kašle, je zahlienený, opakovane trpí infekciami. Závisí to od zmien, ktoré v rozvoji choroby prevažujú,“ hovorí doktorka Dostálová. A ako sa pacient cíti? Podľa pneumologičky je najčastejšou odpoveďou: Ako keby som dýchal cez slamku, akoby mi niekto stál na hrudníku, neviem bez zadýchania ani vyjsť po schodoch, musím si robiť prestávky. Píska mi v pľúcach. Okrem čisto fyzických prejavov sa pacient s CHOCHP borí aj s vlastnou psychikou a sociálne sa izoluje. „Pacient, keďže je často chorý, sa veľmi obáva každej infekcie. Bojí sa stretávať sa s ľuďmi, lebo má strach, že sa nakazí nejakým infektom, ktorý mu jeho stav výrazne zhorší. Izoluje sa spoločensky, pre pretrvávajúci kašeľ nechce chodiť medzi ľudí, zle znáša zimné obdobia, kedy sa mu choroba zhoršuje, ale v dôsledku klimatických zmien už aj letá. Netoleruje klimatizáciu ani vysoké teploty vzduchu. Je jasné, že takýto pacient nezvláda ani bežné aktivity, ako nakupovanie, a ak už potrebuje kyslíkovú terapiu, má strach, že nezvládne stav, keby sa nejaký čas ocitol bez nej. Je to začarovaný kruh, z ktorého sa nedá vyjsť. V prípade, že má pridružené ochorenia, ako napríklad cukrovku, ktorá sa mu zhorší, ovplyvní to aj CHOCHP. Pacienti s neliečenou osteoporózou často mávajú tzv. patologické zlomeniny stavcov, čo im neumožňuje efektívne kašľať, a ak nevedia kašľať, nedokážu si od hlienov očistiť pľúca. Dôležitá je potom spolupráca aj s ostatnými špecialistami, aby sme mohli pacientov nielen správne diagnostikovať, ale im aj ušiť liečbu na mieru.“
Ľudia s CHOCHP bývajú náchylnejší na časté prechladnutia a môžu zápasiť aj s opakovanými záchvatmi chrípky alebo zápalu pľúc, čo môže zvýšiť nielen dýchavičnosť, ale aj ďalšie príznaky. Ako už zaznelo v článku, pacienti vo vyšších štádiách ochorenia sa zvyčajne izolujú a skôr sa vyhýbajú spoločenským kontaktom. „Keďže ide o veľmi rizikových pacientov, v čase koronavírusovej epidémie by mali na dodržiavanie opatrení týkajúcich sa ochrany pred infekciou dbať vo zvýšenej miere. Pacienti s CHOCHP sú zvyčajne fajčiari, a ako všetci pacienti s chronickými chorobami sú vo zvýšenom riziku pre chorobu COVID-19 s ťažkým priebehom. Podstatné pre takýchto pacientov v čase pandémie je zostať doma, nekontaktovať sa osobne ani s príbuznými, len prostredníctvom telefónov alebo internetu,“ hovorí epidemiologička prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD. Pacientov s chronickou bronchitídou, čo je predstupeň CHOCHP, možno tiež považovať za rizikovú a ohrozenú skupinu. Na verejnosti by sa mali chrániť respirátormi, prísne dodržiavať pravidlá hygieny a ak je to možné, radšej sa úplne vyhnúť spoločenským kontaktom. Dobré je tiež mať vždy po ruke inhalátor. Treba ho použiť hneď ako začne mať pacient ťažkosti s dýchaním.
Okrem ukončenia fajčenia či expozície škodlivinám napríklad z pracovného prostredia, je pre obéznych pacientov s CHOCHP dôležité a veľmi prínosné, keď schudnú. „Rovnako, ako aj riešenie prípadnej podvýživy, má aj schudnutie priaznivý vplyv na priebeh ochorenia. Dôležité je tiež dbať na kvalitné stravovanie. Dobré je zvýšiť pohybovú aktivitu na odporúčaných 10-tisíc krokov denne, aj keď v pomalom tempe. Podobne je dôležité aj očkovanie proti chrípke. Úlohou rodiny je psychická podpora pacienta, či pomoc pri odvoze k lekárovi či pomoc pri prekonaní depresie či sociálnej izolácie, prípadne finančná pomoc spojená so zabezpečením drahej permanentnej oxygenoterapie,“ vymenúva pneumologička Katarína Dostálová.
Pokiaľ ide o fajčenie, je len mýtus, že nemá zmysel s ním skoncovať. Nikdy nie je neskoro prestať fajčiť a potenciálne odvrátiť CHOCHP. Aj keď už má pacient stanovenú diagnózu, neznamená to, že zanechanie fajčenia ničomu nepomôže. V ktorejkoľvek fáze choroby ukončenie fajčenia zmierni príznaky a spomalí progresiu. Do kategórie mýtov patrí aj strach niektorých pacientov pred cvičením. Dýchavičnosť môže cvičenie sťažiť, pohyb je však dôležitou súčasťou liečby. I keď si pacienti s CHOCHP žiaden záťažový a kondičný pohyb nemôžu dovoliť, chôdza, Tai Chi alebo bicyklovanie môžu zlepšiť spôsob, akým srdce pumpuje krv a svaly zase odoberajú kyslík z krvi. Telesný systém sa tým stáva efektívnejší.
Autor: Ivana Baranovičová
Foto titulka: Shutterstock