Starajme sa o kožu, v ktorej žijeme

OCHORENIA KOŹE

Počet prípadov melanómovej aj nemelanómovej kožnej rakoviny v posledných rokoch neustále narastá vo všetkých vekových skupinách. Opakovaná nadmerná expozícia ultrafialovému žiareniu v detskom a adolescentnom veku zvyšuje najmä riziko neskoršieho vzniku melanómu, najagresívnejšej kožnej rakoviny a nemelanómových karcinómov v čoraz mladších vekových kategóriách.

Malígny melanóm kože patrí k najzhubnejším nádorom vôbec

Zhubný nádor kože vzniká v dôsledku nekontrolovateľného rastu pigmentových buniek tzv. melanocytov. Môže vyvinúť na nezmenenej koži alebo z pigmentových znamienok. Postihuje prevažne bielu rasu, najmä ľudí s kožným fototypom I a II, čo sú ľudia so svetlou kožou, pehami, ryšavými či blond vlasmi a s mnohopočetnými a netypickými pigmentovými znamienkami. Melanóm charakterizuje aj rodinný výskyt. Varovné štatistiky uvádzajú, že výskyt v populácii narastá viac než výskyt ktoréhokoľvek iného zhubného ochorenia. Za posledných 35 rokov sa zvýšil štvornásobne. Objavuje sa v čoraz mladšom veku a v súčasnosti nie sú výnimkou ani dvadsiatnici. Najčastejšie postihuje ľudí medzi 35. až 55. rokom života. V detskom veku je vzácny. Na tele ho možno nájsť kdekoľvek, najčastejšie v oblastiach, ktoré sa nárazovo vystavujú slnečnému žiareniu, ale môže sa objaviť aj pod nechtom. Melanóm patrí k agresívnym typom kožnej rakoviny preto, že veľmi rýchlo rastie. Časový úsek, v priebehu ktorého stihne vytvoriť metastázy, sa ráta na mesiace. Často metastázuje do mozgu, ale aj lymfatických uzlín, pečene, kostí či pľúc.

Melanóm je zákerný v tom, že je veľmi mnohotvárny. Môže mať rôzne farby – odtiene hnedej až čiernej, ako rastie, môže sa v ňom objaviť červená, biela i modrá. Jestvuje dokonca melanóm, ktorému chýba pigment (tzv. amelanotický melanóm). Pre melanóm je často charakteristický nepravidelný tvar, rozstrapkané, zubaté okraje a fakt, že rastie a mení sa. Obyčajne má priemer väčší ako bežné znamienko, čiže viac ako 5 až 6 mm. Zriedkavejšie sa môže vyskytnúť na oku, slizniciach či dokonca pod nechtom. Podozrivá by mala byť aj každá nehojaca sa lézia (poškodenie či poranenie) na koži. Panuje mýtus, že znamienok sa netreba dotýkať, inak by sa mohli zvrhnúť. Je to však nezmysel. Podľa dermatológov môže byť akékoľvek znamienko potenciálne nebezpečné. Že nám vekom na koži takéto pigmentové névy postupne pribúdajú, je bežné. Odumreté bunky na povrchu pokožky neustále nahrádzajú nové, ktoré sa tvoria v jej spodných vrstvách. Môžu tak vznikať zhluky pigmentových buniek a rôzne druhy pigmentácií. Vplyvom ozónovej diery, nadmerného slnenia alebo návštev solárií sa akékoľvek „znamienko“ môže zvrhnúť na život ohrozujúci rakovinový nádor.

SAMOVYŠETRENIE ZNAMIENOK

Každý človek by mal poznať svoje znamienka a niekoľkokrát do roka si sám alebo aj s pomocou niekoho z rodiny prehliadnuť kožu doma pred zrkadlom. Nezabúdať pritom na uši, pokožku hlavy pod preriedenými vlasmi, ale ani na chodidlá či dokonca genitálie. A nepodceniť ani znamienka na miestach, kde si ich neustále dráždime, napríklad pod golierom, v oblasti drieku či pod podprsenkou. „Kožné nádory sú veľmi dobre viditeľné. Každý, komu sa na koži zjaví niečo, čo tam dovtedy nebolo, by mal spozornieť a navštíviť lekára. Skúsený odborník v kožnej ambulancii môže už pohľadom, ale najmä pomocou špeciálneho kožného mikroskopu, tzv. dermatoskopu, rozlíšiť, či ide o zhubný alebo neškodný kožný nádor. Vo väčšine prípadov však treba určiť presnú diagnózu histologickým (mikroskopickým) vyšetrením odstráneného podozrivého ložiska. Platí, že akýkoľvek pigmentový nález by sa mal vyberať chirurgicky, aby sa mohol odoslať na histológiu. Ak raz znamienko spália laserom, histológ v laboratóriu nemôže určiť typ nádoru ani jeho biologické správanie, čo je základ liečebného postupu. Ak sa melanóm  zachytí včas, je napriek svojej agresívnosti veľmi dobre liečiteľný, aj preto treba kožu sledovať,“ hovorí doc. MUDr. Dušan Buchvald, PhD., prednosta Detskej dermatovenerologickej kliniky LF UK a NÚDCH Bratislava, Prezident Slovenskej dermatovenerologickej spoločnosti.

Čo si treba všímať? Varovné signály melanómu:

– zmena veľkosti, farby, tvaru znamienka,

– znamienko, ktoré je iné ako ostatné (fenomén škaredého káčatka),

– asymetrické alebo s nepravidelnými okrajmi,

– drsné na pohmat alebo ošupujúce sa,

– viacfarebné,

– svrbiace,

– lesknúce sa,

– vyzerajúce ako nehojaca sa ranka.

MELANÓM MÔŽE VZNIKNÚŤ AJ NA ZDRAVEJ KOŽI

„Len tretina melanómov vzniká z materského znamienka či iných pigmentových névov,“ zdôrazňuje onkodermatologička z Národného onkologického ústavu MUDr. Desana Borecká. Melanóm však môže vzniknúť aj na celkom zdravej koži! Mužom sa tento rýchlo metastázujúci nádor najčastejšie objaví na chrbte, ženám na dolných končatinách, čiže na tzv. slnečných terasách tela. Prevažná väčšina, 60 až 90 % melanómov, vzniká práve následkom UV žiarenia, môže sa však vyskytnúť aj na tých častiach kože, ktoré nie sú vystavované slnku. Melanóm často nemá priamy vzťah s množstvom slnečnej expozície, ale vznikne ako dôsledok občasného, avšak intenzívneho vystavovania sa slnečnému žiareniu s následným spálením najmä v detskom veku. Detská koža zachytí do 20. roku veku až 80 % celoživotnej dávky UV žiarenia! Preto treba ochranné prípravky (s vyšším SPF) používať tak, aby na detskej koži nikdy nedošlo k začervenaniu (čo je už vlastne spálenie) kože. Melanóm vôbec nemusí vzniknúť v mieste spálenia, ale môže sa objaviť aj v lokalitách, ktoré neboli vystavené slnku. Práve v súvislosti s občasným vystavovaním slnku sa melanóm viac trpia ľudia žijúci v mestách. Väčšina laikov si myslí, že znamienka, ktoré sú v úrovni kože, nie sú nebezpečné. Podozrievajú len tie vyčnievajúce. Nie je to však pravda. Niekedy je dôvodom na preventívne odstránenie znamienka jeho umiestnenie, napr. v mieste, kde ho môže dráždiť spodná bielizeň. Ak sa znamienko nachádza na mieste chronického dráždenia, je lepšie ho preventívne vybrať v pokoji, kým nemá znaky bujnenia.

KTO MÁ ZVÝŠENÉ RIZIKO VZNIKU MELANÓMU?

„Genetiku ani fototyp kože ovplyvniť nevieme, ale v akej miere sa budeme vystavovať slnečnému žiareniu, ovplyvniť vieme. Koža si pamätá. V pravdepodobnosť vývoja rakoviny kože sa znásobuje kumulatívnym vystavovaním slnečnému žiareniu bez ochranných prostriedkov a spálením. Preto je nevyhnutné zabezpečiť dôkladnú ochranu kože už od útleho veku. Na slnku by sme sa mali správať bezpečne,“ zdôrazňuje docent Buchvald. Odborníci dlhé roky upozorňujú na nebezpečné opaľovanie v soláriách, týka sa to najmä mladých ľudí. Z hľadiska vážnych následkov nadmerného vystavovania UV žiareniu na zdravotný stav človeka Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) preradila zdroje solárií z kategórie „pravdepodobne spôsobujúce rakovinu“ do kategórie „spôsobujúce rakovinu“.

Kto by mal byť najviac opatrný?

  • ľudia, ktorí sa opakovane spálili na slnku,
  • ľudia s fototypom kože I. a II. (bledá pokožka s pehami, ryšavé či plavé vlasy, modré oči),
  • ľudia s mnohopočetnými materskými znamienkami,
  • pacienti, ktorých priamy pokrvný príbuzný (otec, matka, sestra, brat) mal melanóm (majú osemnásobné riziko!),
  • pacienti liečení preparátmi potláčajúcimi imunitu (po transplantáciách, s HIV, s psoriázou, artritídou, Crohnovou chorobou),
  • muži a ženy po 65. roku života,
  • pracovníci, ktorí sú chronicky vystavení slnečnému žiareniu (stavbári, cestári, montéri, poľnohospodári). Často však mávajú iné druhy rakoviny kože, práve kvôli chronickému vystavovaniu slnečnému žiareniu,
  • ľudia, ktorí opakovane cestujú do exotických krajín (oblastí s vysokým UV-indexom).

EURÓPSKY DEŇ MELANÓMU

Melanóm je plne vyliečiteľný v počiatočných fázach nádorového rastu. Aj preto je základnou podmienkou úspešnej liečby rozpoznať ho včas! Predovšetkým by si mal každý sám sledovať kožu a ak zistí, že niektoré znamienko mení farbu, zväčšuje sa, má nepravidelný tvar a okraje, mal by určite vyhľadať lekára. Skúsený lekár za pomoci dermatoskopu je schopný odhaliť začínajúce bujnenie a uchrániť tak pacienta pred tým, aby sa nádor plne vyvinul. Aj tohto roku sa Slovensko zapája do európskeho projektu EUROMELANOMA (Európsky deň melanómu), v rámci ktorého sa vykonáva skríning a preventívne vyšetrenia materských znamienok s cieľom poukázať na dôležitosť samovyšetrenia, prevencie a včasnej diagnostiky materských znamienok, čím sa dá úspešne predchádzať nádorovým ochoreniam kože. U nás organizuje EDM Slovenská dermatovenerologická spoločnosť, ktorá združuje všetkých dermatovenerológov na Slovensku. „Je možné a aj prirodzené, že skríning kože a kožných ochorení môže vyvolať istú mieru psychickej nepohody. Rovnako však môže človek vnímať takúto návštevu ako pozitívnu skúsenosť. Podľa výskumov účastníci skríningu kože nevykazovali významné negatívne  psychosociálne prežívanie, naopak, vykazovali vyššiu mieru motivácie pre pravidelné mesačné sebakontroly, vyhľadávanie odborníkov za účelom klinických kontrol v ročných intervaloch. Výsledkom štúdie bolo, že odborne aj profesionálne vedené vyšetrenie kože nezhoršuje pacientovo prežívanie, naopak môže sa spájať s lepším a uvedomelejším správaním starostlivosti o seba,“ povedala Mgr. Silvia Schmidtmayerová, psychologička z OZ Pacientov s dermatologickými malignitami.

 (iba)

 

Súvisiace články