Lymfedém si vyžaduje aktívny prístup pacienta a sústavnú starostlivosť

CHOROBY LYMFATICKÉHO SYSTÉMU

 

Lymfedém patrí medzi chronické choroby, ktoré sa postupom času zhoršujú. V dôsledku narušenej funkcie lymfatického systému sa v tkanivách hromadí tekutina a vzniká opuch. Pri tzv. sekundárnom lymfedéme treba príčinu hľadať v inom ochorení. Liečba je symptomatická. Dôležité je stimulovať tok lymfy a redukovať opuch.

Ak pohyb lymfy, a tým aj odvod prebytočného tkanivového moku stagnujú, rozvíja sa tzv. lymfedém. Ide o opuch vznikajúci najčastejšie nepriechodnosťou lymfatických ciev a uzlín. Pri sekundárnom lymfedéme došlo k poškodeniu lymfatického systému napr. v dôsledku infekciie, zápalu, onkologického ochorenia, ochorenia ciev, po úraze, operácii či radiácii. Vzácne sa môže vytvoriť v dôsledku útlaku primárnym nádorom alebo metastázou. Primárny lymfedém sa rozvíja bez známej príčiny, vyskytuje sa však veľmi vzácne. Sekundárny lymfedém, na rozdiel od primárneho, začína pod prekážkou a pozdĺž toku lymfy sa rozširuje k periférii. V prípade primárneho lymfatického opuchu sa opuch začína v spodnej časti končatiny a následne sa rozširuje smerom hore.

Čo je edémový stav?

Odpovedá doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., mim. prof. LF UK a UN Bratislava

Edémový stav je veľmi častým chorobným prejavom. Obvykle sa definuje ako akumulácia voľnej tekutiny v mimocievnom a mimobunkovom priestore organizmu v takom množstve, že umožňuje jeho diagnózu pri klinickom fyzikálnom vyšetrení. Medzitkanivový mimobunkový objem sa zväčšuje pri viacerých zdravotných poruchách a chorobách. Jedným z druhov edému je aj lymfedém.

Objektívny fyzikálny nález závisí od distribúcie nahromadenej tekutiny v organizme a od toho, či sa hromadí lokálne alebo systémovo. Voľná tekutina sa môže hromadiť v hrudnej či pohrudnicovej dutine, v osrdcovníku, v brušnej dutine, v tkanivách vnútorných orgánov (edém pľúc, mozgu, terča zrakového nervu), v koži a podkoží, v slizniciach, a to buď generalizovane (vodnatieľka), keď je človek opuchnutý takmer všade, napr. pri zlyhávaní srdca či obličiek, alebo lokalizovane, keď má človek opuch len určitej časti organizmu. Najčastejšie na mihalniciach, genitáliách (napríklad na miešku) a na horných či dolných končatinách. Všetky edémové stavy sa klinicky manifestujú až nahromadením aspoň dvoch litrov medzitkanivovej tekutiny. Zvyčajne sa popisujú štyri štádiá edému. V tzv. latentnom, nultom štádiu ešte nie sú prítomné žiadne znaky edému. V prvom štádiu je ešte edém zvratný, opuchnutá oblasť stráca svoje pôvodné obrysy, koža je viac napnutá, hladká, lesklá, pri zatlačení opuchu prstom ostáva dlhší čas jamka. Pri zdvihnutí končatiny, alebo počas spánku v horizontálnej polohe, edém aspoň čiastočne alebo úplne ustupuje. Druhé štádium už zvratné nie je. V treťom sa objavujú závažné komplikácie na koži, dokonca z nej môže vytekať lymfa. Vo štvrtom štádiu vzniká bizarná deformácia dolnej končatiny (elefantiáza).

doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD.
doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD.

Kompresná terapia a lymfo-tejping

Liečba lymfedému je pomerne zložitá. Základom je odstránenie vyvolávajúcej príčiny či základného ochorenia. Symptomatická liečba spočíva najmä v zmierňovaní opuchu. Veľký význam zohrávajú režimové opatrenia, ako sú dostatočná pohybová aktivita či cvičenie, napríklad cievna gymnastika, chôdza a bicyklovanie.

„Ako terapeutický postup k redukcii opuchu sa využíva komplexná dekongestívna terapia na zmiernenie opuchu, kombinujúca viaceré liečebné postupy, a to lymfodrenáže, kompresívnu prístrojovú terapiu, cvičenie a liečebnú rehabilitáciu či balneológiu, lymfo-tejping a farmakoterapiu. Prístrojová lymfodrenáž by mala byť doplnkom ručnej lymfodrenáže. Vykonávať by ju mal skúsený lymfoterapeut,“ vysvetľuje fyzioterapeutka Mgr. Eva Šmahelová. Farmakoterapia využíva najmä preparáty systémovej enzymoterapie, ktoré sa používajú v liečbe chronickej žilovej nedostatočnosti a antibiotiká. Podľa angiológa docenta Petra Gavorníka kompresívne prístroje pre domácu liečbu v súčasnosti predpisuje krajský odborník MZ pre angiológiu: „Po zvážení celkového zdravotného stavu liečbu schvaľuje revízny lekár príslušnej zdravotnej poisťovne.“

Súčasťou liečby sú aj rôzne druhy bandáží, kompresívnych ovínadiel a návlekov. „Kompresívne návleky sa používajú aj pri dychových a rehabilitačných cvičeniach, aby sa zvýšil účinok svalových kontrakcií na stimuláciu lymfatického systému, čo potencuje tok lymfy. Podobne sa ako doplnková terapia odporúča aj lymfo-tejping, kedy za pomoci kinezio-tejpu nalepeného podľa určitých zásad pozitívne ovplyvňujeme drenáž lymfy. Diagnostika a následný plán terapie patria do rúk angiológa-internistu, často v spolupráci s dermatológom, niekedy i s chirurgom,“ hovorí fyzioterapeutka Eva Šmahelová a zdôrazňuje: „Dôležitým predpokladom efektívnej liečby lymfedému je aktívny prístup pacienta, prevencia zhoršenia a každodenná starostlivosť o postihnutú oblasť.“

(iba)

Foto titulka: Shutterstock

Súvisiace články