Napriek výraznému pokroku v diagnostike a liečbe kolorektálneho karcinómu, naďalej predstavuje toto ochorenie veľmi vážny spoločenský a medicínsky problém. Slovensko je krajinou s druhým najvyšším výskytom rakoviny hrubého čreva a konečníka v Európe, v úmrtnosti mužov je dokonca na čele rebríčka. Napriek tomu v mnohých prípadoch zaostávame v možnosti skorého záchytu tejto rakoviny ďaleko za ostatnými krajinami EÚ. „Kolorektálny karcinóm je rakovina, ktorej sa dá pomocou preventívnych opatrení vyhnúť takmer na 100 %. Na nádorové ochorenia čriev by sa pri pravidelných preventívnych vyšetreniach nemuselo vôbec umierať,“ konštatuje doc. MUDr. Martin Huorka, CSc., prezident Slovenskej gastrenterologickej spoločnosti (SGS).
Ide o podanie utlmujúcich liekov so sedatívnym a silným analgetickým účinkom. Pacient sa v dôsledku farmakologického utlmenia dostane do stavu, v ktorom nevníma bolesť, opadá z neho stres a je prístupnejší ošetreniam, ktoré sa v nasledujúcich chvíľach budú odohrávať. Podáva sa injekčne, pričom je len otázkou minút, kedy sa pacient uvoľní.
Pozývací skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka (KRCa) je štátom riadený preventívny program, ktorý môže zabrániť zbytočným úmrtiam v súvislosti s týmto onkologickým ochorením. O jeho vznik sa zasadili Slovenská gastroenterologická spoločnosť, štátne inštitúcie, zdravotné poisťovne, ale aj pacientske organizácie. Cieľom skríningu je identifikovať pacientov vo včasnom štádiu ochorenia, kedy je možné ho úspešne liečiť prostredníctvom kolonoskopie, ktorá je diagnostickou i liečebnou metódou zároveň. Uskutočňuje sa formou zasielania preventívnych testov na okultné krvácanie na domáce adresy rizikovej skupine poistencov vo veku 50 až 75 rokov. Tento test je možné vyžiadať si aj u všeobecného lekára a je potrebné ho opakovať každé dva roky. „Pozitívny výsledok testu neznamená, že pacient má rakovinu hrubého čreva, ale že potrebuje kolonoskopické vyšetrenie, prostredníctvom ktorého gastroenterológ diagnostikuje príčinu krvácania a stanoví liečbu,“ hovorí doc. Huorka.
Kolonoskopické vyšetrenie nie je iba diagnostickou metódou. V prípade nálezu polypu ho dokáže lekár vo väčšine prípadov počas vyšetrenia priamo odstrániť. Tento zákrok sa nazýva endoskopická polypektómia a prispieva k zníženiu výskytu rakoviny hrubého čreva a konečníka, ako aj k zníženiu úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva a konečníka. „Kolorektálny karcinóm vzniká vo väčšine prípadov transformáciou z polypu sliznice konečníka alebo hrubého čreva. Trvá niekoľko rokov, kým sa polyp premení na zhubný nádor, a preto možno pri kolonoskopii včas uskutočniž účinné opatrenia ako napr. endoskopické odstránenie polypov,“ hovorí MUDr. Boris Pekárek, PhD., primár Gastroenterologického oddelenia Národného onkologického ústavu v Bratislave.
„Výnimkou môžu byť príliš veľké alebo podozrivé polypy, ktoré po vyšetrení rajónnym gastroenterológom odstránia až v špecializovanom centre, kde sa posudzuje vhodnosť endoskopického alebo chirurgického prístupu. Pri negatívnom náleze znamená preventívna kolonoskopia až desať rokov života bez potreby iných vyšetrení. S veľmi vysokou pravdepodobnosťou sa pacientovi v tomto období nevyvinie pokročilá rakovina hrubého čreva alebo konečníka. Kolonoskopia je naše najspoľahlivejšie vyšetrenie nielen na vylúčenie rakoviny hrubého čreva a konečníka, ale súčasne prináša výhodu odstránenia predrakovinových štádií,“ dodáva primár Pekárek.
Gastroenterológovia vítajú spustenie pozývacieho skríningu, ale upozorňujú, že ide o komplexný proces, v ktorom musia spolupracovať štát, odborné inštitúcie, poisťovne a najmä pacient. „Pre funkčný skríning je potrebná predovšetkým akceptácia pozvania zo strany pacienta. Skríning rovnako nemá význam, ak pacient odmieta absolvovať následné kolonoskopické vyšetrenie zo strachu z bolesti. Dôležité je preto nielen komunikovať s pacientmi význam kolonoskopického vyšetrenia, ale aj zabezpečiť, aby mali možnosť toto vyšetrenie absolvovať bezbolestne a komfortne, tak ako je to štandardom vo svete,“ hovorí prof. MUDr. Tibor Hlavatý, PhD., vedecký sekretár Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti. „Cieľom dlhodobého úsilia Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti je preto zabezpečiť dostupnosť bezbolestnej kolonoskopie pre každého nášho pacienta. V súčasnosti je možné absolvovať kolonoskopiu bezbolestne iba na vlastné náklady. Pacient si musí priplatiť približne 50 € za takzvanú analgosedáciu, ktorá stále nie je hradená z verejného zdravotného poistenia, pretože pre ňu neexistuje kód v katalógu výkonov a podobný výkon poisťovne pre kolonoskopiu neuznávajú,“ dodáva prof. Hlavatý.
Po diskusii na pôde Ministerstva zdravotníctva SR s Národným onkologickým inštitútom navrhla Slovenská gastroenterologická spoločnosť nový kód 93k – Analgosedácia pri kolonoskopii.
„Aktuálne čakáme na schválenie tohto výkonu na MZ SR v komisii pre Katalóg zdravotných výkonov. Poisťovne nám už avizovali, že hneď ako bude kodifikovaný nový výkon, sú pripravené uhrádzať analgosedáciu pri kolonoskopii, čím by sa konečne zabezpečila dostupnosť bezbolestnej kolonoskopie,“ upresňuje profesor Hlavatý.
Napriek tomu, že preventívna kolonoskopia je veľmi efektívnou prevenciou rakoviny, v očiach pacientov vyvoláva vyšetrenie obavy. Podľa prieskumu agentúry Nielsen/Admosphere zo septembra 2021, vyšetrenie kvôli obavám z bolestivosti odkladá 27,3 % opýtaných a až 38,8 % kvôli obavám z nepríjemného zážitku z vyšetrenia. O skríningovej kolonoskopii uvažuje 36,2 % respondentov, 11,5 % ju už absolvovalo a 52,3% o vyšetrení neuvažuje. V prípade, že by bola dostupná analgosedácia 62,8 % respondentov by sa jednoduchšie rozhodlo pre kolonoskopiu. Ak by bola dostupná celková anestézia, pre kolonoskopiu by sa ľahšie rozhodlo 56,5 % respondentov.
Skríning, ako sekundárna prevencia, sa týka mužov a žien vo veku od 50 do 75 rokov. Je najúčinnejším spôsobom ako diagnostikovať a zároveň aj vyliečiť tzv. pred rakovinové stavy, alebo odhaliť rakovinu v liečiteľnom štádiu. Doteraz na Slovensku fungoval vo väčšej miere tzv. príležitostný (oportúnny) skríning. Úlohou celoplošného systematického skríningu, v rámci ktorého posielajú zdravotné poisťovne pozvánky na skríning, je odhalenie nádorového ochorenia v skorom štádiu, v ktorom sa dá liečiteť a vyliečiť. Cieľom skríningového testovania je zachytiť už nepatrné, okom neviditeľné množstvo krvi v stolici (TOKS) a následne pátrať po jeho príčine. TOKS sa dá kúpiť v lekárni, možno ho získať zo zdravotnej poisťovne u všeobecného lekára. Človek po päťdesiatom roku života má nárok raz za dva roky bezplatne absolvovať toto skríningové vyšetrenie. Viac informácií o postupe a výsledku testu dostane priamo od svojho všeobecného lekára.
Skríningová kolonoskopia je jednoznačne spoľahlivejšie vyšetrenie ako test na okultné krvácanie do stolice (TOKS). Cieľom skríningu je znížiť morbiditu (chorobnosť) aj mortalitu (úmrtnosť) daného ochorenia. Počas samotného kolonoskopického vyšetrenia je dokonca možné odstrániť aj podozrivé výrastky (polypy) v čreve, ktoré sú často predstupňom rakoviny. Kolonoskopia však nie je veľmi obľúbená a populárna medzi verejnosťou a množstvo ľudí má z nej strach. Dostupnosť analgosedácie je jedným zo spôsobov, ako eliminovať strach a obavy z vyšetrenia.
Zdroj: www.noisk.sk
Foto na titulke: Shutterstock