Chránite sa pri pobyte v prírode pred uhryznutím kliešťom vhodným oblečením a repelentmi? Dobre robíte, no nie vždy to stačí. Medzi najčastejšie závažné zoonózy – infekcie prirodzene prenosné medzi zvieratami a ľuďmi, patrí predovšetkým kliešťová encefalitída. Ide o akútne vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálnu nervovú sústavu. Kliešte však môžu byť infikované aj inými chorobami, preto je namieste dôsledná prevencia v podobe dostatočnej ochrany odevom a repelentmi. a očkovanie proti kliešťovej encefalitíde.
Kliešťová encefalitída je infekcia s prírodnou ohniskovosťou a sezónnym charakterom. Výskyt ochorenia je endemický, v prírodnom biotope kliešťa. Infekcia sa vyskytuje väčšinou sporadicky, ale sú možné aj menšie epidémie. Pôvodca nákazy – vírus kliešťovej encefalitídy, patrí do skupiny arbovírusov, vírusov prenášaných článkonožcami. Kliešte sa vyskytujú v trávnatých porastoch s výškou od dvadsať centimetrov do jedného metra, v záhradách, v parkoch i v lesoch, ale v posledných rokoch v dôsledku klimatických zmien sa dostávajú aj do vyšších zemepisných polôh, až do nadmorskej výšky nad 1000 metrov. Striehnu na koncoch listov, na steblách tráv alebo na vetvičkách prízemných kríkov. Obľubujú najmä dubovo-hrabové lesy. Aktivitu kliešťov výrazne ovplyvňuje počasie. Vplyvom klimatických zmien začínajú byť kliešte aktívne pri teplote 5 °C, preto sa prípady kliešťovej encefalitídy môžu vyskytnúť takmer počas celého roka. Infikované kliešte však prenášajú aj ďalšie ochorenia, ako je napr. lymská borelióza.
Človek sa infikuje pohryznutím infikovanej samičky kliešťa, menej často alimentárnou cestou nedostatočne tepelne upraveným kozím, kravským či ovčím mliekom a syrom. K prenosu infekcie najčastejšie dochádza pri zaklieštení. Už krátkodobé zaklieštenie a cicanie vzhľadom na prítomnosť vírusu v slinách môže spôsobiť prenos vírusu. Vírus kliešťovej encefalitídy sa dostáva zo slín kliešťa do lymfatických ciev kože a do regionálnych lymfatických uzlín. Cez narušené kapiláry sa dostáva do krvi človeka a následne sa rozmnoží v nervovom tkanive.
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky má na svojom webovom sídle uverejnený zoznam prírodných ohnísk kliešťovej encefalitídy na Slovensku. Ohniská sú lokalizované predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh, kde sa zaznamenáva dlhoročne najvyššia chorobnosť na kliešťovú encefalitídu. Endemickými oblasťami sú aj juhozápadná časť Slovenska, napríklad pohoria Tríbeč a Vtáčnik, Pohronská a Nitrianska pahorkatina, ďalej oblasť Malých Karpát, okresy Levice, Nitra, Nové Zámky a Trenčín. Výskyt infikovaných kliešťov sa však zaznamenáva už aj v oblastiach, ktoré v minulosti endemické neboli. Podľa tvrdenia parazitológov postupujú kliešte do vyšších polôh. S týmto parazitom sa tak môžu stretnúť ľudia v oblastiach, kde ich doteraz nepoznali, veľmi často aj v mestských parkoch. Je to dôsledok zmeny klimatických podmienok. Pre zaujímavosť, Rakúsko a Česká republika sú podobne ako Slovensko (čo sa týka kliešťovej encefalitídy) tiež rizikovou krajinou. Avšak na rozdiel od nás je v Rakúsku proti tejto infekcii zaočkovaných takmer 90 % ľudí, v Českej republike okolo 20 až 30 % obyvateľstva. Na Slovensku sa zaočkovanosť pohybuje len okolo jedného percenta ľudí.
Ochorenie sa vyskytuje častejšie v dospelej populácii ako v populácii detí. Pre stredoeurópsku kliešťovú encefalitídu je charakteristický dvojfázový priebeh ochorenia. Inkubačná doba trvá všeobecne dva až 28 dní. Prvé príznaky sa objavujú sedem až 14 dní po prisatí infikovaného kliešťa. „Prvá fáza sa prejavuje chrípkovými príznakmi – horúčka, nevoľnosť, nechutenstvo, bolesti hlavy a svalov. Nasleduje bezpríznaková fáza ochorenia, ktorá trvá jeden až 20 dní. Pre druhú fázu ochorenia s odstupom niekoľkých dní sú charakteristické príznaky postihnutia centrálneho nervového systému, stupňujúce sa silné bolesti hlavy, vracanie, stuhnutie šije, poruchy vedomia, pamäti, až dezorientácia, závraty, nervové obrny. Ochorenie sa prevažne končí úplným uzdravením. Prípadné následky ochorenia sa prejavujú neurologickými poruchami – bolesti hlavy, obrna, úbytok svaloviny. Časť ochorení môže prejsť do ťažkej encefalitickej formy. Výnimočne, vo veľmi ťažkých prípadoch chorý delíruje, upadá do kómy a zomiera,“ vysvetľuje PhDr. Júlia Adamčíková, z Úradu verejného zdravotníctva SR.
Hoci môže mať kliešťová encefalitída aj mierny priebeh, v 35 až 60 % prípadov je priebeh ochorenia závažný, s dlhotrvajúcimi neurologickými ťažkosťami. Približne štvrtina pacientov sa úplne uzdraví. Sú však aj pacienti s dlhodobými, najmä kognitívnymi dysfunkciami alebo pretrvávajúcimi obrnami spinálnych nervov. Najčastejšou klinickou formou ochorenia je meningitída. Prejavuje sa horúčkou, bolesťami hlavy, prítomné sú meningeálne príznaky, závraty. Po doznení akútneho priebehu dochádza k úplnému uzdraveniu. Zriedkavo môžu pretrvávať i niekoľko mesiacov bolesti hlavy, nesústredenosť, vegetatívne poruchy.
Meningoencefalitída sa v klinickom obraze prejavuje prítomnosťou meningeálnych príznakov, poruchami spánku až nespavosťou, nesústredenosťou, spomalením reči, niekedy i obrnou lícneho nervu. Po odznení infekcie v temer 80 % pacientov dochádza k úplnému uzdraveniu. Asi 20 % pacientov sa sťažuje na nižšiu výkonnosť, psychické poruchy, a tiež na pomaly ustupujúcu obrnu tvárového nervu. Trvalým prejavom prekonanej infekcie môže byť zhoršenie sluchu. K úmrtiu pacienta pri tejto klinickej forme infekcie dochádza výnimočne. Postihnuté však môžu byť aj obaly mozgu a miechy (meningoencefalomyelitída), čo sa prejavuje príznakmi, ako sú strata reflexov, chabá obrna svalov ramenného pletenca, ramena, krčných svalov, lícneho nervu a pod.
V prípade prisatia kliešťa je potrebné odstrániť ho z kože správne čo najskôr. „Miesto s kliešťom pred jeho odstraňovaním dezinfikujte. Vezmite navlhčený vatový tampón alebo špeciálne na to určenú pinzetu či kliešte, vhodné je použitie rukavíc na zabránenie prenosu infekcie. Kliešťa odstráňte hýbaním zo strany na stranu,“ vysvetľuje odborníčka z lekárne Jana Varsová a súčasne upozorňuje na častú chybu, ktorú zvykneme pri vyťahovaní kliešťa robiť – použitie mydla alebo oleja, pri čom hrozí, že kliešťa udusíme a on môže následne uvoľňovať nebezpečné toxíny a zvyšovať tak riziko prenosu infekcie. Po odstránení celého kliešťa postihnuté miesto dezinfikujte. „Kontaktujte lekára v prípade, že spozorujete výrazné červené fľaky často s tmavými okrajmi v okolí miesta uhryznutia, hnis, závažnú alergickú reakciu alebo príznaky pripomínajúce chrípku, ako sú bolesti hlavy, kĺbov, malátnosť, únava či horúčka,“ dodáva farmaceutka.
Vzhľadom na to, že špecifický liek na kliešťovú encefalitídu nepoznáme, prevencia je najvýznamnejší faktor obmedzujúci jej výskyt. „Tým, ktorí nie sú zaočkovaní, odporúčame kontrolu tela po návrate z prírody, ale aj z mestských parkov. Pred konzumáciou rizikových výrobkov zo surového mlieka, odporúčame mlieko prevariť a syr aspoň opiecť z oboch strán. Vírus kliešťovej encefalitídy sa ničí pri teplote 70 °Celzia. Spomínané preventívne opatrenia zdôrazňujeme v médiách každý rok. Napriek tomu je Slovensko na prvom mieste v počte epidémií kliešťovej encefalitídy v rámci Európy. Dlhodobý trend počtu epidémií má dokonca rastúci charakter,“ konštatovala MUDr. Jana Kerlik z Odboru epidemiológie banskobystrického RÚVZ.
V samotnej prevencii pred kliešťami sa treba zamerať na výber vhodného oblečenia a vhodného repelentu a tiež na dôkladnú kontrolu pokožky celého tela po príchode z prírody. Kliešť sa najčastejšie prisaje do vlasatej časti hlavy, slabín a podpazušia, podkolennej jamky, za uši, v intímnej oblasti.
Kliešťovej encefalitíde možno spoľahlivo predchádzať očkovaním. Pokiaľ sa nechávate zaočkovať prvýkrát, je dôležité absolvovať tri dávky vakcíny. Po podaní tretej dávky je organizmus chránený tri roky. „Po prvom preočkovaní sa následné posilňovacie dávky majú podať každých päť rokov po poslednej posilňovacej dávke. Očkovacie látky proti kliešťovej encefalitíde sú podľa zloženia určené pre deti alebo pre dospelých. Deti sa môžu očkovať od prvého roku života. Prvú dávku je najvhodnejšie aplikovať v zimných mesiacoch – v januári alebo vo februári. Druhá dávka sa podáva jeden až tri mesiace po druhej, tretia sa podáva päť až dvanásť mesiacov po druhej. Existuje aj skrátená schéma očkovania, pri nej sa druhá dávka podáva už za dva týždne po podaní prvej dávky. Po prvých dvoch dávkach sa môže očakávať dostatočne vysoká ochrana pred nadchádzajúcu sezónu kliešťov. Avšak kompletné očkovanie ochráni minimálne tri roky, po troch rokoch sa odporúča preočkovanie jednou dávkou očkovacej látky. Protilátky sa vytvoria o desať až štrnásť dní po podaní druhej dávky. O očkovanie môžete požiadať svojho praktického lekára,“ odborníčka z Úradu verejného zdravotníctva PhDr. Júlia Adamčíková.
„Jednoznačne áno,“ hovorí MUDr. Eva Fellnerová z Ambulancie všeobecného lekára pre dospelých v Zdravotnom stredisku M. Sch. Trnavského v Bratislave. „Očkovať sa dá celoročne, neexistuje takzvaná vhodná a nevhodná doba, hoci najväčší záujem o očkovanie je na jar a na jeseň. Do ambulancie najčastejšie prichádzajú ľudia, ktorí často chodia do prírody, či už na turistiku alebo chovatelia psov. Kliešte v Bratislave totiž nájdeme už aj v parkoch, takže aj z krátkej prechádzky si človek alebo jeho štvornohý priateľ môžu domov priniesť takýto neželaný suvenír. Choroba prebieha v dvoch vlnách, začiatok ochorenia pripomína ľahkú virózu s bolesťami hlavy, zvýšenou teplotou, sťaženým dýchaním. Po pár dňoch príznaky ustúpia, pacient sa cíti relatívne zdravý. Po ďalšom týždni môže nastúpiť druhá fáza: zápal nervového systému, mozgu, mozgových obalov a miechy. Pridružia sa vysoké teploty, úporné bolesti hlavy migrénového typu, vracanie, svetloplachosť, nesústredenosť, poruchy koncentrácie, stuhnutie šije. Ak príde do ambulancie pacient s takzvaným meningeálnym dráždením, posielame ho na vyšetrenie k špecialistovi – neurológovi, ktorý diagnostikuje, či skutočne išlo o encefalitídu.“ Lekári ordinujú len lieky na zmierňovanie príznakov. V prípade, že sa prejavili aj príznaky druhého štádia a pacient má preukázanú encefalitídu, stav si vyžaduje hospitalizáciu.
Najobávanejšími chorobami, prenášanými kliešťami na Slovensku, sú bezpochyby lymská borelióza a kliešťová encefalitída. Kliešte však môžu prenášať aj iné choroby, ktoré, ak sa včas nerozpoznajú, môžu viesť k závažným, nezriedka i k život ohrozujúcim stavom. Medzi ne patria: ricketsiózy, ehrlichiózy, anaplasmózy, babesiózy a iné. Odborníci upozorňujú, že ide o výrazne poddiagnostikované ochorenia. Môžu byť zamenené za iné ochorenie, prípadne môže ísť o koinfekciu (napríklad s lymskou boreliózou) a anaplazmóza alebo ehrlichióza zanikajú v klinickom obraze druhej infekcie. Rovnako zrejme zlyháva aj ich hlásenie. Preto sa podľa epidemiológov nedá povedať, že sa na našom území nevyskytujú.
Ricketsiózy a ďalšie spomenuté choroby spôsobuje skupina vnútrobunkových gramnegatívnych kokobacilov. Všetky, s výnimkou Coxiella burnetii, prenášajú článkonožce. Symptómy zvyčajne zahŕňajú rýchly nástup horúčky, silnú bolesť hlavy, malátnosť a vo väčšine prípadov charakteristický kožný výsev, tzv. raš, čo môže pripomínať príznaky skorého štádia lymskej boreliózy. Diagnóza je najmä klinická a potvrdzuje sa imunofluorescenčnými testami, prípadne PCR testom. Pôvodcom ehrlichiózy je baktéria Ehrlichia chaffeensis. Príznaky pripomínajú horúčku Skalistých hôr, avšak raš sa vyskytuje len zriedkavo. Prvými príznakmi ochorenia sú horúčky, bolesti hlavy, svalov a kĺbov, malátnosť. Väčšina prípadov ehrlichiózy bola identifikovaná v juhovýchodnej a južnej časti USA. Prenášačom je kliešť americký. Podľa dostupných štatistických údajov sú ehrlichióza a ricketsiózy ochorenia s nízkym výskytom, no tieto údaje môžu byť vzhľadom na sťaženú diagnostiku týchto ochorení poddimenzované.
Ide o multisystémové ochorenie, jeho pôvodcom sú baktérie borélie. Prejavuje sa pestrým klinickým obrazom s postihnutím rôznych orgánov. Inkubačný čas je niekoľko dní až rokov, liečba si vyžaduje dlhodobé podávanie antibiotík. Očkovanie proti borelióze neexistuje. Neliečená môže spôsobiť dlhotrvajúce, niekedy aj doživotné ťažkosti, problémy so srdcom, kĺbmi i nervovým systémom.
Pripravila Ivana Baranovičová