Nazbierali sme s manželom a deťmi päť košov dubákov, pripravila som z nich večer praženicu, nad ránom som sa zobudila na silné bolesti brucha, vracanie a hnačky. Hospitalizovali ma na internom oddelení na štyri dni. Lekári ma informovali, že som asi musela zjesť aj nejakú neznámu jedovatú hubu. Huby však dobre poznáme, všetky boli dubáky. Je možné otráviť sa z jedlých húb?
Živá príroda (živé organizmy, zaoberá sa nimi biológia) sa tradične delili binomicky na ríšu rastlín a ríšu živočíchov. Dnes sa podľa presných biologických molekulových genetických štúdií rozlišujú tri samostatné ríše (trinomické delenie): 1. rastliny (flóra; botanika); 2. huby (fungi, eumycota; mykológia); 3. živočíchy (fauna; zoológia). Huby tvoria samostatnú ríšu, nepatria medzi rastliny, ale aj zložením majú skôr bližšie k živočíchom. Jedlé huby pri správnej tepelnej kuchynskej úprave sú racionálnou potravinou s nízkou energetickou hodnotou a vysokou biologickou hodnotou („lesné mäso“).
Vo viacerých zdravotníckych zariadeniach najmä počas horúcich letných dní býva mnoho otráv, ktoré si lekári nevedia vysvetliť, lebo pacienti jedli najmä čerstvo nazbierané hríby dubové Boletus reticularis. Väčšinou ide o sekundárne pravé otravy hubami, spôsobené nešpecifickými toxínmi pri autolytických procesoch v hubách (toxické amíny) pri extrémnych tropických horúčavách. Najväčšia pravdepodobnosť autolýzy je v starších plodniciach, ktoré sú poškodené slimákmi, slizniakmi, hlodavcami, zverou a najmä rozvŕtané larvami hmyzu a pobodané rôznym hmyzom, vrátane niektorých druhov bzdôch, ktoré cuciakom vylučujú jedovaté výlučky. V podmienkach extrémnych tropických horúčav môžu byť skazené a jedovaté aj zdravo vyzerajúce plodnice húb v prirodzenom biotope, vrátane tých najkrajších hríbov. Už generácie našich predkov to vedeli a v letných horúčavách huby zásadne nezbierali, nekonzumovali a ďalej nespracovávali. O problematike mykointoxikácií som publikoval desiatky kazuistík, prehľadových prác. Viac sa možno dozvedieť aj v mojich dvoch monografiách Otravy hubami a Otravy jedovatými hubami.
Niektorí súčasní hubári však žiaľ empirickým či vedeckým poznatkom neveria. Rovnako neprospieva ani neuvážlivá propagácia masového zberu húb a zverejňovanie obrazových dokumentov plných košov a obrovských kôp nazbieraných húb na sociálnych sieťach či v mainstreemových médiách, ktoré sú jasným dôkazom nemilosrdného plienenia a rabovania prírody. Neraz sa stáva, že takéto neprimerané množstvá sa nestihnú ani skonzumovať, ani konzervovať a ešte viac znehodnotené nevhodným transportom a skladovaním sa vyhadzujú do kontajnerov na odpadky. Medzinárodná iniciatíva 3F (Flora-Funga-Fauna prístupná na www.iucn.org) vyzýva skôr na globálnu osvetu a ochranu húb.
Napriek tomu, že nás čaká chladnejšie obdobie, nemali by sme zabúdať na to, že najmä v tropických horúčavách by sa huby nemali zbierať a konzumovať, pretože sú všetky potenciálne jedovaté a môžu spôsobiť sekundárne pravé mykointoxikácie. V letnom období by mala byť vyhlásená všeobecná ochrana húb, vrátane zákazu zberu húb, aj v záujme ochrany zdravia a životov konzumentov húb. V tropických horúčavách, ktoré sú v ostatných rokoch aj na našom území v súvislosti s globálnym otepľovaním čoraz častejším javom, je vysoká pravdepodobnosť autolýzy plodníc húb už na stanovišti ich rastu a vývinu, a každý by mal vedieť, že v tomto období hrozí poškodenie zdravia sekundárnymi otravami jedlými hubami, teda nielen primárnymi pravými otravami jedovatými hubami. Informovanosť obyvateľstva je mimoriadne dôležitá.
Autor je: doc. MUDr. Peter Gavorník, CSc., PhD., mim. prof.; LF UK, Univerzitná nemocnica Bratislava
odborný konzultant Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre angiológiu, internú medicínu a posudkové a revízne lekárstvo
predseda Angiologickej sekcie Slovenskej lekárskej spoločnosti
člen Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV