Aneuryzma aorty je jedným z najzávažnejších cievnych ochorení, ktoré priamo ohrozuje život pacientov. Ak praskne, pacient do niekoľkých minút zomiera. Včasnou a správnou diagnostikou ochorenia, ako aj využívaním inovatívnych operačných metód vieme zvýšiť kvalitu života pacientov s touto diagnózou a zabrániť predčasným úmrtiam. Práve moderná a miniinvazívna katétrová liečba, ktorá spočíva v zavedení výstuže do slabinových tepien, skracuje dobu hospitalizácie pacienta, redukuje pooperačnú bolesť aj celkovú dĺžku rekonvalescencie, čím zároveň šetrí financie verejného zdravotného poistenia.
Napriek tomu, že sa aneuryzma (vydutina) môže objaviť v ktorejkoľvek tepne tela, najčastejšie sa prejaví v aorte, v najväčšej telovej tepne. Jej normálny priemer sú približne dva centimetre. Aneuryzma brušnej aorty však môže narásť aj do desiatich centimetrov. Iba približne polovica pacientov s brušnou aneuryzmou, ktorá sa dostane do nemocnice, prežije. To je dôvod, prečo je dôležité aneuryzmu diagnostikovať ešte pred tým, než praskne a dôjde k vážnym život ohrozujúcim komplikáciám. Na Slovensku je ročne evidovaných približne tritisíc pacientov s aneuryzmou aorty, pričom k adekvátnemu ošetreniu sa dostane asi len jedna desatina pacientov.
Rizikovou skupinou pacientov, ktorým sa aneuryzma brušnej aorty objavuje, sú predovšetkým muži nad 60 rokov, fajčiari, ľudia s vysokým krvným tlakom či s cievnymi ochoreniami. Väčšie riziko výskytu aneuryzmy však majú aj bezprostrední príbuzní ľudí s aneuryzmou, kedy dôležitú úlohu zohrávajú práve genetické a dedičné vplyvy. Mužské pohlavie je postihnuté trikrát častejšie než ženské.
Väčšina pacientov nepociťuje pri brušnej aneuryzme žiadne príznaky, iným pacientom sa môže objaviť rytmický, pulzujúci pocit v bruchu, podobný tlkotu srdca. Ďalšími príznakmi sú veľká bolesť v bruchu alebo v podbrušku, pričom prudká náhla bolesť v oblasti brucha a chrbta môže naznačovať hroziace prasknutie. Pacienti s prasknutou aneuryzmou pociťujú slabosť, závrat a môžu upadnúť do bezvedomia.
Aneuryzmu aorty objaví lekár často pri rutinnom vyšetrení. „Lekár si môže všimnúť pulzovanie v oblasti pupka alebo aneuryzmu zistí náhodne pri vyšetreniach ako RTG hrudníka či ultrazvuku brucha, na ktoré sú pacienti poslaní často pre úplne iné ochorenia,“ vysvetľuje MUDr. Matej Vozár, MPH, primár Oddelenia intervenčnej rádiológie SÚSCCH, a. s. Banská Bystrica. Okrem sonografického vyšetrenia sa využívajú na diagnostiku aj iné zobrazovacie metódy, ako je CT vyšetrenie či magnetická rezonancia.
„V takomto prípade je základom, aby aj praktický lekár správne odobral rodinnú anamnézu, kedy sa pýta na ochorenia v rodine. Potrebné je dôkladné fyzikálne vyšetrenie. Aneuryzma sa pri vyšetrení brucha dá nahmatať ako pulzujúca masa. Pokiaľ je jeden z týchto atribútov pozitívny, napríklad niekto z rodičov zomrel na prasknutie aneuryzmy, treba pacienta odoslať do špecializovaného centra, kde mu urobíme angiografiu celej aorty, brušnej aj hrudnej časti a zistíme, či aneuryzmu má. Pokiaľ je diameter brušnej aneuryzmy do troch centimetrov, netreba pacienta sledovať, ak je vydutina väčšia ako tri centimetre, treba ho sledovať v dvojročných intervaloch, a ak sa zväčšuje, intervaly sledovania sú frekventovanejšie. Ak sú splnené indikačné kritériá, pristupuje sa k liečbe. Pri vyhľadávaní rizikových pacientov by pomohol skríning. Veľmi by prospelo, ak by napríklad praktický lekár poslal rizikového pacienta za odborníkom na ultrazvukové vyšetrenie brušnej aorty. V rámci Spoločnosti kardiovaskulárnej a intervenčnej rádiológie sme urobili pilotný projekt, ktorý potvrdil výsledky z ostatných vyspelých krajín, že skríning význam má,“ vysvetľuje primár Vozár.
Terapia aneuryzmy aorty sa po zobrazovacích vyšetreniach určuje na základe jej charakteru. Ak je priemer aneuryzmy do päť centimetrov, pacient chodí v pravidelných intervaloch na kontroly a sleduje možnú bolesť brucha a chrbta. Pokiaľ sa aneuryzma zväčšuje, po dosiahnutí päť a viac centimetrov lekári pristupujú k operačnému zákroku. Okrem klasického otvoreného chirurgického zákroku, ktorý predstavuje odstránenie poškodenej časti aorty a jej nahradenie trubičkou zo syntetického materiálu. Existuje aj menej invazívny zákrok, a tým je zavedenie endovaskulárneho stentu.
Endovaskulárny stent je kovová výstuž tepny so sieťovou elastickou štruktúrou, ktorá stabilizuje stenu cievy. Chirurgovia ho zavádzajú pomocou katétra, tenkej rúrky, cez stehennú tepnu až do aorty – do miesta aneuryzmy. Endovaskulárny stent (stentgraft) tak zabráni prasknutiu aneuryzmy. Na rozdiel od klasického chirurgického zákroku, stentgraft sa zavádza minimálne invazívnym spôsobom prostredníctvom malého rezu. Pacient je následne prepustený z nemocnice v priebehu niekoľkých dní. „Medicínsko-technologické inovácie natoľko pokročili, že pacient môže aj pri inak vážnej diagnóze, akou aneuryzma aorty nesporne je, absolvovať minimálne invazívny zákrok, vďaka ktorému je jeho rekonvalescencia rýchlejšia,“ približuje primár MUDr. Matej Vozár, MPH. Moderný terapeutický prístup zavedenia stentu znižuje hroziace, často fatálne komplikácie, skracuje dobu hospitalizácie, redukuje krvné straty, pacient sa vyhne celkovej anestézii a aj samotný zákrok trvá kratšie.
Napriek tomu, že katétrová liečba poskytuje pacientovi rýchlejšiu rekonvalescenciu, na Slovensku sa takéto operačné výkony realizujú len približne v desiatke nemocníc. Endovaskulárna liečba by navyše mala byť prvou voľbou aj v prípade pacientov s vážnymi kardiovaskulárnymi alebo inými pridruženými ochoreniami, ktorých zdravotný stav nedovoľuje chirurgickú rekonštrukciu aneuryzmy. „Zákrok zavedenia endovaskulárneho stentu je hradený z verejného zdravotného poistenia a v porovnaní s chirurgickým zákrokom predstavuje menšie finančné zaťaženie, vzhľadom na kratšiu hospitalizáciu pacienta,“ vysvetľuje Ing. Katarína Danková, PhD. MHA, výkonná riaditeľka SK+ MED – Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok. Pri chirurgickej intervencii je dôležité brať do úvahy dlhšiu hospitalizáciu a dodatočné náklady spojené s postoperačnými komplikáciami, akými sú napríklad infekcie rán. Najväčším problémom súčasnosti však stále zostáva včasné a presné odhaľovanie ochorení aorty.
(red)
V rámci Svetového dňa bezpečnosti pacientov vyhláseného Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) spustila skupina HARTMANN iniciatívu s cie
