Pľúca netreba zbytočne dráždiť, zažívajú ťažké časy 

PĽÚCNE OCHORENIA

Chronická obštrukčná choroba pľúc je život ohrozujúce ochorenie pľúc, pre ktoré je typické postupné zužovanie dýchacích ciest. Každý výdych, ale neskôr aj nádych sú tak pre pacientov čoraz namáhavejšie. Chorobu možno považovať za následok inhalovania škodlivých látok, ako sú cigaretový dym, prachové častice, uhlie, dym, výpary leptavých látok a iné. Až 80 percent pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc má skúsenosť s tabakom. Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) sa začína nenápadne a v počiatočných štádiách má obdobné príznaky ako zvyčajné prechladnutie či zápal priedušiek. Na rozdiel od infarktu či mozgovej príhody jej človek nepodľahne náhle, ale vyvíja sa v priebehu niekoľkých rokov. Toto progresívne pľúcne ochorenie bez správnej liečby spôsobuje nezvratné zmeny na pľúcach.

Rizikové faktory CHOCHP

Fajčenie je jednoznačne najväčší rizikový faktorom a najčastejšou príčinou vzniku CHOCHP. Cigaretový dym poškodzuje výstelku dýchacích ciest a spôsobuje v nich zápal. Čím viac človek fajčí, tým sa úmerne zvyšuje aj riziko ochorenia. Na CHOCHP v priemere ochorie asi každý šiesty fajčiar, ktorý denne vyfajčí 20 cigariet a každý štvrtý spomedzi tých, ktorí vyfajčia denne dve škatuľky cigariet. Ľudia, ktorí nikdy nevyskúšali cigarety, len zriedka ochorejú na CHOCHP, i keď aj pasívne fajčenie je jedným z rizikových faktorov. „Pri vzniku tejto choroby však okrem fajčenia pôsobí množstvo ďalších faktorov. Jednak sú to vnútorné faktory, a teda vek a genetická predispozícia a tiež vonkajšie faktory, ktoré keď sa spoja vedú k rozvoju ochorenia. Na druhom miesto, po fajčení, je rizikovým faktorom vonkajšie ovzdušie a tiež ovzdušie v domácom aj pracovnom prostredí. Na vznik choroby má vplyv aj genetická prodispozícia, rovnako aj fyzická inaktivita, ktorá je dosť bežná najmä vo veku po päťdesiatke, senzitivizácia alergénmi, recidivizujúce respiračné infekcie a ich podcenenie, respiračné ochorenia ako bronchitída a astma. Astmatici majú až 12-krát vyššie riziko, že ich postihne CHOCHP. Zohľadňovať treba aj rast a vývoj pľúc počas tehotenstva, pri narodení, v ranom detstve a počas dospievania, čo ovplyvňuje pľúcne funkcie v dospelosti,“ dôvodí hovorí MUDr. Marta Hájková, CSc., MPH, prednostka Kliniky pneumológie a ftizeológie II. LF UK a UNB a hlavná odborníčka MZ SR pre pneumológiu a ftizeológiu. Pokiaľ ide o životné prostredie, rizikové je vystavenie škodlivinám – prašné či zadymené ovzdušie, cigaretový dym, vdychované škodliviny z prostredia, organický aj neorganický prach, chemické látky, výfukové plyny, dym z kúrenia či varenia drevom alebo biomasou, rizikové sú aj niektoré povolania – napr. ťažba dreva či uhlia, práce v prašnom alebo zadymenom prostredí. Jedným z rizikových faktorov je aj vek, CHOCHP postihuje najčastejšie ľudí nad 40 rokov a vekom sa jeho výskyt v populácií zvyšuje. Priemerný vek v čase stanovenia diagnózy je 67 rokov. Viac ako polovica pacientov je však mladších ako 65 rokov.

Kedy a ako vzniká CHOCHP

Podstatou prepuknutia chronickej obštrukčnej choroby pľúc sú zápalové zmeny vyvolané dlhodobým vdychovaním inhalačných škodlivín. Hlavným vinníkom ochorenia je v 80 % prípadov fajčenie, dokonca aj pasívne a vdychovaný prach a iné nečistoty z ovzdušia. Reakciou ľudského tela na poškodenie je zápal. Ak poškodenie trvá dlho a intenzívne, zápal sa nikdy nevyhojí bez následkov, ale vzniká jazva s väzivovou prestavbou pôvodného tkaniva. Takéto zmeny sa odohrávajú v prieduškách a pľúcach pri ich dlhodobom poškodzovaní vdychovaním škodlivín či pôsobením alergénov. Škodliviny prítomné vo vzduchu vedú k aktivovaniu obranných buniek, ktoré majú za úlohu pohlcovať a zneškodňovať škodlivé látky či alergény. Tie sústreďujú do miesta poškodenia biele krvinky, ktoré sa hromadia v stene dýchacích ciest a prenikajú tiež do hlienu. Pri CHOCHP telo produkuje viac hlienu, steny malých dýchacích ciest zhrubnú a strácajú elasticitu. Poškodené tkanivo pľúc stráca elasticitu a kyslík sa cez obštrukciu, ktorou môže byť napríklad hustý hlien, nedokáže dostať do alveol – pľúcnych mechúrikov, v ktorých prebieha výmena kyslíka a oxidu uhličitého. Ako sa zdravotný stav človeka postupne zhoršuje, začne pociťovať ťažkosti. Najprv je to kašeľ, ktorým sa dýchacie cesty snažia zbaviť hlienu, neskôr aj problémy s dýchaním, najmä pri väčšej fyzickej námahe. Vdychovaný vzduch sa nevytláča z pľúc dostatočne a hromadí sa v okrajových častiach pľúc.

CHOCHP podľa príznakov

Typický pacient s CHOCHP je starší ako 35 rokov, fajčí dlhšie ako päť rokov, je pasívnym fajčiarom,  pri fyzických aktivitách má ťažkosti s dýchaním, trápi ho neutíchajúci kašeľ. Je typickým prvým príznakom choroby. Väčšinou ide o produktívny kašeľ s vykašliavaním hlienov. Na začiatku ochorenia sa objavuje, potom opäť vymizne, no ako ochorenie postupuje, kašeľ je čoraz trvalejší, označujeme ho aj ako chronický. Väčšina pacientov ho vníma ako bežný tzv. „fajčiarsky kašeľ“ a až závažnejšie príznaky potom pripútajú pozornosť. Dýchavičnosť a chrapot sú najčastejšími dôvodmi, prečo ľudia vyhľadajú lekára a sú aj hlavnou príčinou invalidity a vzniku úzkosti. Pacient má pocit, že nemôže úplne vydýchnuť. Ako dôsledok opakovaného zápalu a/alebo rozdutia pľúc vzniká zúženie, ktoré sa prejavuje poruchou priechodnosti dýchacích ciest a obmedzením prúdenia vzduchu v dýchacích cestách. Zo začiatku sa problémy s dýchaním objavujú len po fyzickej aktivite či  námahe, napríklad pri chôdzi do schodov. Postupne sa však zhoršujú a môžu spôsobiť vážne ťažkosti, najmä ak človek ďalej fajčí. Hlieny sú charakteristický symptóm, poškodené dýchacie cesty produkujú omnoho viac hlienov ako zdravé a pri CHOCHP kašeľ obyčajne sprevádza vykašliavanie veľkého množstva hlienov. Infekcie, rovnako vírusové, ako aj bakteriálne sú pri CHOCHP častejšie a majú ťažší priebeh. Problémy s dýchaním a kašeľ sa môžu pri prebiehajúcej infekcii ešte skomplikovať a aj množstvo vykašľaných hlienov je vyššie, ako zvyčajne. Hlieny majú pri infekcii žltú alebo zelenú farbu a jej najvyššie riziko hrozí v zimných mesiacoch. Typickým príznakom je aj cyanóza – modrofialové zafarbenie kože a slizníc, ale tiež pier, jazyka, líc či spojoviek. Mimopľúcne prejavy CHOCHP: poruchy funkcie srdcovo-cievneho, endokrinného systému, svalového a kostrového aparátu. Pri ťažkej forme výrazne trpí výživa a dochádza k veľkému poklesu telesnej hmotnosti, najmä na úkor kostrového svalstva. Vyskytuje sa aj únava či opuch členkov. Bolesť na hrudníku alebo vykašliavanie krvi nie sú typické príznaky. Okrem základného ochorenia trpia pacienti s CHOCHP vysokým krvným tlakom, osteoporózou, poruchami pohybového aparátu, depresiou, cukrovkou, obezitou alebo naopak pokles hmotnosti bez zjavnej príčiny.

Dva typy

Podľa mechanizmu, ako choroba poškodzuje pľúca, rozoznávame dva typy, zvyčajne sa kombinujú. Emfyzém pľúc (emfyzematický typ) alebo inak „rozdutie“ pľúc. Znamená pretrvávajúce zväčšenie vzdušných priestorov, ktoré súvisí s poškodením stien priedušničiek (bronchiol). V počiatočných štádiách sa nemusí prejavovať, neskôr pacienti zaznamenávajú čoraz závažnejšiu dýchavičnosť, závažná strata hmotnosti, typický je súdkovitý tvar hrudníka.

Bronchitída (bronchitická forma) sa prejavuje najmä zápalom dýchacích ciest a zmenami na ich tkanive s nadprodukciou hlienu. Jeho chronická nadprodukcia urýchľuje zhoršovanie pľúcnych funkcií a zvyšuje riziko infekcií. S tým súvisia i následné hospitalizácie. Zmena tkaniva postihuje výstelku dýchacích ciest, dochádza aj k zmenám svalstva dýchacích ciest a najmä k zjazveniu tkaniva priedušiek. Zmeny vedú k zúženiu priesvitu dýchacích ciest, zvýšenému odporu v nich a zníženej elasticite dýchacích ciest, ako aj podporných elastických štruktúr, ktoré pomáhajú udržať otvorené dýchacie cesty. Charakteristický je pretrvávajúci kašeľ spojený s vykašliavaním hlienu a časté infekcie, v pokročilých štádiách výrazná dýchavičnosť, pískanie na hrudníku, opuchy a modré zafarbenie pier, nechtov či pokožky. CHOCHP môže niekedy prebiehať bezpríznakovo, no inokedy sa môže prejaviť náhlym prepuknutím príznakov, vtedy hovoríme o tzv. exacerbáciách ochorenia. Ide o náhle príhody akútneho zhoršenia príznakov, ktoré môžu skončiť hospitalizáciu. Ich počet stúpa so štádiom ochorenia, vznik a priebeh možno ovplyvniť liečbou.

Diagnostika a liečba CHOHP

Lekár sa zameriava najmä prítomnosť chronických príznakov, ako sú kašeľ, dýchavičnosť, piskoty pri dýchaní a anamnézu fajčenia. Najpoužívanejším vyšetrením pri diagnostike CHOCHP je spirometria, ktorou sa hodnotí kapacita pľúc. Zobrazovacie metódy ako rtg. pľúc pomáha odhaliť príznaky CHOCHP a vylúčiť iné pľúcne ochorenia, napríklad  rakovinu. CT vyšetrenie pľúc sa zase vykonáva v nejednoznačných  prípadoch. Iné vyšetrenia ako krvné testy pomáhajú odhaliť anémiu, nízku hladinu kyslíka alebo iné ťažkosti. Vyšetrenie CRP zase určuje tzv. C reaktívny proteín, ktorý je znakom zápalu v organizme. Mikrobiologicky sa tiež vyšetruje spútum a špeciálnym prístrojom oximetrom pulz a nasýtenie krvi kyslíkom.

Cieľom liečby chronickej obštrukčnej choroby pľúc je zmiernenie príznakov ochorenia, zlepšenie tolerancie námahy a celkového stavu a kvality života pacienta, zavedenie systému prevencie a liečby komplikácií ochorenia (následných exacerbácií), ovplyvnenie postupu ochorenia a zníženie úmrtnosti. Správna liečba CHOCHP dokáže pacientovi priniesť mnoho rokov kvalitného života, ochorenie však nevylieči a škody, ktoré už v dýchacích cestách vznikli, sa nedajú napraviť. Preto čím skôr sa s liečbou začne, tým sú vyhliadky pre pacientov lepšie. Na liečbu CHOCHP sa používa viacero typov liekov. Obyčajne trvá jeden až tri mesiace, kým je možné zhodnotiť, či je liečba účinná a pacientovi sedí na mieru. Pokiaľ pacientovi neprináša viditeľné zlepšenie, lekár môže liečbu upraviť alebo pridať ďalší typ lieku. Pri správnej a dostatočnej liečbe by mal pacient cítiť úľavu od príznakov ochorenia a mal by sa znížiť aj počet náhlych zhoršení. Pacient by mal pocítiť zmiernenie kašľa a dýchavičnosti a mal by sa celkovo cítiť lepšie.

(red)

Foto titulka: Shutterstock

 

Súvisiace články